Postúpenie pohľadávok aj budúcich: Podmienky a aspekty

Pohľadávka predstavuje právo alebo nárok osoby (fyzickej alebo právnickej) požadovať od inej osoby plnenie z istého záväzku. Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou pohľadávok, vrátane podmienok ich postúpenia, účtovania a daňových aspektov, s dôrazom na slovenské právne predpisy.

Čo je pohľadávka?

Pohľadávka je ekonomická, právna a filozofická kategória. Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Na druhej strane povinnosť dlžníka k plneniu veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávka a záväzok sú antonymá, t. j. slová protikladného významu. Vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma osobami, a to z pozícií obidvoch jej účastníkov. Hodnotovo sú si rovné. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka.

Vznik a Druhy Pohľadávok

Pohľadávky vznikajú na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov. Vznik pohľadávky a operácie s nimi upravuje záväzkové právo. Jeho všeobecnú úpravu obsahuje ôsma časť Občianskeho zákonníka. Charakter osobitnej zákonnej úpravy záväzkového práva majú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka.

Pohľadávka vzniká vždy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou nehnuteľnej alebo hnuteľnej veci či poskytnutím služby, alebo prevodom práva a úhradou za ne. Pri bezprostrednej priamej úhrade pohľadávka nevzniká. Bezprostrednou priamou úhradou sa rozumie taký spôsob úhrady, keď účastník obchodného vzťahu povinný k úhrade túto vykoná bez akéhokoľvek časového odkladu pri prevzatí veci, služby alebo práva.

Postúpenie Pohľadávok (Cesia)

Postúpenie pohľadávky (cesia) je právny úkon, ktorým veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku na nového veriteľa (postupníka) bez súhlasu dlžníka, pokiaľ to neodporuje dohode medzi veriteľom a dlžníkom.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty postúpenia pohľadávok

Podmienky Postúpenia Pohľadávky

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Obmedzenia Postúpenia

Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (§ 525 ods. 1 OZ).

Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom (§ 525 ods. 2 OZ).

Dôsledky Postúpenia

Postúpením pohľadávky vzniká záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, t.j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Postúpením pohľadávky vzniká záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, t.j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu.

Zodpovednosť Postupcu (§ 527 OZ)

Podľa prvého odseku tohto ustanovenia zodpovedá postupca postupníkovi za to, že (1) postupník nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, (2) že dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi a (3) že postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Budúce Pohľadávky

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako "Občiansky zákonník"alebo "OZ") v ust. § 151c ods. 2 výslovne aprobuje možnosť zabezpečiť záložným právom aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

Zabezpečenie Budúcej Pohľadávky Záložným Právom

V právnej teórii sa v súvislosti s dikciou tohto ustanovenia vedie polemika ohľadom toho, či zákonodarca touto normou smeroval iba k možnosti zriadenia záložného práva, alebo aj k možnosti zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý je v zmysle ust. § 151e ods. 2 OZ právnou skutočnosťou vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom. V prípade druhej možnosti by zákonodarca pripustil vznik záložného práva bez toho, aby v čase rozhodovania o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zabezpečovaná pohľadávka skutočne existovala.

Podľa ust. § 151c ods. 2 OZ možno záložným právom zabezpečiť aj budúcu a podmienenú pohľadávku (ďalej len ako "budúca pohľadávka"). Zabezpečenie pohľadávky, ktorá ešte nevznikla, je bežnou praxou v oblasti hypotekárneho bankovníctva. Len ťažko si totiž možno predstaviť situáciu, kedy by banka na základe úverovej zmluvy poskytla dlžníkovi peňažné prostriedky a až dodatočne by ho žiadala o zriadenie záložného práva.

Účtovanie Pohľadávok

Pohľadávky ovplyvňujú majetkovú štruktúru a tým aj likviditu právnickej či fyzickej osoby a v konečnom dôsledku jej ekonomickú prosperitu. Ovplyvňujú predovšetkým prosperitu v budúcich obdobiach. Na rozsahu pohľadávok závisí schopnosť uskutočňovať ekonomické činnosti, ale aj akékoľvek činnosti vôbec.

Oceňovanie Pohľadávok

Oceňovanie majetku pre účely účtovné upravujú ustanovenia § 24 až § 26 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. S uplatnením zásady historického ocenenia je pohľadávka po celú dobu svojej existencie ocenená cenou, v ktorej do majetku účtovnej jednotky vstúpila. Cenu pohľadávky je možné znižovať len prechodne, a to nepriamo prostredníctvom opravnej položky. Zvýšenie ceny pohľadávky je neprípustné.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Ocenenie menovitou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve je najčastejším spôsobom ocenenia pohľadávky. Používa sa u pohľadávok vzniknutých vlastnou činnosťou subjektu. Menovitou hodnotou sa rozumie čiastka účtovaná veriteľom dlžníkovi.

Obstarávacou cenou sa podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. Obstarávacia cena v sebe zahŕňa cenu obstarania a náklady súvisiace s obstaraním. Cenou obstarania sa rozumie kúpna cena samotnej pohľadávky. Nákladom súvisiacim s obstaraním je taký náklad, ktorého vynaloženie bolo nutnou podmienkou získania pohľadávky.

Účtovanie v Podvojnom Účtovníctve

V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Do tejto účtovnej skupiny patria dlhodobé a krátkodobé pohľadávky voči odberateľom a poskytnuté preddavky dodávateľom s výnimkou preddavkov na dlhodobý majetok. Rozlíšenie na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa zabezpečí v analytickej evidencii k jednotlivým účtom.

Pohľadávka voči odberateľovi sa zaúčtuje na účte 311 - Odberatelia pri splnení dodávky voči odberateľovi v zmysle príslušných ustanovení zmluvy v oblasti obchodných záväzkových vzťahov.

Účtovanie v Jednoduchom Účtovníctve

Pohľadávky v jednoduchom účtovníctve sa evidujú v knihe pohľadávok. Podľa § 15 ods. a) dlžníkoch (napr. b) pohľadávkach v peňažnom vyjadrení (napr. c) poskytnutých preddavkoch (napr. d) poskytnutých úveroch (napr. e) pohľadávkach dane z príjmov (napr. f) pohľadávkach nepriamych daní (napr.

Opravné Položky k Pohľadávkam

Opravné položky sú kategóriou upravujúcou hodnotu pohľadávky a kategóriou, ktorá je súčasťou pohľadávky. Opravná položka zohľadňuje odhad účtovnej jednotky o rizikovosti pohľadávky, t. j. Opravné položky sú závierkovými účtovnými prípadmi v zmysle § 2a postupov účtovania PÚ.

Tvorba Opravných Položiek

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. Základná definícia pre tvorbu opravných položiek podľa § 18 ods. 1 postupov účtovania znie: Opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku.

Zúčtovanie Opravných Položiek

Zúčtovanie opravných položiek sa viaže na charakter skutočnosti, ktorá je dôvodom pre zúčtovanie opravnej položky. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm.

Daňové Aspekty Pohľadávok

Pre daňovníkov dane z príjmov je mimoriadne dôležitý najmä vplyv pohľadávok (ich vznik, postúpenie, opravné položky k pohľadávkam atď.) na základ dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).

Odpis Pohľadávok

Odpísanie pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. Zánik pohľadávky je len jedným z dôvodov jej odpísania z majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky vrátane dane z pridanej hodnoty, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.

Možnosť jednorazového odpisu pohľadávok do daňových výdavkov po prvýkrát upravil zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v ustanovení § 24 ods. 2 písm. s) platnom od 1. 1. 2000. V tomto ustanovení presne vymedzil okolnosti, za ktorých je možné považovať výdavok vo výške odpisu pohľadávky za daňový výdavok.

Zmenky Ako Nástroj Platobného Styku

Zmenka je nástrojom bezhotovostného platobného styku. Slúži na riešenie krátkodobej platobnej neschopnosti odberateľa. Je cenným papierom, ktorý vyjadruje bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na určitom mieste príslušnú dlžnú sumu peňazí.

Funkcie Zmenky

V praxi dnes asi pravdepodobne prevažuje zaisťovacia funkcia zmenky. Zmenka, ktorá plní funkciu zaisťovaciu, je vlastne ďalším peňažným záväzkom. Majiteľ takejto zaisťovacej zmenky, predstavujúcej určitú peňažnú pohľadávku, buď túto zmenku vymáha alebo ju predá a získa predajom určité finančné prostriedky. Tuto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, že dlžník svoju povinnosť z mimozmenkového vzťahu (napr. z kúpnej zmluvy) riadne nesplní.

Druhy Zmeniek

V praktickom živote sa možno stretnúť s celou škálou rôznych typov zmeniek, ktoré sa členia z viacerých hľadísk. Obchodné zmenky, s ktorými je možné sa v praxi stretnúť najčastejšie, sú cenné papiere, ktoré zhmotňujú dlh, ktorý vznikol v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, na základe dodávky tovaru, resp. Finančné zmenky sú cenné papiere, ktoré sa vyhotovujú s cieľom zabezpečiť peňažné záväzky neobchodného typu, a to poskytnutím pôžičky.

Vlastná zmenka (označovaná tiež ako sola zmenka) je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom. V praktickom živote sa používa oveľa menej ako zmenka cudzia.

Cudzia zmenka (označovaná tiež ako trata zmenka) obsahuje bezpodmienečný príkaz tretej osobe (napr. banke), aby zaplatila.

Eskont Zmenky

Na základe zmenky je možné získať krátkodobý zmenkový úver. Najrozšírenejším je eskontný úver. Jeho podstata spočíva v tom, že banka nakupuje od klienta zmenky pred lehotou ich splatnosti. Banka sa nákupom zmenky stáva jej majiteľom. Podnikateľovi, ktorý potrebuje peniaze a zmenku u banky eskontuje (odpredáva), vyplatí sumu zníženú o diskont, pri ktorom je základom úrok za dobu do splatnosti zmenky.

tags: #postúpenie #pohľadávok #aj #budúcich #podmienky