
Trestné konanie je komplexný proces, ktorý zahŕňa množstvo právnych inštitútov a postupov. Jedným z nich je aj postúpenie trestného stíhania, ktoré môže nastať za určitých podmienok. Tento článok sa zameriava na podmienky postúpenia trestného stíhania účastníkovi činu, pričom vychádza z relevantných právnych predpisov a judikatúry.
Doručovanie písomností má v trestnom konaní zásadný význam, pretože s ním zákon spája ďalšie významné právne skutočnosti. Je nevyhnutné postupovať podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku a neignorovať záväzné pravidlá doručovania. V prípade doručovania Slovenskou poštou, a.s., je potrebné rešpektovať jej poštové podmienky, ktoré upravujú odbernú lehotu na prevzatie uloženej zásielky.
Sťažovateľ v jednom prípade namietal fikciu doručenia vyplývajúcu z § 66 ods. 3 Trestného poriadku, pričom tvrdil, že trojdňová lehota na prevzatie zásielky je nedostatočná a porušuje jeho základné práva. Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal touto problematikou a konštatoval, že je potrebné aplikovať ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poučiť poškodeného o jeho právach a povinnostiach, ako aj o následkoch s tým spojených (§ 46 a nasl. Trestného poriadku). V zápisnici o výsluchu poškodeného musí byť uvedené, ako a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť (§ 46 ods. 2, § 66 ods. 2 a 3 Trestného poriadku).
Ak prokurátor rozhodne o zastavení trestného stíhania, je povinný toto rozhodnutie doručiť obvinenému a poškodenému. Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 215 ods. 1 Trestného poriadku). Sťažnosť sa podáva do troch pracovných dní od doručenia uznesenia.
Prečítajte si tiež: Účastník Činu a Trestné Stíhanie
V jednom prípade bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania doručované poškodenému M.B. Pokus o doručenie bol neúspešný a zásielka bola uložená na pošte. Poškodený si zásielku prevzal až po uplynutí trojdňovej lehoty. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I sťažnosť poškodeného zamietol z dôvodu oneskoreného podania.
Trestnú zodpovednosť právnických osôb upravuje zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento zákon zavádza do právneho poriadku tzv. priamu trestnú zodpovednosť právnických osôb. To znamená, že právnická osoba môže byť trestne stíhaná za trestné činy, ktorých sa dopustila po nadobudnutí účinnosti zákona.
Pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby sa vyžaduje zavinenie. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Úmyselné zavinenie znamená, že právnická osoba chcela spáchať trestný čin alebo vedela, že ho môže spáchať, a bola s tým uzrozumená. Nedbanlivostné zavinenie znamená, že právnická osoba nevedela, že môže spáchať trestný čin, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mala a mohla.
Právnická osoba sa môže dopustiť rôznych trestných činov, napríklad trestných činov proti majetku, trestných činov proti životnému prostrediu, trestných činov proti hospodárskej súťaži a iných. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb obsahuje zoznam trestných činov, za ktoré môže byť právnická osoba trestne stíhaná.
Za trestné činy spáchané právnickou osobou môže súd uložiť rôzne tresty, napríklad peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest zákazu činnosti, trest zrušenia právnickej osoby.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Na to, aby mohla byť právnická osoba trestne stíhaná, musia byť splnené určité podmienky. Podľa § 4 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, právnická osoba je trestne zodpovedná za trestný čin, ktorý spáchala:
a) jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,b) osoba oprávnená konať za právnickú osobu,c) zamestnanec pri plnení pracovných úloh,d) osoba, ktorá konala v mene právnickej osoby.
Trestná zodpovednosť právnickej osoby je podmienená tým, že trestný čin bol spáchaný v prospech právnickej osoby alebo v rámci jej činnosti.
Trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká z rôznych dôvodov, napríklad zrušením právnickej osoby, zánikom trestnosti činu, premlčaním.
Systém trestnej justície ponúka okrem klasických trestov odňatia slobody aj alternatívne tresty a opatrenia, ktoré sa snažia o efektívnejšiu resocializáciu páchateľa a minimalizáciu negatívnych dopadov na jeho život.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Probačný dohľad je pravidelný osobný kontakt páchateľa s probačným a mediačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní probačného plánu, realizácii probačného programu a dohľadu v skúšobnej dobe, ktorej súčasťou je kontrola dodržiavania povinností alebo obmedzení uložených páchateľovi súdom, prokurátorom alebo vyplývajúcich zo zákona.
Trest povinnej práce je alternatívny trest, ktorý spočíva v tom, že odsúdený je povinný bezplatne vykonávať práce v prospech spoločnosti.
Trest domáceho väzenia je alternatívny trest, ktorý spočíva v tom, že odsúdený je povinný zdržiavať sa vo svojom obydlí v čase, ktorý určí súd.
Predbežné šetrenie je inštitút, ktorý umožňuje súdu alebo prokurátorovi získať informácie o obvinenom pred rozhodnutím o uložení trestu.
tags: #postúpenie #trestného #stíhania #účastníkovi #činu #podmienky