Postúpenie Pohľadávky zo Spotrebiteľského Úveru a Účtovanie

Úvod

Pohľadávky predstavujú významnú súčasť majetku účtovných jednotiek. Vznikajú v rôznych situáciách, najčastejšie v obchodnom styku ako dôsledok predaja tovaru, poskytovania služieb alebo iných plnení. Pohľadávka je definovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie, čo môže zahŕňať peniaze, tovar alebo služby. Tento článok sa zameriava na postúpenie pohľadávok zo spotrebiteľského úveru a ich účtovanie, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a súvisiace daňové aspekty.

Definícia Pohľadávky a Jej Príslušenstva

Slovník slovenského práva definuje pohľadávku ako právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu ako veriteľovi požadovať určité plnenie od druhého účastníka - ako dlžníka, a to z určitého právneho dôvodu. Veriteľ je teda ten, kto má na základe nejakého právneho vzťahu oprávnenie niečo požadovať a toto jeho oprávnenie sa nazýva pohľadávkou. Subjekt, ktorý je povinný platiť, sa nazýva dlžník. Pohľadávky možno teda vyjadriť ako právo veriteľa požadovať určité plnenie od dlžníka. Povinnosť dlžníka sa nazýva dlhom, resp. záväzkom (obligáciou).

Príslušenstvo pohľadávky zahŕňa úroky (ak boli dohodnuté), úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Novelou č. 688/2006 Z. z. zákona o dani z príjmov sa zmenil prístup k uplatňovaniu výdavkov pri odpise pohľadávky aj z daňového hľadiska. Daňovým výdavkom - podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, nie je len pohľadávka samotná, ale aj jej príslušenstvo, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane.

Členenie Pohľadávok

Podľa § 12 Postupov účtovania sa majetok účtovnej jednotky z časového hľadiska člení na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok. Dlhodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok. V nadväznosti na uvedené členenie majetku sa aj pohľadávky členia na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky. Dohodnutá doba splatnosti pohľadávok je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Termín na uspokojenie pohľadávky je lehota splatnosti uvedená v príslušnom účtovnom doklade. Lehota splatnosti nie je určená v žiadnom právnom predpise, ide o vec dohody medzi obchodnými partnermi. V Obchodnom zákonníku je riešený okamih splnenia záväzku a ten sa považuje za splnený pri peňažnom plnení prostredníctvom banky pripísaním dlžnej sumy na účet veriteľa v banke alebo v hotovostnom styku prijatím do pokladnice. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa pohľadávky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty (§ 12 ods. 4 Postupov účtovania). Zostatková doba splatnosti pohľadávok je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (§ 12 ods. 5 Postupov účtovania).

Vznik a Účtovanie Pohľadávok

Pohľadávka vzniká okamihom splnenia vecí (dodaním tovaru, poskytnutím služby). Z hľadiska účtovníctva pohľadávka vzniká dňom, v ktorom dôjde k splneniu dodávky, platbe záväzku, inkasu, schodku, prebytku či škody, pohybu majetku a pod. Podkladom pre účtovanie o pohľadávkach sú doklady preukazujúce ich vznik vystavením a odoslaním faktúry, u platiteľa DPH daňové doklady o uskutočniteľnom zdaniteľnom plnení. V praxi je dôležité, aby podklad, ktorým sa dokumentuje vznik pohľadávky, spĺňal náležitosti účtovného dokladu podľa § 11 zákona o účtovníctve a aby doklad, ktorým sa preukazuje vznik pohľadávky, bol zrozumiteľný a jasný - prehľadný. Pri inventúre externých pohľadávok sa v praxi využíva tzv. odsúhlasovanie existencie a výšky pohľadávok. Dôležité je hlavne odsúhlasenie pohľadávok po lehote splatnosti a predovšetkým nevymožiteľných pohľadávok, pretože k takýmto pohľadávkam sa tvoria opravné položky, resp.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Dočasným znížením ocenenia pohľadávky sa rozumie nepriame zníženie menovitej hodnoty (resp. obstarávacej ceny) pohľadávky a v prípade pochybných pohľadávok, ktoré predstavujú riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, pohľadávok voči dlžníkom v konkurznom a vyrovnávacom konaní, sporných pohľadávok voči dlžníkom, s ktorými sa vedie spor o ich uznanie alebo zaplatenie - tvoria sa daňovo uznané opravné položky. Opravné položky sa zrušia, príp. znížia, keď sa pri inventarizácii v nasledujúcom účtovnom období nepreukáže opodstatnenosť ich výšky. Takto ocenené a zinventarizované pohľadávky je možné v niektorých prípadoch zahrnúť do daňových výdavkov alebo je možné tvoriť zákonné opravné položky z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z.

Postúpenie Pohľadávky zo Spotrebiteľského Úveru

Postúpenie pohľadávky (cesia) je právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku na nového veriteľa (postupníka). Dlžník sa stáva povinným voči novému veriteľovi.

Podmienky Postúpenia

Bežného veriteľa zákon ohľadom postúpenia jeho peňažnej pohľadávky na inú osobu významnejšie nelimituje. V drvivej väčšine prípadov mu môžete zabrániť len vtedy, ak si s veriteľom dojednáte jeho zákaz, a to ideálne v písomnej zmluve. Postúpením pohľadávka prechádza na nového veriteľa označovaného aj ako „postupník“. Tento ju získava aj s jej príslušenstvom (napr. s úrokmi) a všetkými právami s ňou spojenými. Informáciu o postúpení by ste mali bez zbytočného odkladu dostať ešte od pôvodného veriteľa. Dokiaľ vám postúpenie nie je oznámené alebo kým vám nový veriteľ (postupník) postúpenie nepreukáže (napr. predložením zmluvy o postúpení), zbavíte sa záväzku plnením pôvodnému veriteľovi. Inými slovami platí, že ak sa o postúpení dozviete od vášho pôvodného veriteľa, nemáte právo sa dožadovať aj jeho preukázania a musíte plniť postupníkovi. Dôkazy o postúpení môžete vyžadovať, len ak sa o ňom dozvedáte až od nového veriteľa.

Postupovanie Pohľadávok Banky

Ak chce bez predchádzajúcej osobitnej dohody pohľadávku voči svojmu klientovi postúpiť banka, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

1. Banka musí najskôr klientovi doručiť písomnú výzvu k úhrade.
2. Klient musí byť nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením aspoň časti svojho peňažného záväzku voči banke.
3. Postúpenie nie je možné, ak klient ešte pred ním banke uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.

Za uvedených okolností zákon banke dovoľuje postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu uvedenému peňažnému záväzku písomnou zmluvou aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nie je bankou. V praxi sa pohľadávky postupujú na rôzne inkasné spoločnosti (označované tiež ako inkasné agentúry či firmy). Spravidla ide o niektorého z členov ASINS (Asociácie slovenských inkasných spoločností). Banka im pri postúpení odovzdá aj dokumentáciu týkajúcu sa záväzkového vzťahu, z ktorého vznikla postupovaná pohľadávka. Ak postúpenie pohľadávky bankou nespĺňa podmienky stanovené zákonom, považuje sa zmluva o postúpení za absolútne neplatný právny úkon (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Cdo 147/2017). To znamená, že nemôže zakladať nijaké právne účinky. Pokiaľ by osoba, ktorá mala nadobudnúť pohľadávku podľa absolútne neplatnej zmluvy o jej postúpení, túto už pod svojím menom voči vám súdne vymáhala, nebola by úspešná. Súdny spor by ste teda vyhrali a spoločnosť by vám musela hradiť aj súdne trovy, ktoré ste pri svojej obrane účelne vynaložili.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Ešte prísnejšie požiadavky sú stanovené pre postupovanie pohľadávok zo spotrebiteľského úveru. Pokiaľ teda banka navyše postupuje pohľadávku z úveru poskytnutého osobe, ktorá nie je podnikateľom, musí okrem vyššie uvedených pravidiel dodržať aj nižšie uvedené podmienky chrániace spotrebiteľov.Postupovanie pohľadávok zo spotrebiteľských úverov

Pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže veriteľ postúpiť, ak:

1. Ide o postúpenie na osobu, ktorá je oprávnená ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to bez obmedzenia rozsahu ich poskytovania, príp. na banku, zahraničnú banku či jej pobočku alebo o postúpenie na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa (napr. preto, že blízka osoba namiesto vás fakticky vyplatí veriteľa a následne sa finančne vyrovnávate s ňou).
2. Sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (k zosplatňovaniu pohľadávok zo spotrebiteľských úverov bližšie: Splácate dlh? Vďaka súdu ho veriteľ môže vymáhať dlhšie).

Uvedené pravidlá môžu byť za výnimočných okolností modifikované (napr. v súvislosti s riešením krízovej situácie na finančnom trhu či konkurzným konaním). Pôvodný veriteľ vás musí o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomne informovať najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Ak tak neurobí, považuje sa to za osobitne závažné porušenie jeho povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Odlišnosť od Vymáhania Dlhu na Základe Zastúpenia

Upozorniť treba aj na skutočnosť, že ak sa na vás v súvislosti s vymáhaním pohľadávky obráti iná osoba než veriteľ, nemusí ísť len o postupníka. Dlh môže vymáhať aj zástupca veriteľa, ktorému bola za týmto účelom len udelená plná moc či poverenie. Zastúpenie na základe splnomocnenia pritom zákon vyššie uvedenými pravidlami neobmedzuje; veriteľom totiž naďalej ostáva ten, komu ste sa na úhradu pohľadávky zaviazali pôvodne.

Nekalé Obchodné Praktiky

Vymáhanie dlhov profesionálnymi poskytovateľmi pôžičiek či nimi poverenými osobami nesmie presiahnuť určité hranice. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu v tomto segmente trhu upozorňuje, že o tzv. nekalú obchodnú praktiku môže ísť, ak:

• Vymáhačské spoločnosti vytvárajú psychický nátlak spôsobujúci strach.
• Zasielajú listy, ktoré navonok vyzerajú ako úradná či súdna zásielka (napriek tomu, že ide len o „obyčajnú“ výzvu na zaplatenie).
• V listoch sú klamlivým spôsobom používané formulácie ako „predvolanie“ či „príde k vám exekútor“, a to napriek tomu, že pohľadávka dosiaľ nebola priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.

Vymáhači dlhov zo spotrebiteľských zmlúv vás okrem toho nesmú osobne navštevovať vo vašej domácnosti či na pracovisku. Zákaz platí aj pre kontaktovanie počas sviatkov, dní pracovného pokoja či pracovných dní v čase po 18.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Účtovanie Postúpenia Pohľadávky

Právna úprava postúpenia pohľadávky (najčastejšie sa v praxi vyskytujúceho typu práce s pohľadávkami) je predmetom § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Výnos z postúpenia pohľadávok je nutné účtovať v zmysle § 78 ods. 3 postupov účtovania v PÚ na účte 646 - Výnosy z odpísaných pohľadávok. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o účtovníctve v z.n.p. ÚJ oceňujú postúpené pohľadávky obstarávacou cenou.

Príklad Účtovania Postúpenia Pohľadávky

Pohľadávku v hodnote 100 000 € spoločnosť A postúpi faktoringovej spoločnosti, ktorá pri podpise zmluvy o postúpení uhradí spoločnosti A 80 % hodnoty pohľadávky. Zmluvne dohodnutý faktoringový poplatok faktoringovej spoločnosti je 15 % nominálnej hodnoty pohľadávky, t.j. 15 000 €.

V uvedenom príklade teda spoločnosť A môže do daňových výdavkov uplatniť celú menovitú hodnotu pohľadávky (100 000 €), keďže z postúpenia jej plynie výnos účtovaný na účte 646, ktorý je zahrnovaný do základu dane vo výške rovnajúcej sa menovitej hodnote pohľadávky.

Odpis Pohľadávok

Pri nakladaní s pohľadávkami v praxi nastávajú situácie, keď daňový subjekt uvažuje čo s pohľadávkami, pri ktorých je len malé riziko, že ich vymôže. Uvažuje s odpisom pohľadávok, čo predstavuje priame zníženie hodnoty pohľadávky s premietnutím odpísanej sumy do nákladov. V tomto prípade ide o to, či to bude náklad daňovo uznaný alebo odpísaná pohľadávka nebude pre daňové účely daňovo uznaná a bude položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia, čo má priamy vplyv na vykázaný základ dane. Odpis pohľadávok daňovo uznaných rieši § 19 ods. 2 písm. h) a ods. 1) Ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty u tých daňovníkov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurznej podstaty. Daňovníci, ktorí neprihlásili pohľadávky do konkurznej podstaty, ale preukážu uznesenie súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, si takéto pohľadávky môžu odpísať ako daňový výdavok. Konkurz môže byť zamietnutý alebo zrušený aj z iného dôvodu ako je nedostatok majetku alebo majetok nestačí na úhradu výdavkov na súdne trovy alebo na odmenu správcu konkurznej podstaty, pričom nemusí dôjsť k zániku daňovníka. Preto je potrebné uznesením súdu dokladovať zrušenie konkurzu, ale aj dôvody zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na konkurzy podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorý platil do 31. 12. 2005. Počnúc rokom 2006 od 1. 1. platí zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého o návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodne súd v konkurznom konaní. Podľa § 20 zákona o konkurze a reštrukruralizácii je možné konkurz zamietnuť pre nedostatok majetku, čo zodpovedá § 13 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, ale nový zákon neupravuje zrušenie konkurzu z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu. Podľa § 102 zákona o konkurze a reštrukturalizáciii sa konkurz zruší pre nedostatok majetku len v tom prípade ak majetok úpadcu nepostačuje na úhradu pohľadávok proti podstate. Podľa tohto znenia zákona potom nie je dôvod na odpis pohľadávok do daňových výdavkov, ak pohľadávka nebola prihlásená do konkurzu. Z toho vyplýva, že nie každé zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu dáva automaticky právo na odpísanie pohľadávky do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm.

Príklady Odpisu Pohľadávok

• Príklad 1: Spoločnosť s r. o. Verba eviduje pohľadávku voči spoločnosti Rapid, ktorá je v konkurze vo výške 50 000 Sk. Konkurz začal už podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. k 1. 12. 2006. Spoločnosť Verba svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásila. Krajský súd podľa § 102 tohto zákona 15. 2. 2007 zrušil konkurz pre nedostatok majetku z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Spoločnosť Verba si v roku 2007 nebude môcť pohľadávku vo výške 50 000 Sk odpísať podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov. Túto situáciu zákon č. 7/2005 Z. z. V prípade, ak by konkurzné konanie voči spoločnosti Rapid bolo začaté podľa zákona č. 328/1991 Zb.
• Príklad 2: Obchodná spoločnosť Verba eviduje pohľadávku voči svojmu dlžníkovi od roku 2004 vo výške 150 000 Sk. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov zamietnutý pre nedostatok majetku v roku 2006. V roku 2007 si nebude môcť pohľadávku vo výške 150 000 Sk premietnuť do daňových výdavkov. Bude o nej účtovať ako o oprave chýb minulých účtovných období, a to podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a odpis pohľadávky zahrnie do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí, bez ohľadu na to, či ju zaúčtuje do nákladov alebo na účet Nerozdeleného zisku minulých rokov. Obchodná spoločnosť má možnosť za zdaňovacie obdobie roku 2006 podať dodatočné daňové priznanie podľa § 39 zákona č. 511/1992 Zb.

tags: #postúpenie #pohľadávky #zo #spotrebiteľského #úveru #účtovanie