Výživné v naturálnej forme: Komplexný sprievodca pre Slovensko

Rozhodovanie o výživnom na dieťa je kľúčovou súčasťou rozvodového konania alebo konania o úprave rodičovských práv a povinností. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku určovania výživného na dieťa súdom na Slovensku, od právneho základu až po praktické rady a súdnu prax.

Právny základ vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť podieľať sa na výžive dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Táto povinnosť trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zákon o rodine upravuje v ustanoveniach § 62 až § 81 vyživovaciu povinnosť a rozsah výživného. Vyživovaciu povinnosť nemožno zúžiť len na vzťah rodič - dieťa, keďže vzniká taktiež medzi manželmi, medzi ostatnými príbuznými či rozvedenému manželovi. Pre vznik vyživovacej povinnosti je potrebná objektívna právna skutočnosť, ktorou je narodenie dieťaťa.

Právo dieťaťa na podiel na životnej úrovni rodičov

Zákon o rodine vychádza z princípu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že výška výživného by mala zodpovedať potrebám dieťaťa a zároveň zohľadňovať príjmy a majetok oboch rodičov. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť.

Spätné priznanie výživného

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať aj spätne, a to najdlhšie na dobu troch rokov odo dňa začatia konania. Zákonným predpokladom pre takéto spätné priznanie výživného je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa umožňuje v § 77 ods. 1 zákona o rodine určenie výživného aj spätne, a to najviac 3 roky, ktoré predchádzali dňu podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti. Môže tak urobiť len v prípade, ak budú existovať dôvody hodné osobitného zreteľa.

Konanie o určenie výživného

Konanie vo veci určenia výživného pre maloleté dieťa je mimosporovým konaním, ktoré môže začať na návrh jedného z rodičov alebo aj bez návrhu. Z procesného hľadiska je konanie ohľadom určenia výživného pre maloleté dieťa tzv. konaním súdu vo veci starostlivosti o maloletých (pozri ustanovenie § 111 písm. Súd bude teda skúmať príjem oboch rodičov, ďalej bude skúmať to, koľko platil otec na dieťa doteraz, aké súd priemerné mesačné výdavky na dieťa a pod. Odporúčam Vám preto odkladať si pokladničné doklady od liekov, oblečenia, školských pomôcok, za stravu, bývanie a pod.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Kolízia záujmov rodičov a maloletého dieťaťa

V súdnom konaní o výživnom sú záujmy rodičov protichodné. Zákon preto stanovuje, že žiadny z rodičov nesmie zastupovať svoje maloleté dieťa, ak by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom. V súdnom konaní, v rámci ktorého sa bude rozhodovať o výške výživného pre maloleté dieťa, budú záujmy rodičov protichodné. Pôjde teda o nepochybnú kolíziu záujmov oboch rodičov dieťaťa. Zákon v takomto prípade určuje pravidlo, že žiadny z rodičov nesmie zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Odporúčania pred podaním návrhu

Pred podaním návrhu na určenie výživného sa odporúča vyhľadať odbornú právnu pomoc a postup prekonzultovať s ohľadom na konkrétnu situáciu. Je tiež dôležité odkladať si pokladničné doklady od liekov, oblečenia, školských pomôcok, za stravu, bývanie a pod., aby bolo možné preukázať výdavky na dieťa.

Výživné v prípade spoločnej domácnosti rodičov

Ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti, ale nie sú manželia, a jeden z nich zabezpečuje výživu dieťaťa priamo (napr. platením nájomného, nákupom potravín a oblečenia), tieto výdavky sa považujú za plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadne na to, čo už reálne zabezpečujete. Ak by matka podala návrh na určenie výživného, súd by zisťoval, akým spôsobom sa každý z rodičov podieľa na výžive dieťaťa, a mohol by rozhodnúť, že Vaša povinnosť je už splnená tým, čo zabezpečujete, alebo by určil len symbolické výživné.

Ako zistiť práceneschopnosť povinného rodiča?

Konkrétna osoba nie je povinná vás informovať o svojej práceneschopnosti. Samotná práceneschopnosť nie je dôvodom na neplatenie výživného resp.

Určovanie výživného v prípade starostlivosti otca o deti

Ak sú deti zverené do otcovej starostlivosti a matka žije v zahraničí, výška výživného závisí od výšky príjmu matky. V zmysle tabuľkového výživného by matka bola povinná platiť na každé z detí 16% z jej platu. Súd by samozrejme prihliadal pri výpočte výživného na individuálne potreby dieťaťa a na výdavky povinného rodiča, ktoré môžu byť v štáte mimo SR iné ako na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Majetok v s.r.o. a výpočet výživného

Pri výpočte príjmu otca maloletého dieťaťa sa nemôže brať do úvahy majetok spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Konateľ spoločnosti v zmysle ust. § 133 a nasl.

Povinnosť nájsť si lepšie platenú prácu

Súd nemôže uložiť povinnosť nájsť si lepšie platenú prácu, avšak môže dospieť k záveru, že je vo Vašich možnostiach a schopnostiach nájsť si lepšie platenú prácu. Mohlo by ísť napríklad o situáciu, kedy by rodič dal výpoveď v dobre platenom zamestnaní a následne by sa zamestnal na pracovnej pozícií, kde by dosahoval nižší príjem.

Riešenie výživného a dlhu za dom na jednom súde

Áno môžete to riešiť na jednom súde, za predpokladu, že dom sa nachádza v obvode toho istého súdu, v obovde ktorého majú vaše deti miesto trvalého pobytu určené dohodou rodičov. Avšak nemôžete to riešiť v rámci jedného konania. Pokiaľ si chcete vyriešiť starostlivosť o vaše spoločné deti, na toto je určené konanie o úprave rodčovských práv a povinností, ktoré začína spravidla na návrh jedného z rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Toto konanie je nesporové a je tu možnosť v prípade, že sa viete na starostlivosti o deti s expriateľom dohodnúť, že súdu spolu s návrhom predložíte vašu dohodu o starostlivosti o deti na schválenie. Potom, čo ju súd schváli bude vykonateľná a vy na jej podklade môžete viesť exekúciu. Čo sa týka pohľadávky, ktorú evidujete voči vášmu expriateľovi, tu bude potrebné podať žalobu. Jedná sa totiž o sporové konanie a tiež dôkazné konanie. To znamená, že k žalobe bude potrebné doložiť dôkazy, resp. pred súdom preukázať žalovaný nárok.

Výživné a podnikateľská činnosť

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Dôkazná povinnosť teda v tomto prípade je na povinnom rodičovi - podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi, že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskovým usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné.

Výška výživného a faktory, ktoré ju ovplyvňujú

Výška výživného nie je pevne stanovená, ale v praxi sa pohybuje podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Súd pri určovaní výšky výživného zohľadňuje:

• Príjem povinného rodiča (maximálne 20 - 30 % výšky príjmu)
• Výdavky maloletého dieťaťa
• Spôsob, akým sa rodičia podieľajú na starostlivosti o dieťa
• Majetkové pomery obidvoch rodičov
• Životnú úroveň každého z rodičov

Minimálne výživné

Minimálne výživné je stanovené zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Zákon o rodine stanovuje aj minimálnu výšku výživného, ktoré je každý rodič povinný hradiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška predstavuje sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.

Prednosť výživného pred inými výdavkami

Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča.

tags: #vyzivne #v #naturalnej #forme