Postúpenie veci nepríslušným orgánom: Komplexný pohľad

Správne konanie je proces, v ktorom orgány verejnej správy rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Primárnym prameňom správneho konania na Slovensku je zákon č. 71/1967 Zb. Správny orgán, definovaný ako štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie v oblasti verejnej správy, má zásadnú úlohu v tomto procese.

Lehoty v správnom konaní

Základným princípom správneho konania je jeho efektívnosť a rýchlosť. V zákonom stanovených prípadoch je správny orgán povinný rozhodnúť bezodkladne. V ostatných prípadoch je správny orgán povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo zvlášť zložitých prípadoch je lehota až 60 dní.

Ústava SR v čl. 48 ods. 2 garantuje každému právo na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zbytočné prieťahy možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné orgány bez dôležitého dôvodu nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Prostriedky ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu

Keďže zbytočné prieťahy sú protiprávnym stavom, právny poriadok poskytuje účastníkom správneho konania rôzne prostriedky na ochranu ich práv. Medzi ne patria:

1. Sťažnosť

Sťažnosť je upravená zákonom č. 9/2010 Z. z. Musí byť písomná, v listinnej alebo elektronickej podobe, a obsahovať identifikačné údaje sťažovateľa (meno, priezvisko, adresa pobytu, resp. názov, sídlo a meno osoby oprávnenej konať). Zo sťažnosti musí byť zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi, ktoré obsahuje odôvodnenie. Oznámenie však nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku a nemožno sa proti nemu odvolať ani ho preskúmať správnym súdom. Ak sťažovateľ nie je spokojný s vybavením sťažnosti, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

2. Dozor prokurátora

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Príslušný prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov. Ak prokurátor zistí dôvodnosť podnetu, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona, napríklad upozornením prokurátora. Prokurátor však nemôže zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani im uložiť sankciu.

3. Správne súdnictvo

Správne súdnictvo predstavuje kontrolu verejnej správy, pričom správny súd poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Toto právo pramení priamo z Ústavy SR (čl. 46 ods. 2). Správny súd poskytuje ochranu aj v prípade nečinnosti správneho orgánu. Pred podaním žaloby na súd musí účastník konania neúspešne vyčerpať prostriedky nápravy podľa osobitných predpisov, pričom Správny súdny poriadok sa výslovne zmieňuje o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi je následná, prichádzajúca do úvahy vtedy, ak žalobca využil jeden z alternatívnych prostriedkov nápravy a tieto boli vybavené negatívne. K žalobe musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti. Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil nečinnosť, správny súd konanie zastaví. Ak správny súd zistí dôvodnosť žaloby, uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, pričom mu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť, ktorú možno odôvodniť len taxatívne vymenovanými dôvodmi v ustanovení § 440 Správneho súdneho poriadku. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne.

4. Prostriedky na odstránenie nečinnosti podľa správneho poriadku

Ustanovenie § 50 Správneho poriadku umožňuje, ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, aby správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodol, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. 60 dní). Ide o aktivitu odvolacieho správneho orgánu, ktorý by mal prednostne vplývať na prvostupňový správny orgán prostriedkami dozoru. Prichádza do úvahy aj prechod právomoci rozhodnúť na odvolací správny orgán, ak to dovoľuje povaha veci a nápravu nie je možné dosiahnuť inak. Odvolací správny orgán sa o nečinnosti dozvie od účastníka konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo, na základe podnetu. V prípade splnenia podmienok k prechodu právomoci, je odvolací správny orgán povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote.

5. Verejný ochranca práv (Ombudsman)

Základná právna úprava Verejného ochrancu práv je obsiahnutá v zákone č. 564/2001 Z. z. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V prípade zistenia porušenia základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejný ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.

Voľba prostriedku ochrany

Účastník správneho konania si môže prostriedok ochrany pred nečinnosťou vybrať podľa vlastného uváženia, pričom v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov (napr. vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov pred podaním žaloby na správny súd).

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Miestna príslušnosť správcu dane a jej vplyv na konanie

Zákon č. 563/2009 Z. z. tzv. daňový poriadok, ktorý od 1. 1. 2012 nahradil procesný predpis zákon č. 511/1992 Zb., upravuje v § 44 iným spôsobom výkon daňovej kontroly - pokiaľ ide o to, ktorý daňový úrad ju vykonáva. V kontexte postúpenia veci nepríslušným orgánom je dôležité spomenúť otázku miestnej príslušnosti správcu dane. Zákon č. 511/1992 Zb. v § 3 upravuje miestnu príslušnosť správcu dane. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal.

Príkladom môže byť situácia, kedy správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzických osôb. Následne daňový subjekt namietal, že vo veci konal miestne nepríslušný daňový orgán, keďže sídlo daňového subjektu je v inom meste. Krajský súd v takomto prípade môže vyhodnotiť túto okolnosť ako vadu konania. Avšak, ak správca dane začal vykonávať daňovú kontrolu v čase, keď mal daňový subjekt sídlo v jeho územnom obvode, zostáva miestne príslušným správcom dane až do ukončenia tejto kontroly.

Problematika oceňovania pohľadávok pri postúpení

V súvislosti s postúpením veci nepríslušným orgánom sa môže vyskytnúť aj problém nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného pre správne určenie daňovej povinnosti. Príkladom je prípad, kedy daňový subjekt postúpil pohľadávku inému subjektu za odplatu. Správca dane následne zvýšil základ dane o menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky, vychádzajúc zo znenia § 17 ods. 12 písm. a) ZDP.

Krajský súd poukázal na to, že z § 17 ods. 12 písm. d) DZP v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. nemožno postupom podľa § 17 ZDP medzi reálne príjmy žalobcu zaradiť aj hodnotu postúpenej pohľadávky, keďže takáto hodnota postúpenej pohľadávky nikdy nebude reálnym príjmom žalobcu. V takomto prípade samozrejme za predpokladu vymožiteľnosti tejto pohľadávky nebude táto pohľadávka súčasťou príjmu žalobcu, ale súčasťou príjmu spoločnosti, ktorá menovitú pohľadávku odkúpila.

Odvolací súd však môže sčasti súhlasiť s názorom, že daňovník mal správne účtovať predmetnú pohľadávku v knihe pohľadávok od jej vzniku a túto v čase jej postúpenia oceniť podľa zákona o účtovníctve. Slovné spojenie „základ dane… sa zvýši o hodnotu pohľadávky… pri jej postúpení“ je potrebné chápať ako časový údaj, t. j. kedy sa má pohľadávka, ktorú daňovník vedie vo svojom účtovníctve, resp. ak aj nevedie, zahrnúť do príjmov daňovníka. Pre stanovenie výšky jej ceny, resp. hodnoty, ktorú je potrebné zahrnúť v tomto časovom období t. j. v čase jej postúpenia do základu DZP, je však aj pre daňovníka stanovený záväzný postup uvedený v § 24 a § 25 zákona o účtovníctve.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

tags: #postupenie #veci #nepríslušný #orgán