Posudok a Dodatok k Posudku v Kontexte Bezdôvodného Obohatenia

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou posudkov a dodatkov k posudkom v kontexte bezdôvodného obohatenia. Analyzuje relevantné právne predpisy a ich dopad na zamestnávateľov a zamestnancov.

Pracovný Posudok

Povinnosť Vystaviť Pracovný Posudok

Zákonník práce (ZP) ukladá zamestnávateľovi povinnosť vydať na žiadosť zamestnanca pracovný posudok do 15 dní od podania žiadosti (§ 75 ods. 1). Zamestnávateľ však nie je povinný vydať mu ho skôr ako dva mesiace pred skončením jeho pracovného pomeru.

Obsah Pracovného Posudku

Aj keď ZP presne neustanovuje, čo má byť obsahom pracovného posudku, z § 75 vyplýva, že v pracovnom posudku má zamestnávateľ uvádzať len tie skutočnosti, ktoré sú právne relevantné vo vzťahu k vykonávanej práci.

Elektronické Doručovanie Dokumentov Zamestnávateľom

Elektronická forma doručovania je však možná len po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pri elektronickej forme doručovania má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnanca. Daňový doklad, ktorý bude po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, doručený elektronickými prostriedkami, nemožno dodatočne meniť ani upravovať (napr. needitovateľný formát pdf. príp. vyšší stupeň ochrany - šifrovanie); doklad musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa (tento podpis oprávnenej osoby verifikuje správnosť údajov uvedených na potvrdení).

Zmeny v Zákonoch a Ich Dopad na Mzdy a Dane

Minimálna Mzda a Mzdové Príplatky

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok: Kedy dostanem peniaze?

Progresívne Zdaňovanie Príjmov

Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Hraničným základom dane bola suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €.Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%. Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4 pásmach.

Nezdaniteľná Časť Základu Dane na Manželku (NČZDM)

Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku za rok 2025 sa za manželku (manžela) daňovníka v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP považuje aj manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období sa stará o vyživované maloleté dieťa s odkazom na § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.

Nárok na NČZDM z dôvodu starostlivosti o vyživované maloleté dieťa vzniká v tom prípade, ak sa manželka počas zdaňovacieho obdobia starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku; na daňové účely je tak rozhodujúce, či sa daňovník staral o maloleté dieťa, ktoré je definované v zákone o rodičovskom príspevku, t.j. či sa staral o dieťa do 3 rokov veku, resp. do 6 rokov veku, bez ohľadu na skutočnosť, či manželka počas starostlivosti o dieťa poberala rodičovský príspevok alebo nie, príp. manželka môže aj pracovať (a o dieťa sa stará iná osoba, príp. S účinnosťou od 1.1.2025 bola prijatá novela č. 290/2024 Z. z. zákona o rodičovskom príspevku, ktorá upravila definíciu dieťaťa v § 3 ods. 2 písm. d), kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“), najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie.

Ak dieťa dovŕšilo tretí rok veku do 31.08.2025, právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má od školského roku 2025/2026, t. j. od 01.09.2025. Z uvedeného vyplýva, že nárok na NČZD na manželku vzniká za mesiace január až august 2025 (nárok preukáže rodným listom). Od septembra 2025 by vznikol nárok iba v prípade, ak by dieťa nebolo prijaté na predprimárne vzdelávanie (do škôlky). Ak dieťa dovŕšilo tretí rok veku po 31.08.2025, právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má od školského roku 2026/2025, t. j. od 01.09.2026. Z uvedeného vyplýva, že nárok na NČZD na manželku vzniká za celý rok 2025 (v takomto prípade nárok preukáže rodným listom). Na toto dieťa sa vzťahuje povinné predprimárne vzdelávanie až od 1.9.2026. To znamená, že ak si bude chcieť zamestnanec uplatniť nárok na NČZDM aj za rok 2026 (budúci rok) a legislatíva sa nezmení, nárok bude za mesiace január až august 2026 (v takomto prípade nárok preukáže rodným listom) a od septembra 2026 vznikne nárok iba v prípade, ak by dieťa nebolo od 1.9.2026 prijaté do škôlky.

Potvrdenie o Zdaniteľných Príjmoch

Podľa usmernenia FR SR č. 33/2025 platí pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predpísaný vzor tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch POT395v23". Počnúc rokom 2026 je určený nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ale ten použije zamestnávateľ až o rok, kedy bude vystavovať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2026 - POT395v26 (usmernenie FR SR č. 42/2025).

Prečítajte si tiež: Posudok pre opatrovateľstvo

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2025, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", ale "Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2025”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30.

Dividendy a Zdravotné Poistenie

Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %. Dividendy za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2016 vyplatené od slovenskej spoločnosti podliehajú odvodu preddavku na ZP (t.j. výpočet poistného nie je raz ročne v ročnom zúčtovaní poistného) a platiteľom preddavku na ZP je slovenská spoločnosť, ktorá vypláca dividendu; od 1.1.2026 sa sadzba z týchto dividend zvýšila na 15% (pri výplate dividend do konca roka 2025 sa uplatňovala sadzba 14%).

Vlastný Príjem Manželky/Manžela a NČZDM

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek.

Elektronická PN a Povinnosti Zamestnávateľa

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z.

Návrh Zákona Meniaci Obchodný Zákonník

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky pre rok 2001 (schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 45/2001) a na základe Národného programu pre prijatie acquis communautaire, predovšetkým časti 3. 1. 1. A - Právo obchodných spoločností, strednodobé priority. Základnými komunitárnymi predpismi pre podnikové právo, resp. právo obchodných spoločností EÚ, ktoré bolo potrebné aproximovať, sú články 43 až 48, tiež článok 49 nachádzajúce sa v kapitole II. tretej hlavy Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a nasledovné smernice Rady EÚ.

Prečítajte si tiež: Ako dlho trvá posúdenie ÚPSVaR?

Ciele Novely Obchodného Zákonníka

Ďalším cieľom predloženého návrhu novely Obchodného zákona je zabezpečiť ochranu veriteľov a iných, tretích osôb v obchodnom styku, najmä s kapitálovými spoločnosťami, ďalej posilniť ochranu spoločníkov kapitálových spoločností pred možným zneužívaním v mocenského postavenia štatutárnymi orgánmi, poprípade aj dozornými orgánov kapitálových spoločností, pretože doterajšia právna úprava nerieši uvedené vzťahy jednoznačne a tak napomáha k nárastu sporov v agende obchodného súdnictva.

Doložka Zlučiteľnosti Návrhu Zákona s Právom Európskej Únie

V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v smerniciach Rady na úseku obchodných spoločností a to konkrétne: Prvá smernica Rady v oblasti práva spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca 1968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty pre ochranu záujmov členov a ostatných strán v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk na úrovni celého spoločenstva, Druhá smernica Rady v oblasti práva spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra 1976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty od obchodných spoločností požadujú pre ochranu záujmov členov a ostatných strán v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy v súvislosti s vytváraním akciových spoločností a zachovávaní a zmenou ich základného imania s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk na úrovni celého spoločenstva, Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra 1978, článok 54 (3) (g). Zmluvy o fúziách akciových spoločnosti s ručením, obmedzeným, Šiesta smernica Rady 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra 1982, vychádzajúca z článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností s ručením obmedzeným, Jedenásta smernica o práve obchodných spoločností 89/666/EHS OJ č. 395 z 21. decembra 1989 o požiadavkách na zverejňovanie pre organizačné zložky zriadené v jednom členskom štáte niektorými typmi obchodných spoločností, ktoré upravuje právo iného členského štátu, Dvanásta smernica o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L 395 Rady z 21. decembra 1989 o súkromných akciových spoločnostiach s jedným vlastníkom, Smernica Rady EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - články 43 a 48 (právo podnikať v zmys.

tags: #posudok #a #dodatok #k #posudku #bezdôvodné