Zabezpečovacie prostriedky pre podnikateľov: Definícia a využitie

V dnešnom podnikateľskom prostredí je zabezpečenie záväzkov kľúčové pre minimalizáciu rizík a udržanie finančnej stability. Podnikatelia majú k dispozícii rôzne zabezpečovacie prostriedky, ktoré im umožňujú poistiť si plnenie povinností dlžníkmi a vyhnúť sa tak potenciálnym finančným stratám. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto prostriedkoch, ich fungovaní a výhodách, ktoré prinášajú.

Úvod do zabezpečovacích prostriedkov

Zabezpečovacie prostriedky predstavujú právne nástroje, ktoré podnikatelia môžu využiť na zvýšenie svojej právnej istoty a zabezpečenie toho, že ich obchodní partneri si splnia svoje záväzky. V podstate ide o zmluvné poistenie, ktoré chráni podnikateľa v prípade, že dlžník nesplní svoje povinnosti.

Príkladom môže byť situácia, keď obchodný partner (dlžník) má splatiť pôžičku v priebehu roka. Ak by dlžník nesplatil pôžičku riadne a neexistovalo by zabezpečenie, podnikateľ by sa musel obrátiť na súd a exekútora. Avšak, ak sa s dlžníkom vopred dohodne na zabezpečení jeho povinnosti, dlžník bude viac motivovaný k riadnym splátkam a podnikateľ sa môže vyhnúť súdnemu konaniu a uspokojiť sa zo zabezpečenia. Ako záruku môže dlžník navrhnúť napríklad ručiteľa, bankovú záruku alebo vec do zálohu. V prípade problémov sa podnikateľ obráti na ručiteľa, ktorý je povinný dlh splatiť za dlžníka.

Zabezpečovacie prostriedky plnia dve hlavné funkcie:

1. Preventívna funkcia: Motivujú dlžníka k riadnemu a včasnému plneniu povinností.
2. Uhradzovacia funkcia: Umožňujú veriteľovi uspokojiť svoje pohľadávky v prípade, že dlžník nesplní svoje povinnosti.

V eskalovaných sporoch, najmä pri strate dôvery voči obchodnému partnerovi, je často nemožné dosiahnuť zmierlivé riešenie bez dostatočnej záruky. V takýchto situáciách môžu zabezpečovacie prostriedky poskytnúť potrebnú istotu a umožniť dosiahnutie dohody.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Ako fungujú zabezpečovacie prostriedky

Podstatou zabezpečenia je, že vždy existuje popri hlavnom právnom vzťahu. Zabezpečenie sa viaže k hlavnému záväzku a nemôže vzniknúť bez existencie tohto záväzku. Záväzkom sa pritom rozumie nielen povinnosť zaplatiť alebo dodať vec, ale aj povinnosť niečo vykonať (napríklad postaviť výrobnú halu), niečoho sa zdržať (napríklad nevyužívať prenajaté vozidlo na obchodné účely) alebo niečo strpieť (napríklad umožniť prechod cez pozemok).

V rámci obchodných vzťahov ide štandardne o vzájomné záväzky. Pri kúpnej zmluve má kupujúci záväzok zaplatiť za tovar a predávajúci má záväzok tovar dodať. Preto je nevyhnutné presne špecifikovať hlavný záväzok, ku ktorému sa zabezpečenie vzťahuje.

Druhy zabezpečovacích prostriedkov

Právny poriadok Slovenskej republiky pozná viacero zabezpečovacích prostriedkov, ktoré možno využiť na zabezpečenie záväzkov. Medzi najčastejšie patria:

• Zmluvná pokuta
• Ručenie
• Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
• Záložná zmluva
• Zabezpečenie záväzkov prevodom práva
• Zabezpečenie postúpením pohľadávky
• Zábezpeka
• Uznanie dlhu

Je dôležité zdôrazniť, že tento zoznam nie je vyčerpávajúci. Vzhľadom na zásadu zmluvnej voľnosti sa možno dohodnúť aj na iných formách zabezpečenia, ktoré zákon nezakazuje. Ako zabezpečenie môže slúžiť napríklad aj zmenka alebo zloženie veci do notárskej úschovy.

Vznik zabezpečenia

Samotné zabezpečenie vzniká zmluvou, ktorá môže byť dvojstranná alebo viacstranná, ak do vzťahu vstupuje tretia osoba, ktorá zabezpečenie poskytuje. Existujú však aj zabezpečovacie prostriedky, pri ktorých sa zmluva nevyžaduje a postačuje jednostranné vyhlásenie (napríklad uznanie dlhu). Okrem toho môže zabezpečenie vzniknúť aj na základe zákona (napríklad zákonné záložné právo).

Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu

Výber zabezpečovacích prostriedkov

Pri výbere zabezpečovacieho prostriedku je potrebné zohľadniť viacero faktorov, ako napríklad:

• Spoľahlivosť a bonita dlžníka
• Výška a druh záväzku
• Doba zabezpečenia

Nie je účelné zriaďovať záložné právo na nehnuteľnosť pre stoeurový záväzok, ani dohadovať zmluvnú pokutu s krachujúcim obchodným partnerom. Tiež je dôležité pamätať na to, že v rámci zmluvných vzťahov sú záväzky vzájomné, preto by mala byť zábezpeka obojstranná a primeraná.

Najbežnejšie zabezpečovacie prostriedky

Zmluvná pokuta

Zmluvná pokuta je najbežnejším spôsobom, ako zabezpečiť plnenie zmluvných povinností. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná a musí obsahovať výšku pokuty alebo spôsob, akým sa pokuta vypočíta (napríklad ako percento z dlžnej čiastky). Ak by z dohody nebolo zrejmé, k akej povinnosti sa viaže alebo by bola nejasná výška pokuty, dlžník by sa mohol domáhať neplatnosti dohody.

Pri dohodovaní výšky pokuty je potrebné brať ohľad na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Neprimerane vysokú pokutu môže súd znížiť. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká samotným nesplnením zmluvných povinností a nie je potrebné preukazovať vznik škody. Zmluvná pokuta má povahu paušalizovanej náhrady škody.

Je však možné dohodnúť sa, že ten, kto mešká s plnením povinností, bude povinný uhradiť aj škodu presahujúcu zmluvnú pokutu. Samotné zaplatenie zmluvnej pokuty nezbavuje dlžníka povinnosti splniť si svoje povinnosti, ale aj tu sa možno dohodnúť, že zaplatením zmluvnej pokuty už dlžník nemusí splniť to, za čo pokutu dostal.

Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu

Ručenie

Ručenie je zabezpečovací inštitút, pri ktorom sa za dlžníka zaručí tretia osoba alebo firma. Ručiteľ sa zaväzuje splniť povinnosť za dlžníka, ak ju dlžník riadne a včas nesplní. Do zmluvného vzťahu tak vstupuje tretia osoba - ručiteľ.

Ručenie vzniká v momente, keď ručiteľ písomne vyhlási, že na seba berie povinnosť uspokojiť pohľadávku v prípade, ak by ju dlžník nesplnil. Nie je potrebný súhlas dlžníka, ale je potrebný súhlas veriteľa. Ručiteľ má právo kedykoľvek vedieť výšku dlhu, za ktorý sa zaručil. Ak ručiteľ dlh uhradí, má právo žiadať náhradu od toho, za koho sa zaručil.

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vzniká veriteľovi právo, aby zamestnávateľ dlžníka strhával zo mzdy zrážky v prospech veriteľa. Dohoda musí byť písomná a zrážky nesmú byť vyššie, ako sú maximálne zrážky v prípade exekúcie. Zamestnávateľ dlžníka nie je súčasťou dohody o zrážkach zo mzdy a nemusí s ňou súhlasiť. Ak je zamestnávateľovi dohoda predložená so žiadosťou o vykonávanie zrážok, zamestnávateľ je povinný zrážky zo zákona vykonávať.

Záložná zmluva

Zriadenie záložného práva na majetok dlžníka alebo tretej osoby je jedným z najfrekventovanejších spôsobov zabezpečenia pohľadávok. Záložné právo sa zriaďuje záložnou zmluvou. Ak pohľadávka nie je riadne a včas splatená, veriteľ sa môže domáhať uspokojenia pohľadávky zo zálohu.

Pri záložnej zmluve rozlišujeme veriteľa, dlžníka a záložcu (toho, kto poskytne vec do zálohu). Ak je dlžník a záložca tá istá osoba, záložná zmluva je dvojstranná. Ak dlžník a záložca nie sú rovnaké osoby, záložná zmluva je trojstranná. Záložca sa v takomto prípade stáva akýmsi ručiteľom za dlžníka.

Záložné právo sa zriaďuje k určitej konkrétnej majetkovej hodnote. Zálohom môže byť hnuteľnosť, nehnuteľnosť, spoluvlastnícky podiel, obchodný podiel, pohľadávka, cenné papiere, ochranné známky, patenty a ďalšie.

Zabezpečenie záväzkov prevodom práva

Pri zabezpečovacom prevode práva dlžník dočasne prevedie na veriteľa vlastníctvo k nejakej veci ako záruku, že svoj dlh splní. Môže ísť o hnuteľné alebo nehnuteľné veci, prípadne aj obchodný podiel. Veriteľ nemôže s vecou nakladať ako s vlastnou, nemôže ju predať alebo zaťažiť záložným právom.

Ak dlžník svoj dlh nesplní, veriteľ nemôže si vec ponechať, ale je povinný ju speňažiť. Ak dlžník svoj dlh riadne a včas splní, všetky práva, ktoré previedol na veriteľa, prechádzajú na dlžníka späť a zabezpečenie zaniká. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí byť vždy písomná. Zabezpečenie môže poskytnúť priamo dlžník alebo tretia osoba, ktorá sa takto za dlžníka zaručí.

Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky

Pri zabezpečovacom postúpení pohľadávky dochádza k dočasnému postúpeniu pohľadávky namiesto vlastníckeho práva. Dlžník môže poskytnúť veriteľovi ako zábezpeku svoju pohľadávku voči inému obchodnému partnerovi. Ak by dlžník nesplnil svoje zmluvné povinnosti voči veriteľovi, veriteľ by mohol žiadať od obchodného partnera dlžníka, aby kúpnu cenu neuhradil dlžníkovi, ale priamo veriteľovi.

Zábezpeka

Zábezpeka nie je samostatný zabezpečovací inštitút, ale skôr prísľub splnenia a zabezpečenia záväzkov. Ako zábezpeka môže poslúžiť napríklad dohoda s dlžníkom, že svoje záväzky zabezpečí niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov, najčastejšie poskytnutím zálohu alebo spôsobilého ručiteľa.

Uznanie dlhu

Uznanie dlhu je právny úkon dlžníka, ktorým uznáva, že dlh existuje a že ho zaplatí. Zabezpečovacia funkcia tohto úkonu spočíva v tom, že na súde by toto uznanie dlhu zľahčilo veriteľovi procesné postavenie a povinnosť dokazovať existenciu dlhu. Uznať treba nielen výšku dlhu, ale aj dôvod dlhu. Ak by v uznaní dlhu chýbal dôvod alebo výška dlhu, nemalo by uznanie dlhu účinky.

Ak dlžník uzná svoj dlh, začína plynúť 10-ročná premlčacia lehota. Uznanie dlhu musí byť písomné. Uznanie dlhu nepredstavuje absolútnu prezumciu existencie dlhu. Ak by sa dodatočne zistilo, že pôvodná zmluva, z ktorej dlh vznikol, bola neplatná, uznanie dlhu by tiež nebolo účinné.

Iné prostriedky zabezpečenia záväzkov

Právny poriadok nevylučuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na iných formách zabezpečenia, ako sú uvedené vyššie. Ako zabezpečenie môže slúžiť napríklad zmenka, banková záruka alebo notárska úschova. Zárukou na splnenie záväzku teda môže byť všetko, čo právny poriadok nevylučuje a čo dlžníka motivuje k splneniu svojich záväzkov.

Zabezpečovacie prostriedky a riešenie sporov

Zabezpečovacie prostriedky sú vhodné nielen ako preventívne nástroje, ale aj ako nástroj v rámci riešenia už vzniknutých sporov. Ak dlžník má vôľu splniť svoj dlh, ale nemá na to prostriedky, poskytnutím zabezpečenia môže dôjsť k zmene postoja veriteľa a k vzájomnej dohode.

tags: #zavazok #nieco #strpiet #definicia