Záložné Právo na Pohľadávku, ktorej Postúpenie Odporuje Dohode s Dlžníkom: Právna Analýza

V kontexte financovania podnikateľských aktivít sa bežne využíva zabezpečenie úverov prostredníctvom záložného práva na majetok dlžníka. Okrem nehnuteľností sa záložné právo často zriaďuje aj na rôzne pohľadávky, ako sú pohľadávky z nájomných zmlúv alebo bankových účtov. V praxi sa však objavuje otázka, či je možné zriadiť záložné právo na pohľadávky, ktorých postúpenie je v rozpore s dohodou s dlžníkom.

Problémové aspekty záložného práva na pohľadávky

Pri pohľadávkach z bankových účtov, kde je dlžníkom banka, je situácia komplikovaná. Všeobecné obchodné podmienky (VOP) niektorých bánk obsahujú ustanovenia, ktoré vylučujú alebo podmieňujú postúpenie pohľadávok z účtov súhlasom banky. Banky následne často odmietajú uznať záložné právo na takéto pohľadávky, argumentujúc ich nepostupiteľnosťou a teda nespôsobilosťou byť predmetom záložného práva.

Právny rámec záložného práva

Podľa § 151d Občianskeho zákonníka (OZ) môže byť predmetom záložného práva (zálohom) vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Z toho vyplýva, že predmetom záložného práva nemôže byť právo, ktorého prevod alebo postúpenie vylučuje Občiansky zákonník alebo iný zákon, ani právo, pri ktorom to vylučuje priamo jeho povaha (napr. autorské práva).

Nepostupiteľné pohľadávky

Nepostupiteľné pohľadávky sú definované v § 525 OZ. Podľa odseku 1 tohto paragrafu nemožno postúpiť pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Záložné právo na takéto pohľadávky je vylúčené a záložná zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Osobitná situácia nastáva pri zriadení záložného práva na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom podľa § 525 ods. 2 OZ.

Argumenty pre a proti možnosti zriadenia záložného práva

V prípade pohľadávok z účtov, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom (bankou), niektoré banky považujú záložné zmluvy na takéto pohľadávky za neplatné a záložné právo odmietajú uznať. Existujú však argumenty, ktoré hovoria proti takejto interpretácii.

Prečítajte si tiež: Uhradená pohľadávka a jej postúpenie

Ochrana záložného veriteľa

Ochrana záložného veriteľa vychádza z § 151d ods. 6 OZ, ktorý upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Takéto dohody nie sú neplatné, ale zákon im nepriznáva účinky voči tretím osobám. Dohodu medzi bankou a klientom o nepostupiteľnosti pohľadávok z účtu nemožno subsumovať pod § 151d ods. 6 OZ, pretože obsahom dohody nie je zákaz zriadenia záložného práva, ale dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 OZ.

Argumentácia o neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu neprevoditeľnosti predmetu záložného práva (s ohľadom na § 525 ods. 2 OZ a § 151d ods. 1 OZ) obchádza účel § 151d ods. 6 OZ. Zámerom zákonodarcu bolo chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých "nemusia mať tretie osoby žiadnu vedomosť". Pri zriaďovaní záložného práva na pohľadávky by sa záložný veriteľ mal uistiť, či záložcovi tieto pohľadávky patria, ale zväčša nemá možnosť overiť si, či medzi záložcom a jeho dlžníkom neexistuje dohoda zakazujúca postúpenie týchto pohľadávok. Ak by bolo možné takouto dohodou spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy, ochrana záložného veriteľa by stratila akýkoľvek obsah.

Lex specialis

Druhý argument v prospech možnosti zriadiť záložné právo aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom, je vzťah medzi § 151d ods. 6 OZ a § 525 ods. 2 OZ. § 151d ods. 6 OZ treba chápať ako normu lex specialis (aj normu lex posterior). Hoci toto ustanovenie neupravuje vyslovene dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, upravuje osobitné následky takejto dohody vo vzťahu k záložnému právu. Dohoda o zákaze postúpenia je vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky de facto dohodou, ktorá bráni zriadeniu záložného práva. Účinky takejto dohody sú obmedzené ochranou záložného veriteľa, ktorú mu poskytuje ustanovenie § 151d ods. 6 OZ. Dohoda medzi bankou a majiteľom účtu o zákaze postúpenia pohľadávok z účtu teda nie je účinná voči záložnému veriteľovi a nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Zmluvou o záložnom práve je záložné právo na uvedené pohľadávky z účtu platne zriadené a vzniká registráciou podľa § 151f OZ. Z hľadiska záväzkového vzťahu medzi bankou a majiteľom účtu (záložcom) tým nie je dotknuté právo banky uplatniť si voči majiteľovi účtu právne nároky vyplývajúce z porušenia jeho zmluvnej povinnosti.

Problematika zálohov nadobúdaných v budúcnosti

Tretí argument sa týka problematiky zálohov, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. Ak by pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej táto pohľadávka vzniká (napr. pri uzatváraní zmluvy o účte), došlo medzi záložcom a poddlžníkom (bankou) k dohode o zákaze postúpenia tejto pohľadávky, nebola by táto pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva.

Ak by záložca mohol dohodou o nepostupiteľnosti svojej pohľadávky vyvolať nespôsobilosť tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva, mal by možnosť, napriek platne zriadenému záložnému právu, zmariť vznik tohto záložného práva a nadobudnúť nezaťaženú pohľadávku. Toto by bolo v rozpore so zabezpečovacím účelom záložného práva na budúce pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Postúpenie pohľadávky: Všeobecný prehľad

Postúpením pohľadávky rozumieme situáciu, kedy na základe zmluvy pôvodný veriteľ (postupca) prestáva byť veriteľom pohľadávky a pohľadávka v dohodnutom rozsahu prechádza na nového veriteľa (postupníka). Pri postúpení pohľadávky sa pritom súhlas dlžníka s postúpením nevyžaduje. Dokým však pôvodný veriteľ dlžníkovi postúpenie neoznámi, alebo nový veriteľ postúpenie nepreukáže, platí, že dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaví svojho dlhu (§ 526 ods. 1 OZ).

Pri pohľadávkach zo zmluvy sa nový veriteľ nestáva zmluvnou stranou daného zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - nevstupuje do zmluvy namiesto pôvodného veriteľa. Na nového veriteľa iba prejde právo na plnenie pohľadávky (a s tým spojené práva).

Zabezpečovacie práva a postúpenie pohľadávky

Pri postúpení pohľadávky prechádzajú na nového veriteľa aj všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 OZ). Občiansky zákonník teda ráta s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou prejdú na nového veriteľa aj zabezpečovacie práva. Ustanovenie § 524 ods. 2 OZ je pritom dispozitívne, čo znamená, že zmluvné strany ho môžu dohodou meniť alebo úplne vylúčiť.

V prípade ručenia platí, že ak sa ručiteľ o postúpení pohľadávky nedozvie, aplikuje sa ustanovenie § 526 ods. 1 OZ. Aj vo vzťahu k ručiteľovi teda platí, že sa zbaví svojho dlhu plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu pôvodný veriteľ neoznámi alebo nový veriteľ nepreukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky.

Pri záložnom práve súčasne s postúpením pohľadávky automaticky (bez ďalšieho) prechádza na nového veriteľa aj záložné právo. Podľa § 151c ods. 1 OZ „Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. Účinnosť zmeny v osobe záložného veriteľa nie je podmienená následnou registráciou tejto zmeny v príslušnom registri, v ktorom je dané záložné právo zapísané.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Daňové aspekty postúpenia pohľadávky

V § 17 ods. 12 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. sa uvádza, že súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, je aj menovitá hodnota pohľadávky pri jej postúpení.

Príklad z praxe

Podnikateľ uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky s firmou B, na základe ktorej postúpil neuhradenú pohľadávku voči firme A v menovitej hodnote 100 000 Sk. Zmluvne bola dohodnutá cena postúpenej pohľadávky vo výške 80 000 Sk. U postupcu účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je daňovým príjmom menovitá hodnota pohľadávky, ktorá v prípade postúpenia za cenu nižšiu vo výške rozdielu zvýši základ dane formou závierkových účtovných operácií.

Daňová uznateľnosť výdavkov

V § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z., je riešená daňová uznateľnosť výdavkov v prípade straty z postúpenej pohľadávky, ktorá nie je uznaným daňovým výdavkom. Ak by dlžník uhradil len 70 000 Sk, možno do daňových výdavkov zahrnúť len obstarávaciu cenu pohľadávky do výšky príjmu z prijatej úhrady, t. j. 70 000 Sk.

Započítanie pohľadávok a záväzkov

Ak by nový veriteľ evidoval aj záväzok voči dlžníkovi za plnenie skôr uskutočnené, mohlo by dôjsť aj k započítaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov. K započítaniu môže dôjsť len na základe prejavenej vôle niektorej zo zmluvných strán, bez ohľadu na postoj druhej strany, a to jednostranným právnym úkonom alebo dohodou.

Platné postúpenie pohľadávky banky

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.

tags: #postúpenie #pohľadávky #bez #príslušenstva #právna #úprava