
Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou, konkrétne v kontexte nezákonného vyvlastnenia a nároku na náhradu škody. Analyzuje právne východiská, potenciálne riešenia a súdnu prax, pričom sa zameriava na konanie o zákaze zisku zdravotných poisťovní ako ilustračný príklad.
Článok 46 ods. 3 Ústavy SR zaručuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Toto právo je implementované zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Dlhé roky sa viedli diskusie o tom, či legislatívnu činnosť možno považovať za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Zákonodarca však zákonom č. 412/2012 Z. z. vylúčil zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou Národnej rady SR a vlády SR pri výkone ich ústavných právomocí.
Táto výluka sa nevzťahuje na prípady, keď legislatívnou činnosťou došlo k porušeniu práva EÚ. Súdny dvor EÚ judikoval, že členský štát zodpovedá za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením práva EÚ aj vtedy, ak je za nesplnenie povinnosti zodpovedný zákonodarný orgán. Vnútroštátny zákon o zodpovednosti štátu slúži v týchto prípadoch len ako podporná procesná úprava.
V prípade rozporu vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu s vnútroštátnym predpisom vyššej právnej sily (napr. zákona s ústavou) a vzniku škody, existujú viaceré potenciálne riešenia:
Prečítajte si tiež: Nezákonné rozhodnutie generálneho prokurátora
Konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/180/2008, v ktorom sa akcionár jednej zo zdravotných poisťovní domáha finančného nároku voči štátu v dôsledku zákazu zisku zdravotných poisťovní, predstavuje zaujímavý príklad riešenia tejto problematiky.
Súd prvej inštancie konštatoval, že základ nároku je daný, pričom odkazoval na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, podľa ktorého majú všeobecné súdy posúdiť žaloby na náhradu škody voči štátu z hľadiska práva na náhradu za nucené obmedzenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie zároveň odlíšil tento nárok od nároku na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a zákona č. 514/2003 Z. z.
Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok zrušil, v kľúčovej otázke však potvrdil jeho závery. Potvrdil existenciu právneho základu nároku, pričom vychádzal z viacerých argumentov, vrátane priameho zásahu do súkromnoprávnych vzťahov, konštatovania protiústavnosti Ústavným súdom SR, zásahu do práva podľa čl. 20 ústavy a potreby zohľadnenia spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným záujmom a ochranou jednotlivca.
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdzuje existenciu nároku na kompenzáciu za protiústavnú legislatívu zasahujúcu do práva podľa čl. 20 ústavy, pričom táto kompenzácia sa dá uplatniť v civilnom konaní pred všeobecnými súdmi.
Záverom možno zhrnúť, že existuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré jednoznačne potvrdzuje existenciu nároku na kompenzáciu za protiústavnú legislatívu zasahujúcu do práva podľa čl. 20 ústavy, pričom táto kompenzácia sa dá uplatniť v civilnom konaní pred všeobecnými súdmi. Týmto sa sled otázok nekončí. Prejde tento záver prieskumom v rámci dovolacieho konania (po opätovnom prvoinštančnom a zrejme aj odvolacom konaní)? Aký je presne vzťah medzi nárokom podľa čl. 20 ods. 4 a nárokom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy v spojení so zákonom č. 514/2003 Z. z.? Čo robiť, ak protiústavná legislatíva zasiahla do iných základných práv?
Prečítajte si tiež: Súdny spor o stavebné úpravy
Vyvlastnenie predstavuje zásah do vlastníckeho práva, ktorý je možný len za splnenia prísnych podmienok stanovených Ústavou SR a stavebným zákonom.
Ústava SR vymedzuje štyri základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka:
Vyvlastnením sa rozumie:
Vyvlastňovacie konanie uskutočňuje stavebný úrad príslušný podľa miesta, kde sa nachádza vyvlastňovaná nehnuteľnosť. Konanie sa začína na návrh subjektu, ktorý bude vyvlastňovanú nehnuteľnosť využívať pre účely, pre ktoré sa vyvlastňuje.
Účastníkom konania je každý, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V prípade neukončených dedičských konaní sú účastníkmi konania všetci potenciálni dedičia a Slovenský pozemkový fond, a podobne v prípade neukončených súdnych konaní (týkajúcich sa vyvlastňovaného pozemku / stavby) sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania všetci účastníci tohto súdneho konania a Slovenský pozemkový fond.
Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia
Vo vyvlastňovacom konaní skúma stavebný úrad predovšetkým:
Podľa stavebného zákona možno vyvlastniť len pre účely stavieb alebo iných opatrení v dotknutej lokalite, ktoré sú uvedené v zákone. Takými činnosťami sú predovšetkým:
Vyvlastňovanie sa vždy musí uskutočniť za náhradu. Náhrada sa poskytne:
Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška na základe znaleckého posudku, pričom za primeranú sa považuje trhová cena.
Zákon ustanovuje aj situácie, kedy je možné vyvlastňovacie rozhodnutie zrušiť:
Proti rozhodnutiu o vyvlastnení možno podať odvolanie vo všeobecnej 15-dňovej lehote, ktorá sa počíta odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolacie rozhodnutie možno preskúmať súdom. Žalobu treba podať v lehote 2 mesiace odo dňa doručenia odvolacieho rozhodnutia.
V decembri 2007 začal platiť zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorého účelom bolo urýchliť výstavbu konkrétnych úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento zákon zjednodušuje konania, skracuje lehoty a predovšetkým - umožňoval začať stavať cesty a diaľnice na pozemkoch, ktoré ešte neboli vyvlastnené a boli vo vlastníctve pôvodných vlastníkov.
tags: #nezákonné #vyvlastnenie #a #náhrada #škody #podmienky