
V podnikateľskom prostredí je bežné, že podnikatelia čelia problémom s platobnou disciplínou svojich obchodných partnerov. Oneskorené platby za faktúry môžu viesť k finančným ťažkostiam a ohroziť plynulosť cash flow. Jedným z riešení, ako sa vysporiadať s takýmito situáciami, je postúpenie pohľadávky. Tento článok sa zameriava na podmienky postúpenia príslušenstva uhradenej pohľadávky, s dôrazom na daňové aspekty a zmeny v legislatíve.
Odpis pohľadávky predstavuje definitívne vyradenie pohľadávky z majetku a účtovníctva spoločnosti z iných dôvodov ako je inkaso, postúpenie alebo započítanie. Je dôležité si uvedomiť, že odpis pohľadávky neznamená jej zánik a je možné ju aj naďalej vymáhať. Pri odpise pohľadávky je nevyhnutné posúdiť daňovú uznateľnosť odpisu, ktorá sa vykonáva jednorazovo.
Podľa Ing. Juraja Válka, PhD., je možné pohľadávku odpísať ako daňový výdavok aj v prípade, že bola do konkurzu prihlásená neskôr ako v základnej 45-dňovej lehote, a v určitých prípadoch aj vtedy, ak do konkurzu nebola prihlásená vôbec. Odpis menovitej hodnoty pohľadávky (alebo jej časti) vrátane príslušenstva, prípadne uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo neuhradenej časti, je možný len za presne stanovených podmienok.
Postúpenie pohľadávky predstavuje vyradenie pohľadávky z majetku pôvodného veriteľa na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Toto vyradenie nie je automaticky daňovým výdavkom.
Podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pri postúpení pohľadávky je možné zahrnúť do daňových výdavkov menovitú hodnotu pohľadávky alebo obstarávaciu cenu pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu z postúpenia. Alternatívne je možné zahrnúť do daňových výdavkov menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok v momente postúpenia.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Daňovník si môže vybrať tú sumu, ktorá je pre neho výhodnejšia. Pri posudzovaní daňovo akceptovateľnej menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do výšky opravnej položky sa berie do úvahy výška daňovej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 až 12 a § 20 ods. 14 ZDP.
Podľa § 20 ods. 10 ZDP je možné tvoriť daňovo uznané opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkovi:
Podľa § 20 ods. 14 ZDP je možné tvoriť opravnú položku k nepremlčanej pohľadávke, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, ak od splatnosti uplynulo viac ako:
Z ustanovenia § 20 ods. 14 ZDP sú vylúčené opravné položky k pohľadávkam, ktoré boli nadobudnuté postúpením, alebo k pohľadávkam, ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.
Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2015, sprísnila podmienky pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením, sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Zmeny nastali pri odpise pohľadávok v taxatívne vymedzených prípadoch podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP a pri odpise pohľadávok s menovitou hodnotou do 332 € podľa § 19 ods. 2 písm. i) ZDP.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môžu uplatniť len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. S účinnosťou od 1. januára 2015 je možné do daňových výdavkov zahrnúť odpis vlastnej pohľadávky, t. j. pohľadávky v menovitej hodnote len v tom prípade, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov.
Príslušenstvom pohľadávky sa rozumejú úroky, úroky z omeškania, poplatky, provízie a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Do konca roka 2014 mohli zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávok vrátane príslušenstva len banky, ak toto príslušenstvo bolo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 1.
Príklad č. 1: Obchodná spoločnosť poskytla v roku 2016 pôžičku vo výške 8 000 €. Pohľadávku z istiny z uvedenej pôžičky v menovitej hodnote 8 000 € v roku 2020 predala za 4 000 €. Keďže u bežného podnikateľského subjektu, ktorý nie je daňovníkom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, nie je uznaným daňovým výdavkom opravná položka k menovitej hodnote pohľadávky charakteru istiny z pôžičky (pohľadávka nie je zahrnutá do zdaniteľných príjmov), daňovým výdavkom pri predaji takejto pohľadávky bude len menovitá hodnota (istina) pôžičky do výšky príjmu z postúpenia (suma 4 000 €).
Príklad č. 2: Spoločnosť Alfa, a. s. odoslala dňa 2. 11. 2018 spoločnosti Beta, s. r. o. faktúru za tovar, ktorá bola splatná 2. 12. 2018 vo výške 10 000 €. Dňa 5. 12. 2020 postúpila spoločnosť Alfa, a. s. túto pohľadávku spoločnosti Gama, s. r. o. za 3 000 €. Keďže pohľadávka je pri postúpení po splatnosti viac ako 720 dní, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty, t. j. 5 000 €. Keďže príjem z postúpenia (zaúčtovaný výnos) je nižší ako tvorba opravnej položky, do daňových výdavkov možno v súlade s § 19 ods.3 písm. h) zákona o dani z príjmov zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky až do výšky možnej tvorby daňovo uznanej opravnej položky, t. j. do výšky 5 000 €.
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
V prípade zlúčenia spoločností je dôležité posúdiť, či môže právny nástupca zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávky nadobudnutej zlúčením v reálnych hodnotách. Podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP možno zahrnúť do daňových výdavkov len odpis pohľadávky v menovitej hodnote, ktorá splní ostatné podmienky uvedené v § 20 ods. 4 alebo ods. 14 ZDP.
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie upravujúci základ dane v reálnych hodnotách ocení prevzaté pohľadávky reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako ich menovitá hodnota. Len odpis pohľadávok v reálnej hodnote môže právny nástupca zahrnúť do daňových výdavkov po splnení podmienok uvedených v § 17c ods. 4 písm. b) body 1 až 3 ZDP.
tags: #postúpenie #príslušenstva #uhradenej #pohľadávky #podmienky