
Započítanie pohľadávok a postúpenie pohľadávok sú dôležité inštitúty upravené v slovenskom právnom poriadku, konkrétne v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Tieto inštitúty umožňujú veriteľom a dlžníkom efektívne spravovať svoje pohľadávky a záväzky. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o postúpení pohľadávky a započítaní, vrátane ich právnej úpravy, podmienok a dôsledkov.
Započítanie pohľadávok je upravené tak v Občianskom zákonníku, ako i v Obchodnom zákonníku. V Občianskom zákonníku upravujú zápočet ustanovenia § 580 - § 581, v Obchodnom zákonníku § 358 - § 364. Započítanie pohľadávok je možné dvoma spôsobmi, a to jednostranným zápočtom pohľadávok alebo dohodou o vzájomnom zápočte pohľadávok. Započítanie pohľadávok je právny úkon.
Započítanie pohľadávok je možné realizovať dvoma spôsobmi:
Postúpenie pohľadávky je právny úkon, ktorým dochádza k zmene v osobe veriteľa. Pôvodný veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku na nového veriteľa (postupníka). Dlžník zostáva nezmenený.
Právna úprava postúpenia pohľadávky je predmetom § 524 a § 530 Občianskeho zákonníka (ďalej ObčZ). Veriteľ je oprávnený svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inému, a to aj bez súhlasu dlžníka. Spolu s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma. V zmluve, ktorá musí mať písomnú formu, je nutné presne pohľadávku špecifikovať, určiť jej výšku, označiť dlžníka, faktúru, zmluvu alebo iný písomný podklad potvrdzujúci jej vznik.
Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inému, je však povinný to bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, a to bez zbytočného odkladu, aby vedel komu má plniť, inak dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi, a tým sa zbaviť záväzku.
Postúpením pohľadávky postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním. Postupca už ďalej nie je oprávnený pohľadávku vymáhať a príjímať od dlžníka plnenie. Postupník nadobúda pohľadávku spolu s jej príslušenstvom a so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.
)ObčZ ustanovuje, ktoré pohľadávky nie je možné postúpiť:* ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil,* pokiaľ táto pohľadávka nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia,* ak by jej postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
V prípade odplatného postúpenia pohľadávky postupca (pôvodný veriteľ) zodpovedá postupníkovi (novému veriteľovi), ak:
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Postupca ručí za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, a to len v prípade, keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal. Ručenie zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde - napríklad ak nepodá včas návrh na vykonanie exekúcie, resp. na výkon rozhodnutia.
Pokiaľ splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. Súhlas záložného veriteľa, resp. ručiteľa alebo inej osoby sa nevyžaduje. Pre úplnosť uvádzame, že zabezpečenie postúpenej pohľadávky trvá aj naďalej.
Občiansky zákonník zakotvuje povinnosť pôvodnému veriteľovi - postupcovi - odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť mu všetky informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
Dlžník je oprávnený použiť na započítanie voči postupníkovi (novému veriteľovi) aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, a to za predpokladu, že ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Postupca (pôvodný veriteľ) môže sám vo vojom mene vymáhať pohľadávku od dlžníka aj po postúpení pohľadávky, a to na žiadosť postupníka a na jeho účet. V prípade, ak sa postúpenie pohľadávky oznámilo dlžníkovi, môže postupca vymáhať pohľadávku iba v prípade, ak ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. V prípade, ak pohľadávku vymáha postupca, dlžník môže použiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jeho vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Postúpiť pohľadávku je možné odplatne alebo bezodplatne. U postupcu je hodnota postúpenej pohľadávky súčasťou základu dane. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykoná skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka.
Podnikateľ - postupník na základe zmluvy zo dňa 15. 11. 2017 nadobudol pohľadávku v menovitej hodnote 15 000 € postúpením v obstarávacej cene vo výške 10 000 €. Postupcovi uhradil dohodnutú sumu 13. 12. 2017. Od dlžníka vyinkasoval pohľadávku vo výške 15 000 € dňa 18. 4. 2018.
Dňa 2. 5. 2005 uzatvoril podnikateľ - FO, zmluvu o postúpení pohľadávky s firmou B, na základe ktorej postúpil neuhradenú pohľadávku voči firme A v menovitej hodnote 100 000 Sk. Zmluvne bola dohodnutá cena postúpenej pohľadávky vo výške 80 000 Sk. Na bankový účet FO - podnikateľa, nabehla úhrada dňa 10. 5. 2005.
V § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z., je riešená daňová uznateľnosť výdavkov v prípade straty z postúpenej pohľadávky, ktorá nie je uznaným daňovým výdavkom. Ak by dlžník uhradil len 70 000 Sk, možno do daňových výdavkov zahrnúť len obstarávaciu cenu pohľadávky do výšky príjmu z prijatej úhrady, t. j. 70 000 Sk. Odpis neuhradeného zvyšku pohľadávky vo výške 10 000 Sk by sa riešil až v zdaňovacom období, keď dôjde ku skončeniu podnikania, kedy sa základ dane zvýši o neuhradené pohľadávky, s výnimkou pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h).
Zmluva o postúpení pohľadávky sa uzatvára podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
Zmluva o postúpení pohľadávky by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
uzavretá podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)
Postupca: ………………………………………………………… a. s.
zapísaná v obchodnom registri okresného súdu ………, oddiel: Sa, vložka číslo: ………
sídlo: ………………………………………………………………………………………
IČO: ……………………………………… DIČ: ……………………………………….
štatutárny orgán: ……………………………………., predseda predstavenstva
(ďalej len "postupca")
a
Postupník: ……………………………………………….(meno, priezvisko)
dátum narodenia: ……………………………………
bydlisko: ………………………………………………..
ďalej len "postupník"
sa dohodli na uzavretí tejto zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len "zmluva")
V Bratislave …………………………….. V Bratislave ……………………………
………………………………………………………………………. ………………………………………………..
predseda predstavenstva, a. s.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.
Z časového určenia lehoty „bez zbytočného odkladu“ je potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú.
Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).
I. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila.
Dôsledky postúpenia zabezpečenej pohľadávky výslovne upravuje § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že záväzok ručiteľa sa postúpením pohľadávky mení bez toho, aby sa muselo zameniť ručiteľské vyhlásenie, alebo aby musel ručiteľ iným spôsobom vyjadriť súhlas s postúpením. Jeho záväzok sa mení len v osobe veriteľa, teda v osobe, ktorej pohľadávku ručiteľ ručením zabezpečuje. Obsah záväzku sa nemení.
Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán.
Postupník s postúpenou pohľadávkou získal všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vrátane práv požadovať po postupcovi predloženie listín preukazujúcich výšku, ako aj právny základ postúpenej pohľadávky. Vzhľadom k tomu dôkazné bremeno k tvrdeniam o charaktere postúpenej pohľadávky v konaní pred súdom zaťažuje postupníka.
Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.
Pohľadávky sú významnou súčasťou aktív účtovných jednotiek. Odpis pohľadávky je upravený v nasledovných ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z.:
Odpis pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h) a i) ZDP je rozdielny pre daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve a jednoduchom účtovníctve. Súvisí to s odlišným zisťovaním základu dane pri účtovných jednotkách účtujúcich v jednoduchom a podvojnom účtovníctve [§ 17 ods. 1 písm. a), resp. § 17 ods. 1 písm. b) ZDP].
Postup účtovnej jednotky účtujúcej v sústave JÚ, prípadne vedúcej daňovú evidenciu sa spravuje § 17 ods. 8 písm. a) a § 17 ods. 12 písm. b, c) ZDP, čo bude podrobne rozoberané ďalej. Tieto ustanovenia sa odvolávajú na § 19 ods. 2 ZDP, ale vzhľadom na rozdiely v účtovných sústavách si to vyžaduje samostatný výklad. To vylučuje z odpisov zmluvné pokuty a úroky z omeškania, poplatky z omeškania (po novom i paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu), pretože tieto sa do základu dane zahrnú u veriteľa i u dlžníka až pri zaplatení. Takéto pohľadávky je možné odpísať účtovne, ale nie daňovo. Bráni tomu totiž ustanovenie § 21 ods. 2 písm. j) ZDP.
Rozoberme si teraz podrobnejšie jednotlivé spôsoby odpisu pohľadávok uvedené v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Toto ustanovenie pokrýva dôvody, ktoré vzniknú právoplatnosťou rozhodnutia konkurzného súdu podľa § 20 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej ZKR) a § 102 ZKR.
V praxi sa tento dôvod aplikuje vtedy, ak majetok, ktorý poručiteľ zanechal, je približne 500 €, čo je porovnateľné s nákladmi na lacný pohreb. Hodnota dedičstva je vyčerpaná - v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli poručiteľovou smrťou.
tags: #postúpenie #pohľadávky #a #započítanie #podmienky