
Ústava Slovenskej republiky garantuje každému právo podnikať. Podnikateľské kódexy toto právo rozvíjajú s tým, že podnikateľská činnosť sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Riziko nesú všetci, ktorí obchodujú s odloženou splatnosťou faktúr. Preto je na zamyslenie, či úverovanie odberateľov je prejavom konkurencie alebo nevyhnutnou súčasťou podnikateľského boja.
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (OZ), ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní. Ak dlh nesplní ani v dodatočnej lehote, má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy. Pri omeškaní s peňažným dlhom má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Ak ide o omeškanie s plnením veci, dlžník zodpovedá za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, akoby k škode nedošlo aj inak.
Z uvedeného vyplýva, že veriteľovo právo požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká zo záväzkového vzťahu, predpokladá snahu veriteľa urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil svoj záväzok. Táto povinnosť sa nazýva záväzok alebo obligácia. Povinnosť dlžníka plniť veriteľovi spočíva v tom, že mu má niečo dať, konať, zdržať sa niečoho alebo strpieť. Medzi veriteľom a dlžníkom nemusí ísť vždy o peňažný vzťah, pohľadávka môže byť vyčíslená aj v inej mene alebo vecnom plnení.
Pri plnení v splátkach môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 565 OZ môže toto právo veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Právo veriteľa požadovať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania vzniká len v prípade, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
Veriteľ sa môže domáhať náhrady škody vzniknutej v dôsledku omeškania dlžníka, ak mu skutočne vznikla majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Musí ísť o konkrétnu škodu, ktorá vznikla veriteľovi práve omeškaním dlžníka. Dlžník sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že vzniknutú škodu nezavinil (§ 420 OZ). Veriteľ má právo na náhradu škody aj vtedy, ak dlžník splnil svoj dlh v dodatočnej lehote, ktorú mu poskytol, alebo ak veriteľ odstúpil od zmluvy, alebo ak došlo k zrušeniu zmluvy.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Skutočnosť, že dlžník je okrem povinnosti dodatočného splnenia povinnosti, povinnosti hradiť úrok z omeškania, poplatok či dohodnutú zmluvnú pokutu, povinný priamo zo zákona na náhradu škody, nie je v praxi veriteľmi využívaná.
Príklad: Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou umelého vlákna nedodala v dohodnutom termíne toto vlákno viacerým odberateľom, pretože nemala peniaze na kúpu surovej hmoty, z ktorej sa vlákno vyrába. Bez ohľadu na to, že vedela, že je v platobnej neschopnosti, zmluvy s odberateľmi uzavrela. Títo odberatelia vyrábajú z umelého vlákna rôzne výrobky, napr. zubné kefky, kartáče, rohože a pod., na odber ktorých už mali uzavreté zmluvy. Odberatelia nedodali hotové výrobky svojim zákazníkom práve z dôvodu, že nemali polotovar, ktorý im mal dodať výrobca umelého vlákna. V dôsledku omeškania výrobcu umelého vlákna s jeho dodávkou vznikol odberateľom okrem iného aj nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Škodu zahŕňajú aj zmluvné pokuty dohodnuté v zmluvách so zákazníkmi či iné sankcie, na zaplatenie ktorých boli odberatelia povinní práve v dôsledku nedodania tovaru v dohodnutej lehote.
Plnenia zo strany dlžníka sa môže veriteľ domáhať prostredníctvom súdu. Predchádzajú tomu pokusy veriteľa domôcť sa zaplatenia pohľadávky mimosúdnou cestou. Ak sa veriteľovi nepodarí vymôcť pohľadávku inak, zákon o konkurze a vyrovnaní mu priznáva právo podať na konkurznom súde návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Ak veriteľ nemá záujem vynakladať úsilie na zmierlivé riešenie, má možnosť predať pohľadávku inej osobe. Predaj pohľadávky je dovolený aj bez súhlasu dlžníka. V praxi má ekonomický prínos predať pohľadávku osobe, ktorá dlhuje niečo dlžníkovi, ktorý bol zaviazaný postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Nový veriteľ (postupník) takto vlastní kúpenú pohľadávku a môže pristúpiť k realizácii svojho cieľa: k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu.
Predaj pohľadávky je právne ošetrený ustanoveniami § 524 - § 530 OZ. OZ definuje predaj pohľadávky ako akt jej postúpenia. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpiť možno len pohľadávku existujúcu. Zaniknutú pohľadávku nemožno postúpiť. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi veriteľom (doterajším vlastníkom pohľadávky - postupcom) a treťou osobou (postupníkom), dochádza k prevodu práv na nového veriteľa. Takýmto spôsobom dôjde k zmene osoby veriteľa. Zákon umožňuje veriteľovi aj bez súhlasu dlžníka urobiť prevod pohľadávky na nového veriteľa, ale následne je nový veriteľ povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi.
V podnikateľských kruhoch sú známe faktoringové alebo forfaitingové spoločnosti, ktoré skupujú pohľadávky. V závislosti od lehoty splatnosti predávanej pohľadávky uzatvárajú tieto spoločnosti dva typy zmlúv o postúpení (odkúpení) pohľadávok - faktoringový alebo forfaitingový obchod. Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok a pri forfaitingu k odkúpeniu dlhodobých pohľadávok od veriteľa. Pri rozhodovaní sa o tom, či pohľadávku predať alebo nie, je dôležité vedieť, že nie každú pohľadávku dovoľuje zákon postúpiť. Okrem samotnej pohľadávky prejde na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Ak mal dlžník záväzok 1 mil. Sk a uhradil 400 000 Sk, znamená to, že dlh je čiastočne splnený. Znamená to, že zanikla len časť dlhu, a to čiastočným plnením dlžníka. Následne patrí veriteľovi právo disponovať s pohľadávkou v sume 600 000 Sk s príslušenstvom, ktorú môže napr. Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tu je na mieste otázka, či je dovolené, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov. Z tohto ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom. Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Zároveň neobsahuje ani vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný.
Úkon predaja pohľadávky si vyžaduje písomnú formu, inak je dohoda o postúpení pohľadávky neplatná. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty. Inak je tomu v súvislosti s vymožiteľnosťou postúpenej pohľadávky, pretože tu má postupca obmedzenú zodpovednosť. Postupca zodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávky len do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi - za podmienky, že sa na to písomne zaviazal. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.
Ďalšou formou ako pohľadávku zhodnotiť, je kapitalizovať ju. Z ekonomického hľadiska ide o vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti, o jej premenu, ktorou veriteľ získava kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti. veriteľ má pohľadávku voči obchodnej spoločnosti a namiesto nej získa (premenením) kapitálovú účasť priamo v tejto spoločnosti. Pohľadávka, ktorá sa má kapitalizovať, je v súlade s § 59 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom, preto musí byť (ako aj každý iný nepeňažný vklad, napr. podnik, vec, nehnuteľnosť či majetkové právo) ocenená peniazmi, musí byť prevoditeľná a hospodársky určiteľná. Je zákonnou povinnosťou, aby hodnotu nepeňažného vkladu spočívajúceho v pohľadávke určil znalec v jednom znaleckom posudku. Znalecký posudok musí obsahovať opis pohľadávky, spôsob jej ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom. V zakladateľskom dokumente bude potrebné určiť sumu peňazí, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka. Keďže vklad do spoločnosti spočíva v prevode pohľadávky, postupuje sa primerane podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu.
Už pri prvých náznakoch neplatenia zo strany dlžníka je vhodné zaslať písomnú výzvu na zaplatenie dlhu. Táto výzva je dôkazom preukazujúcim poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie. Doručenie tejto výzvy dlžníkovi bude treba v prípade súdneho sporu preukázať relevantným dôkazom. U peňažných pohľadávok je na mieste aj ponuka splátkového kalendára. Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Záväzky možno preto zásadne uplatniť na súde žalobou. Súdne konanie sa začína na návrh (žalobu), ktorý musí obsahovať adresu súdu, ktorému je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, musí byť v ňom uvedené pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ je povinný označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, pričom listinné dôkazy musí k samotnému návrhu aj pripojiť, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Návrh musí byť podpísaný a datovaný.
Občiansky súdny poriadok (OSP) výslovne prikazuje, že v ňom musí uvedené meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom právnická osoba, tak návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené a, samozrejme, že musí uviesť aj údaj o zápise v obchodnom alebo inom registri. Ak je účastníkom zahraničná osoba, tak musí byť k návrhu pripojený výpis z registra alebo inej evidencie, do ktorej je táto osoba zapísaná. Z uvedeného teda vyplýva, že samotný navrhovateľ (žalobca) je značne zodpovedný nielen za samotný začiatok súdneho konania, ale aj po vykonanom dokazovaní za jeho výsledok. Okrem toho treba, aby navrhovateľ za súdny návrh zaplatil súdny poplatok, pokiaľ v danom prípade nie je dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Samotný navrhovateľ môže návrh zmeniť alebo ho môže vziať späť tak celý, ako aj sčasti. Návrh možno vziať späť až do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. So späťvzatím návrhu musí odporca súhlasiť. Pri späťvzatí návrhu nárok navrhovateľa nezaniká, preto ho možno znovu uplatniť podaním žaloby. Odporca (dlžník v omeškaní) môže za súdneho konania uplatniť svoje práva proti žalobcovi (veriteľovi) i vzájomným návrhom. Odporca taktiež môže započítacou námietkou navrhnúť súdu, aby mu bolo prisúdené viac než to, čo uplatnil navrhovateľ.
Ustanovenia § 74 a nasl. OSP umožňujú neuspokojenému, ukrivdenému veriteľovi okrem samotnej žaloby o zaplatenie dlžnej sumy či o splnenie inej povinnosti dlžníka podať na súde aj samostatný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V tomto návrhu treba okrem všeobecných náležitostí návrhu uviesť aj rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia, vysvetliť dôvodnosť samotného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a treba tu odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V návrhu musí byť tiež výslovne uvedené, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Prínosom tohto procesného prostriedku je to, že keďže o návrhu na predbežné opatrenie musí súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia návrhu, môže veriteľ ako navrhovateľ dosiahnuť to, že kým súd rozhodne vo veci samej, uloží dlžníkovi napr. zákaz rozpredania konkrétneho majetku práve v záujme neskoršieho uspokojenia veriteľa. Zdôrazňujeme, že tento návrh musí byť dôkladne doložený dôkazmi a predovšetkým musí byť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku dlžníkovej insolventnosti čo najpresvedčivejšie opísané.
Čo robiť v prípade, keď sa podnikateľovi množia neuhradené faktúry, predlžujú sa splatnosti „dobrovoľne - nasilu“ a vlastné dlhy niet z čoho pomaly zaplatiť? Podnikateľ má viacero možností, ako si pomôcť v tejto, dnes bežnej situácii. Možnosti riešenia vychádzajú zo základnej podstaty pohľadávok ako takých - pohľadávka veriteľa je jeho majetkovým právom voči dlžníkovi a toto právo je možné zadefinovať (t. j. určiť jeho množstvo) a následne s ním naložiť podľa svojej vôle. Právo veriteľa (ako jedného účastníka) požadovať plnenie od dlžníka (druhého účastníka), ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu, sa v bežnej praxi nazýva aj pohľadávkou takéhoto veriteľa proti dlžníkovi. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je záväzkový právny vzťah vzniknutý zmluvou. Právo veriteľa ako také umožňuje tomuto veriteľovi slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s týmto nárokom nakladať.
Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku. vzájomné - t. j. rovnakého druhu - t. j. započítateľné - t. j. spôsobilé na započítanie. Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone. pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, tzv. Vymenované pohľadávky nie je teda dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale na druhej strane OZ pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa. Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok, t. j. zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava II, odd. Sro, vl. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.
V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Rozdiel oproti OZ: Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ. Podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené (§ 54 ods. Uvedený režim platí aj u pohľadávok v prípade úpadcu, na ktorého bol konkurz vyhlásený pred 1. 7. 2005, t. j. podľa zákona č. 328/1991 Zb. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z.
Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania. V týchto prípadoch sa nebude prihliadať na to, či pohľadávka započítaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu [§ 268 ods. 1 písm. g) OSP, § 57 ods. 1 písm.
Prínos započítania pohľadávok: Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy.
Príklad: Daňovému subjektu spoločnosti s r. o. dorubil daňový úrad dodatočným platobným výmerom daň z príjmov právnických osôb na sumu 50 000 Sk, následne podal odvolanie v tejto veci a po potvrdení rozhodnutia daňového úradu si podal žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. V žalobe sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a aj dodatočného platobného výmeru na daň z príjmov právnických osôb s odôvodnením, že k termínu zákonnej splatnosti dotknutej dane (t. j. k 31. 3. 1996) mal voči žalovanému pohľadávku vo výške 55 555 Sk. Žalovaný v stanovisku okrem iného uviedol, že v danom prípade nedochádza medzi žalobcom a žalovaným k vzniku práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Zhrnutie. Akt preúčtovania daňového preplatku na úhradu daňového nedoplatku vykonaný správcom dane podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov sa udial v súlade so zákonom a možno ho považovať za daňovoprávny akt procesnej povahy, ktorý nepodlieha súdnemu preskúmavaniu.
Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpenia pohľadávky. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.
Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom. Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď. Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods.
Príklad: Spoločnosť požičala peniaze. V písomnej zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na vysokých, skutočne zaujímavých, úrokoch. Veriteľ predal peňažnú pohľadávku, ale zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že úroky z pôžičky nepostúpil. Je možné, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov? Z citovaného ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Navyše ani neobsahuje vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli. Pokiaľ si postupca s postupníkom dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebol tým porušený § 524 ods. 2 OZ, a preto je dohoda platná.
Zhrnutie: S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky.
tags: #postúpenie #pohľadávok #o #peniazoch #podmienky