Postúpenie Pohľadávky, Ktorá Vznikne v Budúcnosti: Podmienky a Dôsledky

Fyzické osoby a právnické osoby pred vstupom do záväzkovoprávneho vzťahu veria v jeho riadne splnenie. Veriteľovi vzniká právo na poskytnutie plnenia, zatiaľ čo dlžníkovi vzniká povinnosť plniť dohodnutý záväzok. Uvedený predpoklad sa však nemusí naplniť, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu. V takýchto prípadoch zohrávajú dôležitú úlohu zabezpečovacie inštitúty, ktoré chránia veriteľa pred potenciálnou insolvenciou dlžníka a motivujú dlžníka k riadnemu a včasnému plneniu záväzkov.

Zabezpečovacie Inštitúty v Občianskom Zákonníku

Právnu úpravu zabezpečovacích inštitútov nájdeme v ustanoveniach § 544 až § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Medzi zabezpečovacie inštitúty zaraďujeme zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, záložnú zmluvu, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeku, uznanie dlhu, ako aj ďalšie inštitúty, ktoré svojou podstatou neodporujú ustanoveniam právnych predpisov. V tomto článku sa zameriame na podmienky a dôsledky postúpenia pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti.

Záložné Právo ako Zabezpečovací Inštitút

V predkladanom článku upriamime pozornosť iba na jeden z taxatívne vymenovaných zabezpečovacích inštitútov, a tým je záložná zmluva, resp. Záložné právo je právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku. Stručnú právnu úpravu nachádzame v ustanovení § 552 OZ, no táto odkazuje na detailnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 151a až § 151me OZ v rámci úpravy práv k cudzím veciam. Zákonná definícia záložného práva je obsiahnutá v ustanovení § 151a OZ v nasledujúcom znení: „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“ Zabezpečovací inštitút záložného práva definoval aj vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2 MCdo 2/2006: „Záložné právo totiž slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Základné funkcie, ktoré záložné právo plní sú zabezpečovacia funkcia a uhradzovacia funkcia. Zabezpečovacia funkcia chráni veriteľa pred insolvenciou dlžníka, a zároveň cielene motivuje dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne. V prípade, ak dlžník včas a riadne svoj záväzok nesplní, nastupuje funkcia uhradzovacia, a teda veriteľ uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu. Zabezpečovacia funkcia sa od uhradzovacej funkcie líši okrem iného aj tým, že zabezpečovacia funkcia pôsobí už od vzniku záložného práva, zatiaľ čo funkcia uhradzovacia má subsidiárny (podporný) charakter. Záložné práva má svoje typické charakteristiky, kam zaraďujeme najmä jeho subsidiárny a akcesorický charakter. Subsidiárny charakter je úzko prepojený s uhradzovacou funkciou a jeho podstata tkvie v tom, že primárne je vždy dôležité to, aby dlžník splnil svoj záväzok včas a riadne. Následne, keď záväzok nebude včas a riadne splnený vzniká veriteľovi oprávnenie vykonať záložné právo, a tak uspokojiť svoju pohľadávku. Akcesorita záložného práva znamená, že záložné právo má iba vedľajší, resp. sprevádzajúci charakter, keďže vždy sleduje „osud“ zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je predpokladom jeho vzniku, trvania, ako aj zániku. Pokiaľ neexistuje pohľadávka, záložné právo nemá čo zabezpečovať, a teda nemá dôvod na svoju existenciu.

Objasnenie podstaty akcesority záložného práva nachádzame aj v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 1Obo/39/2008: „Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. Taktiež je nutné zdôrazniť, že akcesorita záložného práva nemá absolútny charakter, a preto z nej existujú aj výnimky, medzi ktoré zaraďujeme pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, resp. Taktiež je potrebné upozorniť na vecnoprávny charakter záložného práva čo znamená, že vecné právo ako zabezpečovací inštitút pôsobí in rem, t. j. je spojené s vecou. Záložné právo zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa, a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom tohto zálohu. Vecnoprávny charakter záložného práva je tiež vyjadrený v tom, že záložné právo vždy sleduje osud predmetu záložného práva, a teda v prípade prevodu alebo prechodu zálohu bude záložné právo pôsobiť aj voči nadobúdateľovi zálohu, a preto je tento povinný strpieť výkon záložného práva. Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka poskytnutie plnenia dohodnuté v rámci záväzkovoprávneho vzťahu. Príslušenstvo pohľadávky nachádzame definované v ustanovení § 121 ods. Veríme, že sme Vám týmto článkom objasnili základné charakteristické znaky záložného práva, ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov.

Postúpenie Pohľadávky: Zmena Veriteľa

Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.

Zákaz Postúpenia Pohľadávky

K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524 ods. Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Postúpenie Budúcej Pohľadávky

Podľa ust. § 151c ods. 2 OZ možno záložným právom zabezpečiť aj budúcu a podmienenú pohľadávku (ďalej len ako "budúca pohľadávka"). Zabezpečenie pohľadávky, ktorá ešte nevznikla, je bežnou praxou v oblasti hypotekárneho bankovníctva. Len ťažko si totiž možno predstaviť situáciu, kedy by banka na základe úverovej zmluvy poskytla dlžníkovi peňažné prostriedky a až dodatočne by ho žiadala o zriadenie záložného práva.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako "Občiansky zákonník"alebo "OZ") v ust. § 151c ods. 2 výslovne aprobuje možnosť zabezpečiť záložným právom aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. V právnej teórii sa v súvislosti s dikciou tohto ustanovenia vedie polemika ohľadom toho, či zákonodarca touto normou smeroval iba k možnosti zriadenia záložného práva, alebo aj k možnosti zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý je v zmysle ust. § 151e ods. 2 OZ právnou skutočnosťou vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom. V prípade druhej možnosti by zákonodarca pripustil vznik záložného práva bez toho, aby v čase rozhodovania o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zabezpečovaná pohľadávka skutočne existovala. Ako v článku ďalej poukážeme, na otázku okamihu vzniku záložného práva zabezpečujúceho budúcu, resp. podmienenú pohľadávku je rozporný názor nielen v právnej teórii, ale i právnej praxi reprezentovanej rozhodovacou činnosťou súdov.

V prípade zabezpečenia budúcej pohľadávky určitého druhu je však na mieste otázka, či ju vôbec možno platne zabezpečiť, keďže Občiansky zákonník sa k tejto problematike výslovne nevyjadruje. Možnosť zabezpečenia budúcej pohľadávky určitého druhu bola v slovenskom právnom poriadku explicitne upravená len do 31. decembra 2002, a to zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako "Obchodný zákonník" alebo "OBZ") v ust. § 299 ods. 2 (zrušené zákonom č. 526/2002 Z.z.).

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Podmienky Postúpenia Pohľadávky Bankou

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.

Neplatnosť Zmluvy o Postúpení Pohľadávky

Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).

Dôkazné Bremeno a Vysvetľovacia Povinnosť

I. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila. II. Súd nie je povinný skúmať ex offo existenciu majetku na strane ústredného orgánu štátnej správy, vyňatého spod ochrany podľa § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri posúdení platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá smeruje proti štátu zastúpenému takýmto ústredným orgánom štátnej správy v zmysle § 525 ods. 1 OZ.

Následky Postúpenia Pohľadávky Zabezpečenej Ručením

Dôsledky postúpenia zabezpečenej pohľadávky výslovne upravuje § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že záväzok ručiteľa sa postúpením pohľadávky mení bez toho, aby sa muselo zameniť ručiteľské vyhlásenie, alebo aby musel ručiteľ iným spôsobom vyjadriť súhlas s postúpením. Jeho záväzok sa mení len v osobe veriteľa, teda v osobe, ktorej pohľadávku ručiteľ ručením zabezpečuje. Obsah záväzku sa nemení.

Predmet Postúpenia Pohľadávky

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Dôkazné Bremeno o Charaktere Postúpenej Pohľadávky

Postupník s postúpenou pohľadávkou získal všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vrátane práv požadovať po postupcovi predloženie listín preukazujúcich výšku, ako aj právny základ postúpenej pohľadávky. Vzhľadom k tomu dôkazné bremeno k tvrdeniam o charaktere postúpenej pohľadávky v konaní pred súdom zaťažuje postupníka.

Postúpenie Pohľadávky na Subjekt v Úpadku

Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku je nekalou obchodnou praktikou.

Možnosť založiť pohľadávku, ktorej postúpenie odporuje dohode s dlžníkom?

V rámci financovania podnikateľských projektov sa na zabezpečenia úveru zväčša zriaďuje záložné právo na aktíva dlžníka - v prvom rade na nehnuteľnosti, ale aj na rôzne pohľadávky (najmä na pohľadávky z nájomných zmlúv a bankových účtov). Pri záložnom práve na pohľadávky v praxi často vyvstáva otázka, či záložné právo možno zriadiť aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. V prípade pohľadávok z účtu je dlžníkom banka, pričom všeobecné obchodné podmienky niektorých bánk obsahujú ustanovenia, ktoré postúpenie pohľadávok z účtov vylučujú alebo podmieňujú súhlasom banky (napr. čl. XXVI VOP Komerční banky Bratislava, a.s., čl. 19.16 VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. čl. 4.2.4. VOP Tatra banky, a.s.). Banky, v ktorých sú založené účty vedené, záložné právo často odmietajú uznať, pričom namietajú, že pohľadávky z účtov sú nepostupiteľné a teda nie sú spôsobilým predmetom záložného práva.

Podľa § 151d OZ predmetom záložného práva (zálohom) „môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.“ Predmetom záložného práva teda nemôže byť právo, ktorého prevod, resp. postúpenie vylučuje Občiansky zákonník (napr. § 844 OZ) alebo iný zákon. Rovnako zálohom nemôže byť ani právo, pri ktorom to vylučuje priamo jeho povaha (napr. autorské práva). Nepostupiteľné pohľadávky ďalej vymedzuje § 525 OZ. Podľa § 525 ods. 1 OZ nemožno postúpiť pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, a ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Záložné právo na tieto pohľadávky je vylúčené a záložná zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

Osobitná situácia však nastáva v prípade zriadenia záložného práva na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom podľa § 525 ods. 2 OZ. V prípade pohľadávok z účtov, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom (bankou), niektoré banky považujú záložné zmluvy na takého pohľadávky neplatné a záložné právo odmietajú uznať.

Ochrana Záložného Veriteľa

Ochrana záložného veriteľa vychádza z § 151d ods. 6 OZ, ktorý upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Takéto dohody nie sú neplatné, zákon im však nepriznáva účinky voči tretím osobám (čím samozrejme nie sú dotknuté záväzkovoprávne následky porušenia povinnosti nezriadiť záložné právo zo strany záložcu voči tretej osobe, s ktorou záložca takúto dohodu uzatvoril).

Dohodu medzi bankou a klientom o nepostupiteľnosti pohľadávok z účtu (alebo dohodu akéhokoľvek iného veriteľa s dlžníkom o nepostupiteľnosti pohľadávky) z hľadiska gramatického výkladu nemožno subsumovať pod § 151d ods. 6 OZ. V uvedenom prípade totiž obsahom dohody nie je zákaz zriadenia záložného práva, ale „len“ dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 OZ. Možno tvrdiť, že záložná zmluva je neplatná, lebo predmet záložného práva s ohľadom na § 525 ods. 2 OZ nie je prevoditeľný a preto podľa § 151d ods. 1 OZ nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Neplatnosť záložnej zmluvy teda nie je spôsobená dohodou medzi bankou a majiteľom účtu, ale neprevoditeľnosťou pohľadávky a teda nespôsobilosťou tejto pohľadávky ako predmetu záložného právo.

Podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla súčasnú úpravu záložného práva (zákon č. 526/2002 Z. z.) bolo totiž zámerom zákonodarcu chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých „nemusia mať tretie osoby žiadnu vedomosť.“

Účelom § 151d ods. 6 OZ je teda primárne chrániť záložného veriteľa. Pri zriaďovaní záložného práva na pohľadávky by sa záložný veriteľ mal uistiť, či záložcovi tieto pohľadávky patria (aj keď v praxi samozrejme nie je možné vylúčiť istú mieru neistoty). Záložný veriteľ však zväčša nemá možnosť overiť si, či medzi záložcom a jeho dlžníkom neexistuje dohoda zakazujúca postúpenie týchto pohľadávok. Ak by bolo možné takouto dohodou spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy, ochrana záložného veriteľa, ktorú mu zabezpečuje § 151d ods. 6 OZ, by v súvislosti so záložným právom na pohľadávky strácala akýkoľvek obsah.

Lex Specialis

Druhý argument v prospech možnosti zriadiť záložné právo aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom, je vzťah medzi § 151d ods. 6 OZ a § 525 ods. 2 OZ. Domnievam sa, že § 151d ods. 6 OZ treba chápať ako normu lex specialis (aj normu lex posterior). Hoci toto ustanovenie neupravuje vyslovene dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, upravuje podľa môjho názoru osobitné následky takejto dohody vo vzťahu k záložnému právu. Dohoda o zákaze postúpenia je vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky de facto dohodou, ktorá bráni zriadeniu záložného práva. Zákaz zriadenia záložného práva v nej síce nie je výslovne ustanovený, ale v spojení s § 525 ods. 2 OZ by mohla spôsobiť „nezaložiteľnosť“ danej pohľadávky. Domnievam sa preto, že účinky takejto dohody sú obmedzené ochranou záložného veriteľa, ktorú mu poskytuje ustanovenie § 151d ods. 6 OZ.

V praxi si to predstavujem tak, že dohodu o zákaze postúpenia pohľadávky možno považovať za platnú dohodu v zmysle § 525 ods. 2 OZ. V spojení s citovaným ustanovením táto dohoda spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o postúpení týchto pohľadávok. Vo vzťahu k záložnej zmluve na uvedené pohľadávky z účtu sú však účinky tejto dohody obmedzené „ochranným“ ustanovením § 151d ods. 6 OZ. Dohoda medzi bankou a majiteľom účtu o zákaze postúpenia pohľadávok z účtu teda nie je účinná voči záložnému veriteľovi a nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Zmluvou o záložnom práve je záložné právo na uvedené pohľadávky z účtu platne zriadené a vzniká registráciou podľa § 151f OZ. Z hľadiska záväzkového vzťahu medzi bankou a majiteľom účtu (záložcom) tým nie je dotknuté právo banky uplatniť si voči majiteľovi účtu právne nároky vyplývajúce z porušenia jeho zmluvnej povinnosti.

Problematika Zálohov Nadobúdaných v Budúcnosti

Tretí argument sa týka problematiky zálohov, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. Predstavme si, že záložný veriteľ a záložca zriadia záložné právo na pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti (napr. na pohľadávky záložcu voči banke z účtov, ktoré ešte nie sú otvorené alebo na pohľadávky z nájomných zmlúv k budove, ktorá ešte nie je postavená). Právna úprava zriadenie takéhoto záložného práva výslovne pripúšťa (aj keď v tomto texte opomíname diskusiu o dostatočne určitom vymedzení budúcich pohľadávok). Záložné právo by v takom prípade malo vzniknúť v čase nadobudnutia pohľadávky ( § 151f ods. 2 OZ). Ak by však pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej táto pohľadávka vzniká (v našom prípade pri uzatváraní zmluvy o účte), došlo medzi záložcom a poddlžníkom (bankou) k dohode o zákaze postúpenia tejto pohľadávky, nebola by táto pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva.

Táto úvaha by mohla viesť k tomu, že napriek platnému zriadeniu záložného práva na budúcu pohľadávku a napriek platnému vzniku tejto pohľadávky záložné právo nevznikne, pretože pohľadávka v čase vzniku nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Zriaďovanie záložného práva na predmet, ktorý vznikne v budúcnosti so sebou samozrejme vždy prináša isté riziko. Avšak v prípade prijatia interpretácie, že záložca môže dohodou o nepostupiteľnosti svojej pohľadávky vyvolať nespôsobilosť tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva, by mal záložca možnosť, napriek platne zriadenému záložnému právu, zmariť vznik tohto záložného práva a nadobudnúť nezaťaženú pohľadávku. Podľa môjho názoru by toto bolo v príkrom rozpore so zabezpečovacím účelom záložného práva na budúce pohľadávky.

Vymáhanie Postúpenej Pohľadávky

Predstavte si nasledovnú modelovú situáciu: Ste majiteľom pohľadávky, avšak rozhodli ste sa, že ju „predáte“ - postúpite. Záujemca je ochotný za postúpenie pohľadávky zaplatiť, avšak keďže si uvedomuje, že dlžník s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať ambíciu svoj dlh splniť, ale bude robiť obštrukcie, zaplatí Vám len pod podmienkou, že si súdne konanie odkrútite zaňho.Súhlasíte, a pustíte sa do vymáhania pohľadávky. Ako to už však býva, zistíte, že dlžník nemá žiaden majetok, a ten čo donedávna mal, previedol na tretiu osobu. Slovenský zákonodarca nám dáva možnosť takéto konanie dlžníka riešiť odporovacou žalobou, otázka však tkvie v tom, kto je v našom modelovom prípade aktívne procesne legitimovaný na jej podanie.

„Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ustanovenie § 526 ods. 1 OZ síce normuje povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi,“ avšak zároveň s nesplnením tejto povinnosti nespája také následky, ktoré by postupcovi zabraňovali vo vymáhaní pohľadávky vo vlastnom mene a na účet postupníka. Podľa ustanovenia § 42a ods. „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

#

tags: #postúpenie #pohľadávky #ktorá #vznikne #v #budúcnosti