
Posudzovanie miery invalidity na Slovensku prešlo v posledných rokoch viacerými zmenami, ktoré sa dotkli rôznych aspektov procesu, od samotného posudzovania zdravotného stavu až po legislatívne úpravy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto zmenách, s dôrazom na dopady na občanov a systém sociálneho zabezpečenia.
Integrovaná posudková činnosť, upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predstavuje významný krok vpred v oblasti posudzovania zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti. Cieľom tejto reformy je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní, zlepšiť koordináciu procesov a zefektívniť posudzovanie klientov. Výkon posudkovej činnosti je podrobne upravený vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorá vykonáva niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. a zákona č. 447/2008 Z. z.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa vždy vykonáva ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. Až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o internej norme ÚPSVaR
Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Posudzovanie zdravotného stavu autistov, ktoré je jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok, prešlo významnou zmenou. Národná rada prijala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá poruchy autistického spektra zakomponovala priamo do prílohy č. 4 tohto zákona. Práve na základe diagnóz v prílohe č. 4 sa odvíja miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Doplnením prílohy č. 4 o skupinu ochorení porúch autistického spektra sa tak od 1. novembra 2021 zabezpečilo objektívnejšie a presnejšie určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v tejto skupine chorôb. V súčasnosti posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav osôb s poruchami autistického spektra podľa prevažujúcich klinických príznakov, čo znamená, že ich zdravotný stav bol doteraz porovnávaný s inými ochoreniami. Podľa prevažujúcich klinických príznakov boli zaraďované buď do položky ochorení Mentálna retardácia alebo položky Poruchy osobnosti a poruchy správania, resp.
Novela zákona od 1. novembra 2021 zároveň určuje Sociálnej poisťovni povinnosť prehodnotiť trvanie invalidity podľa novej právnej úpravy pri najbližšej kontrolnej prehliadke poistenca (vykonanej po 31. októbri 2021, ak jej lehota bola určená ešte pred 1. novembrom 2021). Títo poistenci budú posudzovaní podľa nových kritérií.
Zákon o sociálnom poistení upravuje aj podmienky dôchodkového poistenia, ktoré má zabezpečiť príjem v starobe a pre prípad úmrtia.
Prečítajte si tiež: Posudzovanie invalidity: čo sa zmenilo?
Povinné dôchodkové poistenie sa vzťahuje na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) za podmienok stanovených zákonom. Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, a dovŕšila dôchodkový vek. Povinné dôchodkové poistenie sa nevzťahuje na študentov, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm.
Povinné dôchodkové poistenie SZČO sa prerušuje na základe čestného vyhlásenia, ak vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. ods. 1 a pre kalendárny mesiac, od ktorého zamestnanec uvedený v § 4 ods. 2 písm. b) žiada priznať dôchodkovú dávku. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. ak tento zákon neustanovuje inak.
Na určenie sumy starobného dôchodku sa hodnotí rozhodujúce obdobie, ktorým je obdobie pred 1. kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6.
Prečítajte si tiež: Posudzovanie kognitívnych funkcií u seniorov
Dôchodková hodnota platná k 31. od 1. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol.
Starobný dôchodok sa od 1. určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku.
Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má zabezpečiť príjem poistencovi, ktorý sa stal invalidným.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v zákone o sociálnom poistení. Rozhodujúca je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskej posudkovej činnosti. Pri posudzovaní sa zohľadňuje nielen samotná diagnóza, ale aj vplyv ochorenia na funkčné schopnosti poistenca, jeho vzdelanie, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
Suma invalidného dôchodku sa vypočíta na základe získaného obdobia dôchodkového poistenia, osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Zákon o sociálnom poistení upravuje aj podmienky nemocenského poistenia, ktoré zabezpečuje príjem v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné, ak ošetruje chorého člena rodiny alebo sa stará o dieťa.
Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
tags: #posudzovanie #miery #invalidity #zmeny #v #legislatíve