Postúpenie zmluvy zabezpečenej zárukou: komplexný pohľad

V trhovom hospodárstve, kde dominuje zmluvná voľnosť a sloboda podnikania, narastá riziko nesplnenia záväzkov. Preto právny poriadok vytvára inštitúty na posilnenie postavenia veriteľa a zabezpečenie uspokojenia jeho pohľadávok náhradným spôsobom, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas. V oblasti zabezpečenia záväzkov však existuje množstvo nezodpovedaných otázok a právnych problémov, ktoré si vyžadujú podrobnejšiu úpravu. Cieľom tohto článku je preto zosumarizovať zabezpečovacie inštitúty s ohľadom na trhové prostredie a podmienky obchodných vzťahov, so zameraním na postúpenie zmluvy zabezpečenej zárukou podmienky.

Úvod do zabezpečovacích prostriedkov

Zabezpečovacie prostriedky možno definovať ako inštitúty, ktoré slúžia na zabezpečenie záväzkov a posilňujú právne postavenie veriteľa. Cieľom týchto prostriedkov je „zabezpečiť“ splnenie pohľadávky veriteľa posilnením jeho postavenia a zároveň „motivovať“ dlžníka, aby platil svoje dlhy načas. V prípade, ak by si dlžník nesplnil svoju časť záväzku, zmluvne dohodnuté zabezpečovacie prostriedky uľahčia veriteľovi vymáhanie zmluvného záväzku. Zabezpečovacími prostriedkami je tak veriteľovi umožnené okrem možnosti vymáhania záväzku súdnou cestou zvýšenie právnej istoty, a to zabezpečením záväzkov, ktoré ponúka Občiansky či Obchodný zákonník.

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, prevod práv, výhrada vlastníctva, rôzne druhy akreditívov či zmenka. Výber konkrétneho inštitútu alebo ich kombinácie závisí od rozhodnutia veriteľa s ohľadom na bonitu dlžníka, prípadne tretích osôb. Tomuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná analýza a komplexné posúdenie nielen z hľadiska právneho, ale aj ekonomického, účtovného či daňového.

Vznik a funkcie zabezpečovacích prostriedkov

Zabezpečovacie prostriedky vznikajú buď z dohody ako dvojstranného právneho úkonu (napr. zmluvná pokuta), z jednostranného právneho úkonu (napr. písomné uznanie záväzku) alebo na základe zákona (napríklad zádržné právo k zásielke podľa ustanovenia § 628 Obchodného zákonníka).

Zabezpečovacie prostriedky plnia v zmluvách niekoľko funkcií:

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

• Zabezpečovacia funkcia: Posilňuje postavenie veriteľa a zabezpečuje splnenie záväzku.
• Preventívna funkcia: Motivuje dlžníka k riadnemu a včasnému plneniu záväzku.
• Uhradzovacia (reparačná) funkcia: Umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku v prípade nesplnenia záväzku dlžníkom.

Povaha zabezpečovacích prostriedkov: akcesoritou a subsidiaritou

Z pohľadu povahy majú zabezpečovacie prostriedky akcesorickú a subsidiárnu povahu. Zásada subsidiarity sa uplatní v prípade, ak hlavný záväzok nemožno realizovať. Následne dochádza k uplatneniu vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku, ktorý zabezpečuje iná osoba ako dlžník. Zásada akcesority predstavuje závislosť zabezpečovacieho záväzku od zabezpečovaného záväzku.

Právna úprava zabezpečovacích prostriedkov

Právny poriadok upravuje zabezpečovacie prostriedky vo viacerých právnych predpisoch, predovšetkým v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObchZ“) a v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Každý z týchto právnych predpisov upravuje zabezpečovacie prostriedky osobitným spôsobom.

Niektoré zabezpečovacie prostriedky sú upravené len v Občianskom zákonníku (napríklad zabezpečovací prevod práva), iné zase len v Obchodnom zákonníku (napríklad banková záruka). Niektoré z týchto prostriedkov sú predmetom právnej úpravy tak v Občianskom, ako aj v Obchodnom zákonníku, pričom vzhľadom na vzťah týchto dvoch právnych predpisov, ktorý je daný zásadou „lex specialis derogat legi generali“, sa budú v otázkach týkajúcich sa zabezpečovacích prostriedkov upravených v Obchodnom zákonníku len čiastočne aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zabezpečovacích prostriedkoch.

Ako typický príklad subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka možno uviesť zmluvnú pokutu, ktorej právna úprava je všeobecne upravená v Občianskom zákonníku so subsidiárnou pôsobnosťou vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Platná právna úprava v niektorých prípadoch však vylučuje subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka a to nielen pokiaľ ide o zabezpečovacie prostriedky, ale tiež napríklad ak ide o zánik záväzku splnením, ktorého právna úprava v Obchodnom zákonníku je komplexná a ustanovenia Občianskeho zákonníka o takomto spôsobe zániku záväzkov sa nebudú subsidiárne aplikovať.

Ručenie, ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov, je predmetom právnej úpravy tak v Občianskom zákonníku, ako aj v Obchodnom zákonníku, pričom z hľadiska vzájomnej pôsobnosti týchto kódexov súkromného práva je subsidiárna pôsobnosť vylúčená. Z toho dôvodu sa v prípade ručenia v obchodnoprávnych vzťahoch bude postupovať výlučne podľa Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Ručenie ako zabezpečovací prostriedok

Obchodný zákonník rozlišuje dva druhy ručení:

• Ručenie vyplývajúce zo zákona (tzv. zákonné ručenie): Možno rozlišovať, či ide o ručenie v oblasti práva obchodných spoločností alebo v rámci záväzkových vzťahov.
• Ručenie vyplývajúce zo zásady individuálnej autonómie (tzv. dobrovoľné ručenie).

Zákonné ručenie v práve obchodných spoločností

V prípade práva obchodných spoločností možno poukázať predovšetkým na ustanovenie § 56 ods. 6 ObchZ, podľa ktorého ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce jednotlivé formy obchodných spoločností sa bližšie venujú vymedzeniu rozsahu, v akom ručia spoločníci za záväzky spoločnosti, nakoľko práve otázka rozsahu ručenia spoločníkov je jedným z hlavných znakov rozlišovania jednotlivých foriem obchodných spoločností.

Podľa platnej právnej úpravy sa obchodné spoločnosti z tohto hľadiska rozdeľujú do dvoch skupín a to na spoločnosti, ktorých spoločníci ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene celým svojim majetkom (verejná obchodná spoločnosť) a na druhej strane spoločnosti, ktorých spoločníci buď neručia vôbec (akciová spoločnosť) alebo ručia len v obmedzenom rozsahu (spoločnosť s ručením obmedzeným). V týchto prípadoch sa použijú pre ich ručenie obdobne ustanovenia Obchodného zákonníka o ručení v záväzkových vzťahoch, ak zákon neustanovuje inak.

V prípade, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti, rozsah ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti bude stanovený len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní (§ 56 ods. 6 ObchZ). Obchodný zákonník ďalej upravuje osobitne ručenie správcu vkladu v ustanovení § 60 ods. 5, ktoré zákon uvádza pre prípad, ak správca vkladu poruší jednu zo základných povinností spočívajúcu v povinnosti vydať vyhlásenie o rozsahu splatenia vkladov spoločníkov do spoločnosti.

Zákonné ručenie v záväzkových vzťahoch

Zákonné ručenie je okrem práva obchodných spoločností upravené aj v rámci právnej úpravy záväzkových vzťahov a to v ustanovení § 477 ods. 3 upravujúce zmluvu o predaji podniku, ďalej rámci právnej úpravy komisionárskej zmluvy (ručenie komisionára), či zmluvy o tichom spoločenstve (ručenie tichého spoločníka) alebo ručenie príjemcu zásielky.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Podstata a znaky ručenia

Podstata právnej úpravy ručenia spočíva v tom, že ručiteľ ako tretia osoba, ktorá nie je účastníkom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, sa písomne zaviaže, že uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí sám dlžník. Takýmto vyhlásením sa právna pozícia veriteľa zlepšuje, nakoľko môže za podmienok stanovených v zákone požadovať plnenie nielen od dlžníka, ale aj od ručiteľa.

Ručením vzniká tak osobitný trojstranný právny vzťah medzi subjektami - veriteľ, dlžník, ručiteľ, na základe ktorého je dlžník povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa a pre prípad, že ju neuspokojí vzniká ručiteľovi povinnosť plniť v prospech veriteľa a následne požadovať od dlžníka to, čo plnil namiesto neho. Treba poznamenať, že ručiteľ nevstupuje do záväzkového vzťahu na miesto dlžníka, ale je povinný plniť rovnaký záväzok vedľa dlžníka, pričom záväzok ručiteľa je relatívne samostatný a od záväzku dlžníka sa odlišuje tak v právnej skutočnosti, ktorá ho zakladá, ako aj v dobe vzniku a splatnosti a nejde o spoločný solidárny záväzok.

Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi:

• Akcesoritou: Záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku. Ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok.
• Subsidiaritou: Ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ teda nie je dlžníkom primárnym, ale až sekundárnym.

Vznik ručenia

V zmysle ustanovenia § 303 ObchZ ručenie vzniká jednostranným právnym úkonom, t. j. písomným vyhlásením ručiteľa, ktoré je adresované veriteľovi. Občiansky zákonník požaduje písomnú formu len vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu obdobne ako aj Obchodný zákonník.

Požiadavka určitosti ručiteľského vyhlásenia je splnená, ak je záväzok vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným záväzkom. V judikatúre bol riešený prípad, keď sa ručiteľské vyhlásenie vzťahovalo na istinu úveru, ktorá bola v takomto vyhlásení vyčíslená, ako aj na jej príslušenstvo (úrok z omeškania), ktorého výška však nebola konkretizovaná. Napriek tomu nemožno považovať podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR takéto ručiteľské vyhlásenie za neurčité, nakoľko výška úrokov z omeškania je určiteľná na základe príslušného právneho predpisu. Ak je výška úrokov z omeškania zmluvnými stranami dohodnutá a uvedená v samotnej zmluve, ručiteľ môže namietať je výšku a rozpor s dobrými mravmi.

Z judikatúry vyplýva, že ani vyhlásenie ručiteľa o tom, že uhradí všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe určitej špecifikovanej zmluvy o úvere v prípade, ak ich neuhradí dlžník, sa nepovažuje za neurčité. Formulácia „uhradí všetky finančné záväzky“ sa vzťahuje aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti, napríklad pri odstúpení od zmluvy o úvere.

Predmet ručenia

Platná právna úprava sa vo o spôsobilom predmete ručenia zmieňuje v ustanovení § 304 ObchZ, ktoré je kogentným ustanovením, v dôsledku čoho nemôže byť predmetom ručenia akýkoľvek záväzok a to ani napriek tomu, že by sa na tom zmluvné strany mali záujem odchylne dohodnúť. Obchodný zákonník umožňuje, aby sa ručiteľské vyhlásenie vzťahovalo nielen na celý záväzok, ale aj na jeho časť. Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením (§ 307 ods. 2 ObchZ).

V každom prípade musí byť záväzok, ktorý je predmetom ručenia platný, okrem výnimiek stanovených zákonom. Podmienka platnosti nemusí byť splnená a predmetom ručenia môže byť aj záväzok dlžníka neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel (§ 304 ods. 1 ObchZ). Na platnosť ručenia nemá vplyv ani tá skutočnosť, že sa ním zabezpečuje záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (§ 304 ods. 2 ObchZ). Ručením zabezpečiť budúci alebo podmienený záväzok umožňuje aj zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník v ustanovení § 2019 ods.

Uplatnenie ručenia

Pokiaľ ide o určenie okamihu, od ktorého je veriteľ oprávnený sa domáhať splnenia záväzku od ručiteľa, je potrebné poukázať na ustanovenie § 306 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ručiteľa len v prípade, ak si dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo bol na to vyzvaný zo strany veriteľa. Ide o prejav subsidiarity, podľa ktorej sa musí veriteľ najskôr písomne vyzvať na plnenie dlžníka a až v prípade, ak dlžník nebude plniť, sa môže s návrhom na plnenie obrátiť na ručiteľa. Táto písomná výzva môže byť obsiahnutá aj v samotnej žalobe, v ktorej sa veriteľ domáha plnenia súčasne od dlžníka aj ručiteľa.

Obchodný zákonník stanovuje však výnimky z povinnosti písomnej výzvy dlžníka zo strany veriteľa a to v prípade, ak veriteľ nemôže takúto písomnú výzvu uskutočniť alebo v prípade, ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu (§ 306 ods. 1 ObchZ).

Mnohosť ručiteľov a postúpenie pohľadávky

V určitých prípadoch môže dôjsť k situácii, že na strane ručiteľa bude vystupovať viacero subjektov, s čím počíta aj platná právna úprava, podľa ktorej budú tieto osoby voči veriteľovi v pozícii solidárnych dlžníkov a veriteľ bude tak oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich (§ 307 ObchZ). Aj uvedené ustanovenie je dispozitívne, čo umožňuje reguláciu prípustnosti jeho aplikácie.

V súvislosti s mnohosťou subjektov na strane veriteľa možno poukázať aj na prípady, keď jeden z manželov uskutoční ručiteľské vyhlásenie bez súhlasu druhého manžela. Judikatúra v tejto súvislosti uvádza, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov sa nevyžaduje súhlas druhého manžela a záväzok vzniká len tomuto manželovi.

Ďalej je dôležité sa zaoberať možnosťou postúpenia pohľadávky, ktorá je zabezpečená ručením, čo je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 307 ods. 3 ObchZ, ktoré postúpenie takejto zabezpečenej pohľadávky umožňuje. Na postúpenie zabezpečenej pohľadávky sa súhlas ručiteľa nevyžaduje, napriek tomu je postupca povinný oznámiť ručiteľovi postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti je možné sa zamyslieť nad otázkou prípustnosti ručiteľského vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje len voči konkrétnemu veriteľovi. Aplikačná prax v tejto otázke dospela k záveru, že ručiteľský záväzok, ktorý sa vzťahuje len voči konkrétnemu veriteľovi zanikne postúpením pohľadávky.

Práva a povinnosti ručiteľa po splnení záväzku

V prípade, ak ručiteľ splní záväzok, ktorý je predmetom ručenia, nadobúda postavenie veriteľa voči dlžníkovi a zároveň mu vzniká právo požadovať od veriteľa doklady potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi (§ 308 ObchZ). Ručiteľ však nenadobúda nárok, ktorý mal veriteľ voči dlžníkovi, ale nárok (nový) na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi.

Premlčanie a zánik ručenia

Akcesorická povaha ručenia sa prejavuje aj v oblasti premlčania, nakoľko podľa § 310 ObchZ sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. S poukazom na komplexnosť právnej úpravy ručenia, ako aj inštitútu premlčania upraveného v Obchodnom zákonníku sa bude v otázke premlčania postupovať výlučne podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Ďalší prejav akcesorickej povahy ručenia spočíva v jeho trvaní, nakoľko ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje (§ 311 ObchZ).

Banková záruka ako osobitný prípad ručenia

Banková záruka predstavuje osobitný prípad ručenia, využívaný predovšetkým v medzinárodnom obchode, v ktorom na strane ručiteľa vystupuje vždy banka (prípadne iná oprávnená osoba). Právna úprava tohto špecifického zabezpečovacieho prostriedku je obsiahnutá v rámci ustanovení § 313 až § 322 ObchZ, ktoré upravujú osobitosti týkajúce bankovej záruky s tým, že podľa ustanovenia § 322 ods.

Obdobne ako vzniká ručenie, vzniká aj banková záruka, a to písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine (§ 313 ObchZ). Na rozdiel od ručenia je banka povinná plniť veriteľovi bez toho, aby…

Postúpenie pohľadávky a jeho následky pre ručenie

Dôsledky postúpenia zabezpečenej pohľadávky výslovne upravuje § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že záväzok ručiteľa sa postúpením pohľadávky mení bez toho, aby sa muselo zameniť ručiteľské vyhlásenie, alebo aby musel ručiteľ iným spôsobom vyjadriť súhlas s postúpením. Jeho záväzok sa mení len v osobe veriteľa, teda v osobe, ktorej pohľadávku ručiteľ ručením zabezpečuje. Obsah záväzku sa nemení.

Zmluvná pokuta

Zmluvná pokuta v zmysle Občianskeho zákonníka je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

tags: #postúpenie #zmluvy #zabezpečenej #zárukou #podmienky