Nezákonné Vyvlastnenie a Podmienky Náhrady Škody: Komplexný Prehľad

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou, konkrétne v kontexte nezákonného vyvlastnenia a nároku na náhradu škody. Analyzuje právne východiská, potenciálne riešenia a súdnu prax, pričom sa zameriava na konanie o zákaze zisku zdravotných poisťovní ako ilustračný príklad.

Právne Východiská

Článok 46 ods. 3 Ústavy SR zaručuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Toto právo je implementované zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Dlhé roky sa viedli diskusie o tom, či legislatívnu činnosť možno považovať za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Zákonodarca však zákonom č. 412/2012 Z. z. vylúčil zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou Národnej rady SR a vlády SR pri výkone ich ústavných právomocí.

Táto výluka sa nevzťahuje na prípady, keď legislatívnou činnosťou došlo k porušeniu práva EÚ. Súdny dvor EÚ judikoval, že členský štát zodpovedá za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením práva EÚ aj vtedy, ak je za nesplnenie povinnosti zodpovedný zákonodarný orgán. Vnútroštátny zákon o zodpovednosti štátu slúži v týchto prípadoch len ako podporná procesná úprava.

Potenciálne Riešenia

V prípade rozporu vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu s vnútroštátnym predpisom vyššej právnej sily (napr. zákona s ústavou) a vzniku škody, existujú viaceré potenciálne riešenia:

Prečítajte si tiež: Nezákonné rozhodnutie generálneho prokurátora

  1. Žiadny nárok na náhradu škody: Zámer zákonodarcu pri prijímaní zákona č. 412/2012 Z. z.
  2. Rozpor paušálnej výluky zodpovednosti s Ústavou SR: Možnosť iniciovania konania o súlade ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. s ústavou.
  3. Zásah do práva na ochranu majetku podľa Dohovoru: Možnosť obrátiť sa na ESĽP.
  4. Nárok na primeranú náhradu za vyvlastnenie: Kvalifikácia nároku ako nároku na primeranú náhradu za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy.

Konanie o Zákaze Zisku Zdravotných Poisťovní

Konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/180/2008, v ktorom sa akcionár jednej zo zdravotných poisťovní domáha finančného nároku voči štátu v dôsledku zákazu zisku zdravotných poisťovní, predstavuje zaujímavý príklad riešenia tejto problematiky.

Súd prvej inštancie konštatoval, že základ nároku je daný, pričom odkazoval na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, podľa ktorého majú všeobecné súdy posúdiť žaloby na náhradu škody voči štátu z hľadiska práva na náhradu za nucené obmedzenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie zároveň odlíšil tento nárok od nároku na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a zákona č. 514/2003 Z. z.

Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok zrušil, v kľúčovej otázke však potvrdil jeho závery. Potvrdil existenciu právneho základu nároku, pričom vychádzal z viacerých argumentov, vrátane priameho zásahu do súkromnoprávnych vzťahov, konštatovania protiústavnosti Ústavným súdom SR, zásahu do práva podľa čl. 20 ústavy a potreby zohľadnenia spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným záujmom a ochranou jednotlivca.

Záver

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdzuje existenciu nároku na kompenzáciu za protiústavnú legislatívu zasahujúcu do práva podľa čl. 20 ústavy, pričom táto kompenzácia sa dá uplatniť v civilnom konaní pred všeobecnými súdmi.

Záverom možno zhrnúť, že existuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré jednoznačne potvrdzuje existenciu nároku na kompenzáciu za protiústavnú legislatívu zasahujúcu do práva podľa čl. 20 ústavy, pričom táto kompenzácia sa dá uplatniť v civilnom konaní pred všeobecnými súdmi. Týmto sa sled otázok nekončí. Prejde tento záver prieskumom v rámci dovolacieho konania (po opätovnom prvoinštančnom a zrejme aj odvolacom konaní)? Aký je presne vzťah medzi nárokom podľa čl. 20 ods. 4 a nárokom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy v spojení so zákonom č. 514/2003 Z. z.? Čo robiť, ak protiústavná legislatíva zasiahla do iných základných práv?

Prečítajte si tiež: Súdny spor o stavebné úpravy

Vyvlastnenie a jeho Podmienky

Vyvlastnenie predstavuje zásah do vlastníckeho práva, ktorý je možný len za splnenia prísnych podmienok stanovených Ústavou SR a stavebným zákonom.

Podmienky Vyvlastnenia

Ústava SR vymedzuje štyri základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka:

  1. Na základe zákona: Predovšetkým stavebný zákon upravuje podmienky a presný postup pri vyvlastňovaní.
  2. V nevyhnutnej miere: Vyvlastnenie môže postihnúť len takú časť nehnuteľností, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu zámeru, kvôli ktorému sa vyvlastňuje.
  3. Vo verejnom záujme: Treba preukázať, či sa vyvlastňuje pre činnosť, ktorej realizáciu možno považovať za verejný záujem.
  4. Za primeranú náhradu: Náhrada môže byť poskytnutá v peniazoch alebo napr. poskytnutím iného pozemku.

Formy Vyvlastnenia

Vyvlastnením sa rozumie:

  • Prechod vlastníckeho práva k pozemkom alebo k stavbám.
  • Obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom alebo stavbám.
  • Zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom alebo k stavbám.

Vyvlastňovacie Konanie

Vyvlastňovacie konanie uskutočňuje stavebný úrad príslušný podľa miesta, kde sa nachádza vyvlastňovaná nehnuteľnosť. Konanie sa začína na návrh subjektu, ktorý bude vyvlastňovanú nehnuteľnosť využívať pre účely, pre ktoré sa vyvlastňuje.

Účastníci Konania

Účastníkom konania je každý, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V prípade neukončených dedičských konaní sú účastníkmi konania všetci potenciálni dedičia a Slovenský pozemkový fond, a podobne v prípade neukončených súdnych konaní (týkajúcich sa vyvlastňovaného pozemku / stavby) sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania všetci účastníci tohto súdneho konania a Slovenský pozemkový fond.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

Skúmanie Stavebného Úradu

Vo vyvlastňovacom konaní skúma stavebný úrad predovšetkým:

  • Účel, pre ktorý sa vyvlastňuje.
  • Existenciu verejného záujmu.
  • Preukázanie, že prechod vlastníckeho práva (teda cieľ vyvlastnenia) nemožno dosiahnuť dohodou.
  • Súlad vyvlastnenia s územným rozhodnutím.
  • Rozsah vyvlastnenia.

Účely Vyvlastnenia

Podľa stavebného zákona možno vyvlastniť len pre účely stavieb alebo iných opatrení v dotknutej lokalite, ktoré sú uvedené v zákone. Takými činnosťami sú predovšetkým:

  • Verejnoprospešné stavby, ak boli schválené v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
  • Hygienické, bezpečnostné a iné ochranné pásma a chránené územia.
  • Vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe.
  • Diaľnice, cesty a miestne komunikácie, vrátane zriadenia ich ochranného pásma.
  • Výstavba dráh (koľajové, trolejbusové alebo lanové dráhy) a ich súčastí.
  • Verejné letiská a letecké pozemné zariadenia, vrátane ich ochranných pásiem.
  • Energetické diela na výrobu alebo rozvod elektriny, plynárenské zariadenia, vodohospodárske diela.
  • Potrubia pre pohonné látky a ropu.
  • Dobývacie ložisko nerastov.
  • Vojenské objekty a priestory osobitného určenia.
  • Štátna pozorovacia sieť, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia.
  • Zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky.
  • Stavby, ktoré sú významnou investíciou.

Náhrada za Vyvlastnenie

Vyvlastňovanie sa vždy musí uskutočniť za náhradu. Náhrada sa poskytne:

  • V peniazoch.
  • Iným spôsobom na základe dohody s pôvodným vlastníkom alebo na základe osobitného zákona.
  • Vo vecnom plnení - za právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška na základe znaleckého posudku, pričom za primeranú sa považuje trhová cena.

Zrušenie Vyvlastňovacieho Rozhodnutia

Zákon ustanovuje aj situácie, kedy je možné vyvlastňovacie rozhodnutie zrušiť:

  • Ak sa v určenej lehote nezačalo so stavbou, pre ktorú sa vyvlastňovalo.
  • Ak bolo zrušené (alebo stratilo platnosť) územné rozhodnutie, ktoré bolo podkladom vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Súdne Preskúmanie

Proti rozhodnutiu o vyvlastnení možno podať odvolanie vo všeobecnej 15-dňovej lehote, ktorá sa počíta odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolacie rozhodnutie možno preskúmať súdom. Žalobu treba podať v lehote 2 mesiace odo dňa doručenia odvolacieho rozhodnutia.

Osobitná Úprava Vyvlastnenia Podľa Zákona Č. 669/2007 Z.z.

V decembri 2007 začal platiť zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorého účelom bolo urýchliť výstavbu konkrétnych úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento zákon zjednodušuje konania, skracuje lehoty a predovšetkým - umožňoval začať stavať cesty a diaľnice na pozemkoch, ktoré ešte neboli vyvlastnené a boli vo vlastníctve pôvodných vlastníkov.

tags: #nezákonné #vyvlastnenie #a #náhrada #škody #podmienky

Ďalšie články