
Efektívne riadenie pohľadávok je jednou z potrebných činností každého podnikateľského subjektu. Táto činnosť je nevyhnutná nielen vo veľkých podnikoch s veľkým počtom obchodných partnerov a značným rozsahom pohľadávok a ich vysokou hodnotou, ale je vysoko dôležitá aj pre podniky stredné a malé. Pohľadávky ovplyvňujú ich majetkovú štruktúru a tým aj likviditu, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj ich ekonomickú prosperitu. Cieľom tohto článku je zamerať pozornosť na problematiku postúpenia pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizácie, vrátane jej účtovných a daňových aspektov.
Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Povinnosť dlžníka na plnenie veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávka a záväzok sú antonymá, t. j. slová protikladného významu. Vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma osobami, a to z pozícií obidvoch jej účastníkov. Hodnotovo sú rovné. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka. Zánik pohľadávky je i zánikom záväzku. Ak dôjde k čiastočnému zániku pohľadávky, je s tým spojený i rovnako veľký čiastočný zánik záväzku. Pohľadávka je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom týchto vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty (§ 118 Občianskeho zákonníka). Do kategórie práv patria aj pohľadávky. Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu, sú jeho majetkom. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka je obchodným majetkom podnikateľa súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na podnikanie. Pretože pohľadávka je jedným z druhov majetku, je možné s ňou nakladať obdobne ako s ostatným majetkom. K pohľadávkam je možné vytvárať opravné položky, je možné ich vyradiť z majetku, pohľadávky je možné postúpiť (predať) alebo darovať.
Pohľadávka vzniká vždy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou nehnuteľnej alebo hnuteľnej veci, či poskytnutím služby alebo prevodom práva a úhradou za ne. Pri bezprostrednej priamej úhrade pohľadávka nevzniká. Bezprostrednou priamou úhradou sa rozumie taký spôsob úhrady, keď účastník obchodného vzťahu povinný k úhrade túto vykoná bez akéhokoľvek časového odkladu pri prevzatí veci či služby alebo prevzatí práva. Vznik tohto typu pohľadávky je spojený so vznikom výnosu u veriteľa. Pohľadávky možno nadobudnúť obdobným spôsobom, ako sa nadobúda ostatný majetok, napr. odplatným prevodom vlastníckeho práva z veriteľa na dlžníka.
Oceňovanie majetku pre účely účtovné upravujú ustanovenia § 24 až § 26 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. S uplatnením zásady historického ocenenia je pohľadávka po celú dobu svojej existencie ocenená cenou, v ktorej do majetku účtovnej jednotky vstúpila. Cenu pohľadávky je možné znižovať len prechodne, a to nepriamo prostredníctvom opravnej položky. Zvýšenie ceny pohľadávky je neprípustné.
Pre účely účtovné sú pohľadávky s výnimkou záloh na obstaranie dlhodobého majetku zahrnuté v obežných aktívach. Takto sú pohľadávky klasifikované napriek tomu, že i v účtovníctve sa členia na pohľadávky dlhodobé a krátkodobé. Kritériom pre určenie, či je pohľadávka dlhodobá alebo krátkodobá, je dohodnutá doba splatnosti. Je to doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Do kategórie dlhodobých pohľadávok sa zaraďujú pohľadávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Pri zostavovaní účtovnej závierky rozhoduje o zapísaní pohľadávky do príslušného riadka súvahy zostatková doba splatnosti platná k okamihu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Klasifikáciu pohľadávok a účtovanie o nich upravujú zákon o účtovníctve, opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (ďalej len „postupy účtovania v podvojnom účtovníctve“), a opatrenie MF SR č.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Do tejto účtovnej skupiny patria dlhodobé a krátkodobé pohľadávky voči odberateľom a poskytnuté preddavky dodávateľom s výnimkou preddavkov na dlhodobý majetok. Rozlíšenie na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa zabezpečí v analytickej evidencii k jednotlivým účtom.
Pohľadávky v jednoduchom účtovníctve sa evidujú v knihe pohľadávok. Podľa § 15 ods. a) dlžníkoch (napr. b) pohľadávkach v peňažnom vyjadrení (napr. c) poskytnutých preddavkoch (napr. d) poskytnutých úveroch (napr. e) pohľadávkach dane z príjmov (napr. f) pohľadávkach nepriamych daní (napr.
Popri majetkovo-účtovných aspektoch má vznik pohľadávky aj svoje daňové aspekty. Pohľadávka súvisí s realizáciou výkonov podniku, z ktorých tržby sú predmetom zdanenia daňou z príjmov. V prípade podvojného účtovníctva sú tržby zdaňované dokonca bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zinkasované. K pohľadávke sa zároveň viažu aj dane nepriame ako súčasť vyfakturovanej hodnoty výkonov, ktoré sa v zmysle súčasnej legislatívy musia účtovať pri realizácii výkonov a následne odviesť do štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, či boli od odberateľa zinkasované. Preto sa daňová legislatíva snaží zmierniť nepriaznivé dosahy vyplývajúce zo zdanenia neprijatých úhrad, ale zároveň sa snaží tiež zabrániť špekulatívnym konaniam s pohľadávkami. Zákon o dani z príjmov teda umožňuje daňovníkom za vymedzených podmienok odpísať pohľadávky po lehote splatnosti aj do daňových nákladov, vymedzuje tiež podmienky pre daňovú akceptáciu opravných položiek k pohľadávkam a vymedzuje aj pravidlá pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov pri ich postúpení.
Postúpením pohľadávky prichádza u pôvodného veriteľa k vyradeniu pohľadávky z majetku na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Ide o iný spôsob vyradenia pohľadávky z majetku ako v prípade jej uhradenia. Dátum publikácie:18. 11. Zlepšuje sa tým jeho cash flow, riešia sa problémy s dlžníkmi a predchádza sa druhotnej platobnej neschopnosti. Zaúčtované vyradenie postúpenej pohľadávky nie je automaticky aj daňovým výdavkom.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje aj daňové hľadisko postúpenia pohľadávky.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov je možné zahrnúť menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky do daňových výdavkov. To znamená, že pri uplatnení menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do daňových výdavkov zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi vybrať si tú sumu, ktorá bude pre neho výhodnejšia. Pri posúdení daňovo akceptovateľnej menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola v momente postúpenia uznaným daňovým výdavkom, prichádza do úvahy výška daňovej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 až 12 a § 20 ods.
Podľa § 20 ods. zákona o dani z príjmov je možné tvoriť daňovo uznané opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie [§ 121 zákona č. 7/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)]. Možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky na pohľadávky voči dlžníkovi v reštrukturalizácii sa vzťahuje aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí.
V konkurznom konaní je možné tvoriť daňovo uznané opravné položky počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prihlásil pohľadávku do konkurzu, pričom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. pohľadávky je možné prihlasovať počas celého obdobia konkurzu. V nadväznosti na uvedené ustanovenie sa preto za daňový výdavok považuje tvorba opravnej položky k pohľadávke prihlásenej počas celého obdobia konkurzu, t. j. aj po 45-dňovej prihlasovacej lehote. Ustanovenie § 20 ods. zákona o dani z príjmov vyžaduje, aby išlo o nepremlčanú pohľadávku - s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa v nadväznosti na § 20 ods.
Z ustanovenia § 20 ods. 14 ZDP sú vylúčené opravné položky k pohľadávkam, ktoré boli nadobudnuté postúpením, alebo k pohľadávkam, ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 20 ods.
Obchodná spoločnosť poskytla v roku 2016 pôžičku vo výške 8 000 €. Pohľadávku z istiny z uvedenej pôžičky v menovitej hodnote 8 000 € v roku 2020 predala za 4 000 €. Keďže u bežného podnikateľského subjektu, ktorý nie je daňovníkom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, nie je uznaným daňovým výdavkom opravná položka k menovitej hodnote pohľadávky charakteru istiny z pôžičky (pohľadávka nie je zahrnutá do zdaniteľných príjmov), daňovým výdavkom pri predaji takejto pohľadávky bude len menovitá hodnota (istina) pôžičky do výšky príjmu z postúpenia (suma 4 000 €).
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Spoločnosť Alfa, a. s. odoslala dňa 2. 11. 2018 spoločnosti Beta, s. r. o. faktúru za tovar, ktorá bola splatná 2. 12. 2018 vo výške 10 000 €. Dňa 5. 12. 2020 postúpila spoločnosť Alfa, a. s. túto pohľadávku spoločnosti Gama, s. r. o. za 3 000 €. Spoločnosť Gama, s. r. o. Keďže pohľadávka je pri postúpení po splatnosti viac ako 720 dní, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty, t. j. Keďže príjem z postúpenia (zaúčtovaný výnos) je nižší ako tvorba opravnej položky, do daňových výdavkov možno v súlade s § 19 ods.3 písm. h) zákona o dani z príjmov zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky až do výšky možnej tvorby daňovo uznanej opravnej položky, t. j. do výšky 5 000 €.
Ak dôjde k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky prihlásenej do konkurzu, postupník sa stáva účastníkom konkurzného konania až právoplatnosťou uznesenia o potvrdení prevodu pohľadávky na postupníka podľa § 25 ods. 5 zákona o konurze. Od tohto momentu je postupník ako nový veriteľ oprávnený vykonávať procesné práva v konkurznom konaní. Takýmto právom je aj podanie námietky poradia pohľadávky v konkurznom konaní podľa § 96 ods. 3 zákona o konkurze proti oddelenej podstate. Pokiaľ došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky a príslušný súd nerozhodol o potvrdení prevodu pohľadávky, aktívne vecne legitimovaný na podanie námietky poradia pohľadávky proti oddelenej podstate je postupca ako pôvodný zabezpečený veriteľ.
Zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom konaní, ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus (podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny poriadok (teda podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo podľa nariadenia o insolvenčnom konaní. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus (prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol vytvorený portálom, a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami (zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Odpísanie pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. Zánik pohľadávky je len jedným z dôvodov jej odpísania z majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Možnosť jednorazového odpisu pohľadávok do daňových výdavkov po prvýkrát upravil zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v ustanovení § 24 ods. 2 písm. s) platnom od 1. 1. 2000. V tomto ustanovení presne vymedzil okolnosti, za ktorých je možné považovať výdavok vo výške odpisu pohľadávky za daňový výdavok. V súčasne platnom zákone č. 595/2003 Z. z.
Ešte pred rozborom jednotlivých prípadov jednorazového odpisu je potrebné uviesť niekoľko všeobecných informácií týkajúcich sa možnosti jednorazového daňového odpisu pohľadávok. Predovšetkým, že táto priaznivá úprava sa nepoužije, ak menovitá hodnota pohľadávky alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením bola už odpísaná na ťarchu výsledku hospodárenia. Ak účtovná jednotka v beznádeji nad nedobytnosťou a v snahe vyčistiť saldokontá účtovne v minulosti pohľadávku odpísala a teraz sa napr. dozvie, že jej dlžník zomrel, nemôže už pohľadávku znovu zobrať do účtovníctva a daňovo jednorazovo odpísať. V zásade síce takto z účtovného hľadiska postupovať možno (napr. Pri uplatňovaní jednorazového odpisu pohľadávky je potrebné preverovať, či nie je k pohľadávke vytvorená zákonná opravná položka. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné pri uplatnení daňového nákladu zohľadniť aj túto opravnú položku zahrnutú do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Úprava sa vykoná v súlade s § 17 ods. 30 písm. b) zákona o dani z príjmov zvýšením základu dane o sumu opravnej položky a znížením základu dane o daňovo uznaný odpis pohľadávky.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov môžu uplatniť daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva podľa slovenských predpisov a zisťujúci základ dane z takto vykázaného výsledku hospodárenia a daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a zisťujú základ dane z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslili, ak by účtovali v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov]. Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky obstarávacej ceny alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením. Zákon o dani z príjmov teda obmedzuje využitie tohto ustanovenia aj vo vzťahu k oceneniu pohľadávok.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov možno uplatniť len pri pohľadávkach ocenených menovitou hodnotou (vlastné pohľadávky) a pri pohľadávkach nadobudnutých postúpením. V prípade, že účtovná jednotka odpíše do nákladov pohľadávku nadobudnutú vkladom do základného imania, darovaním alebo zdedením, pôjde o odpis daňovo neuznaný. Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje zákon o dani z príjmov priamo v § 19 ods. 2 písm. h). Treba ním rozumieť len úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady. V porovnaní s príslušenstvom pohľadávky, ktoré je definované vo všeobecnom záväznom predpise - § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom na účely dane z príjmu nie je úrok (odplata za užívanie požičanej istiny). V § 19 ods. 2 písm. h) je zavedená aj legislatívna skratka „príslušenstvo“ pre použitie tejto definície aj v ostatných ustanoveniach zákona o dani z príjmov.
Zaujímavé je si povšimnúť, že na rozdiel od odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. i) a r), ktorý je uznaným daňovým výdavkom, len ak ide o pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov, v prípade jednorazového odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h) neexistujú takéto vecné obmedzenia. Ak teda daňovník eviduje pohľadávku napr. z titulu poskytnutej pôžičky či zálohy (táto pohľadávka pri svojom vzniku nebola účtovaná do výnosov a zahrnutá do zdaniteľných príjmov) a nastane niektorá z relevantných skutočností (napr. súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka), možno aj takúto po…
#
tags: #postúpenie #pohľadávky #prihlásenej #do #reštrukturalizácie