Poverená osoba na vymáhanie pohľadávok štátu: Povinnosti a práva

Úvod

Vymáhanie pohľadávok štátu je komplexný proces, ktorý si vyžaduje efektívnu spoluprácu medzi rôznymi subjektmi. Jednou z kľúčových úloh v tomto procese zohráva poverená osoba, ktorej povinnosti a práva sú definované zákonom. Tento článok sa zameriava na analýzu právneho rámca poverenej osoby pri vymáhaní pohľadávok štátu na Slovensku.

Legislatívny rámec vymáhania pohľadávok štátu

Vymáhanie niektorých finančných pohľadávok upravuje zákon č. 446/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovuje vnútroštátny postup pri príprave vymáhania niektorých finančných pohľadávok, podmienky vymáhania, poskytovanie informácií týkajúcich sa vymáhania medzi štátmi a exekúciu pohľadávok.

Medzinárodná spolupráca

Integrácia Slovenskej republiky do medzinárodných hospodárskych a politických štruktúr vyvoláva potrebu rozvoja spolupráce medzi jednotlivými štátmi, a to aj mimo členských štátov Európskej únie na základe bilaterálnych zmlúv o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. V súčasnosti má Slovenská republika s inými štátmi upravenú spoluprácu v daňovej oblasti zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

Daňové tajomstvo a ochrana údajov

V zákone sa zachováva všeobecný princíp povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Rovnako sa kladie dôraz na zabezpečenie ochrany údajov pri poskytovaní pomoci tak, aby informácie poskytnuté v rámci tejto spolupráce neboli sprístupnené nepovolaným osobám. Prijímané informácie nebudú poskytnuté, resp. použité inak, ako pre účely vymáhania alebo uľahčenia trestného konania pre trestný čin, ktorý sa týka porušenia daňových predpisov prijímajúceho štátu.

Predmet úpravy zákona

V tomto ustanovení sa definuje predmet úpravy zákona. Zo skúseností z praxe vyplýva, že spolupráca uplatňovaná v Slovenskej republike na základe zmlúv s ostatnými štátmi je na účely vymáhania pohľadávok nepostačujúca a nevyhovovala ani požiadavke Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Pomoc pri vymáhaní pohľadávok

Pomocou pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa podľa zákona rozumie poskytovanie, požadovanie alebo prijímanie informácií potrebných na vymáhanie pohľadávok alebo zabezpečovanie vymáhania pohľadávok medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným úradom zmluvného štátu, ktorý je oprávnený podľa práva príslušného štátu alebo medzinárodnej zmluvy pomoc žiadať alebo poskytovať. Zmluvným štátom je štát, ktorý sa zúčastňuje na pomoci pri vymáhaní pohľadávky.

Vymáhajúci úrad

Na účely tohto zákona sa vymáhajúcim úradom rozumie orgán oprávnený podľa osobitných predpisov vymáhať pohľadávky (daňový úrad, colný úrad) a príslušný orgán Slovenskej republiky (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) alebo ním poverený daňový orgán, ktorým je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky alebo colný orgán, ktorým je Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Kompetencie na účely vymáhania pohľadávok na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky už boli delegované s výnimkou § 4 ods. 2 a § 9b zákona, kde sa priamo zákonom ukladajú oprávnenia a povinnosti pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Pôsobnosť príslušného orgánu

V § 4 sa vymedzuje pôsobnosť príslušného orgánu Slovenskej republiky a vymáhajúceho úradu, definovaných v komentári k § 2. Ustanovuje sa, že príslušný orgán Slovenskej republiky a vymáhajúci úrad pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky budú postupovať podľa tohto zákona a vymáhajúci úrad bude postupovať pri vymáhaní pohľadávky podľa osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená podľa procesných zákonov, podľa ktorých sa postupuje pri vymáhaní tuzemských pohľadávok, ak tento zákon v ojedinelých prípadoch neustanovuje inak.

Správa daní a poplatkov

Ak vymáhajúcim úradom je správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, títo budú postupovať podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov; ak je vymáhajúcim úradom colný úrad (oblasť cla a iných platieb vyberaných pri dovoze a vývoze tovaru vrátane sankcií), tento bude postupovať podľa zákona č. 199/2004 Z. z. Colného zákona.

Poverenie orgánu

Podľa zákona príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorým je ministerstvo financií, môže poveriť poskytovaním, požadovaním alebo prijímaním vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky daňový orgán alebo colný orgán. V rámci kompetencií poverený orgán poskytuje, požaduje alebo prijíma pomoc. Poskytovanie, požadovanie alebo prijímanie pomoci je poverený orgán povinný vykonávať podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (napr. zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon).

Prečítajte si tiež: Pracovné miesta pre ZŤP v Poprade

Informácie od správcu dane

V súvislosti s vymáhaním pohľadávok súvisiacich s daňou z nehnuteľností sa ustanovilo, aby príslušný orgán Slovenskej republiky bol oprávnený požadovať od správcu dane, ktorým je obec, informácie potrebné na vymáhanie pohľadávky týkajúcej sa dane, ktorú spravuje, a zároveň povinnosť obce bez zbytočného odkladu informáciu potrebnú na vymáhanie pohľadávky v požadovanom rozsahu poskytnúť príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Tieto informácie budú požadovať na základe delegovania kompetencií Daňové riaditeľstvo SR alebo Colné riaditeľstvo SR.

Náležitosti žiadosti o informácie

Z dôvodu rozsiahlej úpravy poskytovania informácií potrebných na vymáhanie pohľadávky v súvislosti s transponovaním smernice 2001/44/ES a smernice 2002/94/ES sa vykonala zákonom č. 223/2004 Z. z. a zákonom č. 679/2004 Z. z. komplexná úprava § 5. Upresnili a zároveň sa rozšírili náležitosti žiadosti o poskytnutie informácií. Konkrétne ide o:

• meno, priezvisko, identifikačné číslo a dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá má v držbe aktíva dlžníka alebo je osobou povinnou plniť z aktív dlžníka, adresu trvalého pobytu alebo sídlo tejto osoby (podľa zákona č. 431/2002 Z. z.)
• podpis osoby oprávnenej konať za príslušný úrad zmluvného štátu a odtlačok úradnej pečiatky príslušného úradu zmluvného štátu, ak žiadosť o poskytnutie informácií nemôže byť zaslaná elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z.

Ak žiadosť o poskytnutie informácií neobsahuje vyššie vymenované náležitosti, príslušný orgán Slovenskej republiky je povinný vyzvať príslušný úrad zmluvného štátu, aby svoju žiadosť v určenej lehote doplnil. Po prijatí žiadosti príslušný orgán Slovenskej republiky zašle príslušnému úradu zmluvného štátu potvrdenie o prijatí žiadosti o poskytnutie informácií. Náležitosti potvrdenia sú uvedené vo vzore v prílohe č. 2.

Odmietnutie poskytnutia informácií

Príslušný orgán Slovenskej republiky odmietne poskytnúť informácie, ak:

• by jej poskytnutie viedlo k vyzradeniu obchodného tajomstva definovaného podľa Obchodného zákonníka, k porušeniu daňového tajomstva vymedzeného zákonom SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov alebo bankového tajomstva podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, alebo ak by jej poskytnutie viedlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti podľa zákona č. 241/2001 Z. z.

Opatrenia a informácie

Príslušný orgán Slovenskej republiky je povinný oznámiť príslušnému úradu zmluvného štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácií opatrenia, ktoré vykonal na základe jeho žiadosti. Zároveň tento orgán Slovenskej republiky poskytne príslušnému úradu zmluvného štátu požadované informácie potrebné na vymáhanie pohľadávky bezodkladne po ich získaní. Ak niektoré informácie nemôže získať v primeranej lehote, je povinný o tom informovať príslušný úrad zmluvného štátu a uviesť dôvody.

Prečítajte si tiež: Dôchodca: Zákon a ochrana

Doručovanie rozhodnutí a iných dokladov

Príslušný orgán Slovenskej republiky môže od iného príslušného úradu zmluvného štátu žiadať, aby doručil rozhodnutia a iné doklady, ktoré sú ním vydané na vymáhanie pohľadávky dlžníkovi. Rozhodnutia a iné doklady môžu byť doručované aj inej osobe, ktorá má v držbe aktíva dlžníka alebo je osobou povinnou plniť z aktív dlžníka. Príslušný orgán Slovenskej republiky môže požiadať o doručenie ním vydaných rozhodnutí a iných dokladov (ďalej len „písomnosti“) od iného príslušného úradu zmluvného štátu žiadosťou o doručenie písomností, ktorej vzor určilo ministerstvo financií a tvorí prílohu č. 3 zákona. Doručovanie písomností vzťahujúcich sa k vymáhaniu pohľadávky sa uskutočňuje výlučne písomnou formou na základe žiadosti o doručenie písomností, a to dlžníkovi alebo spoludlžníkovi, pretože príslušný orgán, ktorý žiada o doručovanie písomnosti, musí k tejto žiadosti pripojiť rozhodnutia a iné doklady, ktoré žiada, aby boli doručené. Rovnaký postup pri žiadaní o doručenie rozhodnutí a iných dokladov platí, ak žiada o takéto doručenie iný príslušný orgán zmluvného štátu Slovenskú republiku, t. j. Žiadosť o doručenie písomností môže byť na základe výzvy príslušného orgánu Slovenskej republiky v určenej lehote doplnená. V prípade, že žiadosť o doručovanie príslušný úrad zmluvného štátu nedoplní, takáto žiadosť môže byť odmietnutá. V oblasti vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok na doručovanie písomností súvisiacich s vymáhaním medzinárodných pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia § 17 zákona SNR č. 511/1992 Zb. V tomto oznámení sa uvedie dátum, kedy boli požadované písomnosti doručené a akým spôsobom bolo doručenie písomností príslušným orgánom Slovenskej republiky vykonané.

Vymáhanie pohľadávky

Každý príslušný úrad členského štátu, a teda aj príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečuje vymáhanie pohľadávok len na základe žiadosti o vymáhanie pohľadávky. Žiadosti o vymáhanie pohľadávky musia byť doložené dokladmi preukazujúcimi právny nárok na vymáhanie pohľadávky, na ktorých sa vyznačí právoplatnosť a vykonateľnosť alebo úradne osvedčená kópia takýchto dokladov. Ak opodstatnene nepostačujú informácie alebo údaje, ktoré sa nachádzajú v žiadosti o vymáhanie pohľadávky, môže príslušný orgán Slovenskej republiky vyzvať príslušný úrad zmluvného štátu na doplnenie žiadosti a určí mu na to primeranú lehotu. Rovnako ako pri žiadosti o poskytnutie informácií potrebných na vymáhanie pohľadávky, tak aj pri žiadosti o vymáhanie pohľadávky sa príslušnému úradu zmluvného štátu zasiela potvrdenie o prijatí žiadosti o vymáhanie pohľadávky podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 7 v lehote do siedmich dní odo dňa jej prijatia. Príslušný úrad zmluvného štátu pri podávaní žiadosti o vymáhanie pohľadávky musí prehlásiť, že písomnosti (doklad preukazujúci právny nárok na vymáhanie pohľadávky, napr. exekučný titul) nie sú v zmluvnom štáte napadnuté opravnými prostriedkami s výnimkou podľa § 8 (odloženie vymáhania pohľadávky) a že vymáhanie pohľadávky bolo v zmluvnom štáte vykonané, avšak neviedlo k plnej úhrade pohľadávky. Len v takom prípade môže vymáhajúci úrad zabezpečiť vymáhanú pohľadávku záložným právom, napr.

Postup pri vymáhaní pohľadávok

V nadväznosti na § 6 v § 6a je upravený iba samotný postup pri vymáhaní pohľadávok. Jednoznačne sa ustanovilo, že pohľadávka iného zmluvného štátu sa vždy vymáha v slovenskej mene a vymáha sa rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky. Písomnosti vydané podľa právneho poriadku zmluvného štátu sa na účely vymáhania pohľadávky považujú za písomnosti vydané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Ak je potrebné písomnosti podľa právneho poriadku Slovenskej republiky doplniť alebo nahradiť inými písomnosťami, doplnenie alebo nahradenie týchto písomností zabezpečí príslušný orgán Slovenskej republiky v lehote do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o vymáhanie pohľadávky. V prípade, že príslušnému orgánu Slovenskej republiky bolo doručené oznámenie príslušného úradu zmluvného štátu, dlžníka alebo osoby uvedenej v žiadosti o vymáhanie pohľadávky o tom, že vymáhaná pohľadávka alebo písomnosť je spornou, tento orgán Slovenskej republiky odloží vymáhanie pohľadávky podľa § 8 a informuje o tom príslušný úrad zmluvného štátu najneskôr do jedného mesiaca odo dňa prijatia takéhoto oznámenia.

Povinnosti príslušného orgánu

Získané informácie a písomnosti týkajúce sa vymáhania pohľadávky od príslušného úradu zmluvného štátu príslušný orgán Slovenskej republiky je povinný bezodkladne doručiť vymáhajúcemu úradu (daňový úrad, colný úrad). Vymáhajúci úrad v súvislosti s vymáhaním pohľadávky môže požadovať dodatočné informácie a písomnosti potrebné na vymáhanie len prostredníctvom príslušného orgánu Slovenskej republiky, ktorý mu informácie a písomnosti týkajúce sa vymáhania pohľadávky doručil. Vymáhajúci úrad je povinný na žiadosť príslušného orgánu Slovenskej republiky bezodkladne informovať tento príslušný orgán o úkonoch, ktoré vykonal za účelom vymáhania pohľadávky. Zákon umožňuje, aby vymáhajúci úrad (daňový úrad alebo colný úrad) na základe súhlasu príslušného úradu zmluvného štátu povolil odloženie výkonu exekúcie napríklad pri daniach podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb.

Nevymoženie pohľadávky

Ak nie je pohľadávka alebo jej časť vymožená do jedného roka odo dňa potvrdenia prijatia žiadosti o vymáhanie pohľadávky, príslušný orgán Slovenskej republiky nie je povinný pokračovať v jej vymáhaní a bezodkladne písomne informuje príslušný úrad zmluvného štátu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky alebo jej časti a o doteraz vykonaných úkonoch na účely vymáhania pohľadávky. Tento príslušný orgán Slovenskej republiky pokračuje vo vymáhaní pohľadávky len vtedy, ak nová žiadosť o vymáhanie pohľadávky je príslušným úradom zmluvného štátu podaná do dvoch mesiacov odo dňa prijatia informácie. Ak nastane zmena v sume vymáhanej pohľadávky, ktorá znamená jej zníženie, vymáhajúci úrad pokračuje v jej vymáhaní na základe písomnej informácie príslušného úradu zmluvného štátu v súvislosti s touto zmenou. Ak už bola vymožená suma pohľadávky na základe žiadosti o vymáhanie pohľadávky a vymožené finančné prostriedky neboli ešte poukázané na účet príslušnému úradu zmluvného štátu, rozdiel sumy vymoženej pohľadávky a zníženej sumy pohľadávky vráti vymáhajúci úrad dlžníkovi alebo osobe uvedenej v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

Poukázanie vymoženej sumy

Vymoženú sumu pohľadávky vymáhajúci úrad poukáže na účet príslušnému orgánu Slovenskej republiky (Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky alebo Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky), ktorý túto sumu poukáže do jedného mesiaca odo dňa jej vymoženia na účet príslušného úradu zmluvného štátu po prepočítaní na menu tohto zmluvného štátu.

Premlčanie práva

Toto ustanovenie rieši lehoty na premlčanie práva vybrať a vymáhať pohľadávku. Lehoty na vymáhanie pohľadávok sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorý požiada o vymáhanie. To znamená, že ak požiada o vymáhanie príslušný úrad zmluvného štátu (ktorýkoľvek) Daňové riaditeľstvo Slovenskej re…

Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok

Dôležitým právnym predpisom je aj zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Tento zákon upravuje správu a vymáhanie súdnych pohľadávok, pričom súdnou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov vrátane Špecializovaného trestného súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania.

Správa súdnych pohľadávok

Správou súdnych pohľadávok sa rozumie súhrn oprávnení a povinností správcu súdnych pohľadávok (ďalej len „správca“). Správcom je súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla; dňom doručenia výkazu nezaplatených súdnych pohľadávok (ďalej len „výkaz“) justičnej pokladnici sa stáva správcom justičná pokladnica.

Oprávnenia a povinnosti správcu

Správca je povinný viesť o súdnych pohľadávkach evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Správca je povinný dbať o to, aby všetky povinnosti povinného boli včas a riadne splnené, aby súdna pohľadávka bola včas uplatnená a aby rozhodnutia súdov týkajúce sa poplatkovej povinnosti boli včas vykonané. Ak súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote, zašle súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla, výkaz Krajskému súdu v Bratislave (§ 4 ods. 1). Prílohou výkazu je rozhodnutie súdu a prípadne iné doklady, ktoré preukazujú súdnu pohľadávku.

Justičná pokladnica

Funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave. Justičná pokladnica:

• spravuje súdne pohľadávky,
• zastupuje štát ako oprávnenú osobu,
• vymáha súdne pohľadávky.

Justičná pokladnica má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky

Justičná pokladnica môže trvale upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky od povinného, ak súdnu pohľadávku nie je možné vymôcť. Za pohľadávku, ktorú nie je možné vymôcť podľa tohto zákona, sa považuje pohľadávka, pri ktorej:

• je súdna pohľadávka premlčaná a povinný vzniesol námietku premlčania,
• je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie nákladov spojených s jej vymáhaním,
• je zrejmé, že majetok povinného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky,
• sa najmenej v období troch rokov idúcich za sebou až doteraz bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia,
• vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
• nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov povinného ako fyzickej osoby a právnych nástupcov povinného ako právnickej osoby.

Justičná pokladnica trvale upustí od vymáhania súdnej pohľadávky alebo jej neuhradenej časti na základe rozhodnutia súdu o:

• zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
• zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,
• zrušení konkurzu pre nedostatok majetku,
• výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zaniknutej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,
• výmaze občianskeho združenia, nadácie, politickej strany a hnutia z príslušného registra.

Trvalým upustením súdnej pohľadávky podľa odseku 5 pohľadávka zaniká. Justičná pokladnica trvale upustí od vymáhania súdnej pohľadávky aj vtedy, ak zaniklo s ňou spojené právo. Na trvalé upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku súdnej pohľadávky, výšku súdnej pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania tejto súdnej pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom. Povinný sa o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky neupovedomuje. Ak povinná fyzická osoba alebo právnická osoba uhradí súdnu pohľadávku, od ktorej vymáhania justičná pokladnica trvale upustila, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a povinná fyzická osoba alebo povinná právnická osoba nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

Dohoda o splátkach alebo odklade platenia

Justičná pokladnica môže na písomnú žiadosť povinného, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s povinným písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. V dohode o splátkach alebo o odklade platenia sa povinný zaviaže zaplatiť súdnu pohľadávku naraz vtedy, ak nezaplatí niektorú splátku včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery. Justičná pokladnica môže za podmienky uvedenej v odseku 11 dočasne upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky, ktorú prechodne nemožno vymáhať. Justičná pokladnica môže zo závažných dôvodov na písomnú žiadosť povinného celkom alebo čiastočne odpustiť pohľadávku nepresahujúcu šesťnásobok minimálnej mzdy, ak:

• pohľadávka nevznikla v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol povinný právoplatne odsúdený,
• povinný nemá voči správcovi inú pohľadávku.

Rozhodnutie o odpustení súdnej pohľadávky musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku súdnej pohľadávky, výšku súdnej pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania tejto súdnej pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení súdnej pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.

Výzva na úhradu

Ak to justičná pokladnica považuje za účelné, písomne vyzve povinného, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy súdnu pohľadávku uhradil. Písomná výzva na úhradu súdnej pohľadávky obsahuje:

• označenie justičnej pokladnice,
• spisové označenie rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, a dátum výzvy,
• meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt povinného, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo povinného, ktorý je právnickou osobou,
• sumu súdnej pohľadávky,
• číslo účtu justičnej pokladnice,
• upozornenie, že po uplynutí lehoty podľa odseku 1 začne justičná pokladnica vymáhať súdnu pohľadávku výkonom rozhodnutia.

Vymáhanie súdnych pohľadávok

Justičná pokladnica vymáha súdnu pohľadávku výkonom rozhodnutia. Výkon rozhodnutia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie súdnej pohľadávky. Konanie o výkone rozhodnutia sa začína dňom doručenia výkazu podľa § 3 ods. 3. Vymáhanie súdnej pohľadávky začína justičná pokladnica z úradnej moci. V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať žalobu na obnovu výkonu rozhodnutia.

Súčinnosť tretích osôb

Štátne orgány, obce, vyššie územné celky, notári a iné fyzické osoby a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť im známe údaje potrebné na výkon rozhodnutia. Útvary Policajného zboru poskytujú justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť v odôvodnených prípadoch ochranu a súčinnosť pri výkone rozhodnutia. Tretie osoby, ktoré majú údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na výkon rozhodnutia, ak to možno od nich požadovať, sú povinné justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať alebo zapožičať. Banky alebo pobočky zahraničnej banky sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť údaje poskytované súdu na účely civilného procesu a správneho súdneho procesu podľa osobitného predpisu. Pošta je povinná oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon rozhodnutia, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť zamestnancovi justičnej pokladnice tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť. Orgány telekomunikácií sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť totožnosť používateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch. Poisťovne sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť výplaty poistných plnení. Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou. Dopravcovia sú povinní oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare. Na žiadosť justičnej pokladnice sú povinné poskytnúť jej súčinnosť aj ďalšie osoby.

#

tags: #poverená #osoba #na #vymáhanie #pohľadávok #štátu