Použitie Sociálneho Fondu v Obci: Podmienky a Legislatíva

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky, ktorý zamestnávatelia využívajú na akumuláciu zdrojov a následne ich prerozdeľujú primárne medzi zamestnancov. Cieľom je realizácia sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Výnimočne je možné poskytovať príspevky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Použitie prostriedkov sociálneho fondu na úhradu niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním je možné, avšak výlučne ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Tento článok podrobne rozoberá povinnú tvorbu a čerpanie sociálneho fondu v súlade s platnou legislatívou. Ponúka prehľad o úlohe odborových organizácií v procese kolektívneho vyjednávania a o možnostiach, ktoré má zamestnávateľ pri realizácii sociálnej politiky prostredníctvom sociálneho fondu. Článok podrobne rieši povinnú tvorbu a čerpanie sociálneho fondu v rámci platných zákonných ustanovení. Poskytne prehľad o úlohe odborových organizácií pri kolektívnom vyjednávaní a možnostiach, ako môže zamestnávateľ realizovať svoju sociálnu politiku prostredníctvom sociálneho fondu.

Právny Rámec Sociálneho Fondu

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon nadobudol účinnosť 1.9.1994. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa riadi predovšetkým zákonom č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv.

V praxi sú najčastejšie aplikovanými pra­covnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.

Kolektívne Vyjednávanie a Jeho Vplyv na Sociálny Fond

Pre oblasť sociálneho fondu je dôležitá informácia, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.

Prečítajte si tiež: Všeobecné Odporúčania

Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli prijaté. Zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy. V zmysle § 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní rieši aj osobitné prípady, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie. Pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Kolektívna zmluva je platná, ak je uzavretá písomne a podpísaná na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľom, prípadne zástupcami ich organizácií. Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok.

Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a kolektívne pracovnoprávne vzťahy rieši 10. časť Zákonníka práce. V zmysle § 229 ods. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Zákonník práce upravuje uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy v § 231 ods. 1. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Je potrebné spomenúť aj ustanovenie § 231 ods. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

Kolektívna Zmluva Vyššieho Stupňa

kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. Od septembra 2024, po skončení platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, však nová kolektívna zmluva vyššieho stupňa podpísaná nebola.

Pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platí, že pri tvorbe sociálneho fondu postupujú podľa uzatvorenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá pre rok 2025 nebola podpísaná (v čase písania článku platil tento stav). V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa platnej do 1. 9.

Prečítajte si tiež: Voľné Diela: Podmienky a Kontext

Kto je Zamestnávateľ Podľa Zákona o Sociálnom Fonde?

Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, hoci aj na kratší pracovný úväzok. Z toho vyplýva, že za zamestnávateľa sa nepovažuje osoba, ktorá zamestnáva iba osoby vykonávajúce práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rovnako sa sociálny fond nevzťahuje na spoločníkov s. r. o. Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ.

Povinnosť tvoriť sociálny fond nemá napríklad zamestnávateľ, ktorý zamestnáva fyzické osoby iba na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, aj keď ide o pracovnoprávny vzťah.

Osobitné Prípady

Niektoré osobitné zákony nepriamo rozšírili pôsobnosť zákona o sociálnom fonde. Napríklad, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest sa starosta obce, resp. primátor mesta počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere a obec vo vzťahu k starostovi na uvádzané účely podľa odseku 4 vystupuje ako zamestnávateľ. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Povinnosť tvoriť sociálny fond upravujú aj niektoré osobitné zákony, napríklad podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 253/1994 Z.z.") sa starosta obce, resp. Z daného vyplýva, že aj keby obec nezamestnávala žiadne osoby v pracovnom pomere, podľa uvádzaného ustanovenia zákona č. 253/1994 Z.z. by bola povinná tvoriť sociálny fond z dôvodu, že na účely tvorby a použitia sociálneho fondu sa starosta obce ako verejný funkcionár považuje za zamestnanca v pracovnom pomere. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poslancovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, patrí plat od obce.

Z daného vyplýva, že aj keby obec nezamestnávala žiadne osoby v pracovnom pomere, podľa uvádzaného ustanovenia zákona č. 253/1994 Z.z. by bola povinná tvoriť sociálny fond z dôvodu, že na účely tvorby a použitia sociálneho fondu sa starosta obce ako verejný funkcionár považuje za zamestnanca v pracovnom pomere.Tvorba sociálneho fonduZákladom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Obdobne, v prípade ročného podielu je základom súhrn hrubých miezd/platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok.

Tvorba Sociálneho Fondu

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok presne ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Tvorbu delíme na povinnú a nepovinnú. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej so­ciálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Prečítajte si tiež: Účtovanie rezervy na odchodné

Povinný Prídel

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond. Povinný prídel do fondu upravuje § 3 zákona č. 152/1994 Z. z.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z.).

Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Ide o možnosť, nie povinnosť zvýšenia povinného prídelu. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní neplatná, pretože je v rozpore so zákonom o sociálnom fonde.

Základ pre Tvorbu Sociálneho Fondu

Základ pre tvorbu sociálneho fondu je stanovený v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde ako súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu; za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa § 118 ods.

Mzda podľa §118 Zákonníka práce je „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda ) poskytované zamestnancovi za prácu.

Príklady

Príklad č. Spoločnosť s ručením obmedzeným vznikla v marci 2024 a zamestnala 5 zamestnancov v pracovnom pomere.Príklad č. Živnostník zamestnáva 3 zamestnancov v pracovnom pomere. V roku 2023 dosiahol zisk. Pri overovaní plnenia podmienok na tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu zistil, že za november 2023 má nedoplatok na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 8,20 €.

Ďalší Prídel

Ďalší prídel do sociálneho fondu, ktorého maximálna výška je obmedzená podielom 0,5 % základu, sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, alebo ho nemá dohodnutý. Vtedy je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. Podľa § 3 ods. 5 zákona o sociálnom fonde sa do fondu môžu tvoriť aj ďalšie zdroje fondu, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Ďalší príde však je už riešený ako prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo ako suma potrebná na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Ďalší prídel do sociálneho fondu, ktorého maximálna výška je obmedzená podielom 0,5 % základu, sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, alebo ho nemá dohodnutý. Vtedy je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm.

Kompenzácia Výdavkov na Dopravu

Chýbajúcou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, kedy nie je celoplošne dohodnutý ďalší prídel, je potrebné venovať pozornosť aj ďalšej povinnosti zamestnávateľa. Ten je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnávateľ povinne prispieva zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Príklady Ďalšieho Prídelu

Príklad č. Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu.Príklad č. Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr.Príklad č. Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.Príklad č. Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

Ďalšie Zdroje Sociálneho Fondu

V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Pri tvorbe sociálneho fondu rozlišujeme možnosti jeho tvorby podľa druhu činnosti zamestnávateľa.

Použitie Sociálneho Fondu

Použitie sociálneho fondu ustanovuje § 7 zákona o sociálnom fonde v podobe viacerých možných príspevkov zamestnávateľa.

Prostriedky sociálneho fondu primárne slúžia zamestnancom, výnimočne možno poskytnúť tieto prostriedky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel možno dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve.

V zmysle § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde nie je možné z prostriedkov sociálneho fondu poskytovať príspevok na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z.

Oblasti Použitia Sociálneho Fondu

Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. príspevky na:

• servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom (servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu. Majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10eur. Navrhuje sa, aby predaj a odkúpenie servisných poukážok mohli vykonávať štátne orgány, obce a VÚC. Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú: služby starostlivosti o domácnosť a záhradu a služby pre FO, ktorá je na základe posudku odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej FO.
• spracovanie analýz a expertíz, napr.
• úhradu za externé služby, napr. Nemôže sa použiť na výdavky, ktoré nemajú charakter výdavkov na služby (nemôže ísť napr.
• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom §5 ods. 7 písm.
• Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca.

Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje: manžel, manželka a nezaopatrené dieťa. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.

Novinky od 1. Januára 2025

Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad podľa prvej vety.

Novelou Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 nastala zmena aj v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov. Podmienky zostali nezmenené.

Špecifické Príspevky a Podmienky

Okrem príspevkov uvedených v § 7 ods. 1 písm. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu pre tvorbu sociálneho fondu. Uvedený príspevok je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom! Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu. Je dôležité upozorniť na to, že uvedená výška príspevku sa netvorí navyše, ale vyčleňuje sa z celkovej tvorby SF.

Doprava do Zamestnania

Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú možnosť kolektívne vyjednávať, platí od 1. Základ pre tvorbu sociálneho fondu je stanovený v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde ako súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu; za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Príklady Použitia Sociálneho Fondu

Stravovanie Zamestnancov

Obec môže prispievať svojim zamestnancom na stravovanie formou stravných lístkov alebo finančného príspevku. Príspevok môže byť poskytovaný aj zo sociálneho fondu. V prípade finančného príspevku je dôležité správne účtovanie, napríklad predpis príspevku zamestnávateľa sa účtuje prostredníctvom účtov 527/333 alebo 527/335. Pri úhrade finančného príspevku z bankového účtu, resp. hotovosti sa použije RK položka 642014. Ak účtovná jednotka nemá otvorený samostatný bankový účet pre sociálny fond, tak úhrada príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu sa účtuje ako 333/221AU s položkou RK 637016.

Kultúrne a Športové Podujatia

Sociálny fond je možné využiť na preplácanie kultúrnych podujatí zamestnancom, napríklad formou príspevku na kultúrne podujatie.

Rekreácia a Regenerácia

Sociálny fond je možné využiť na regeneráciu pracovnej sily, napríklad na rekreáciu.

Zdravotná Starostlivosť

Sociálny fond je možné využiť na príspevky na zdravotnú starostlivosť.

Sociálna Výpomoc

Sociálny fond je možné využiť na pomoc zamestnancovi.

#

tags: #použitie #sociálny #fond #obce #podmienky