
Exekúcia je proces, ktorým sa nútene vymáhajú splatné pohľadávky. Poverenie na vykonanie exekúcie je kľúčový akt, ktorý oprávňuje súdneho exekútora na výkon tejto činnosti. Avšak, aj v exekučnom konaní zohráva významnú úlohu inštitút premlčania, ktorý môže mať zásadný vplyv na vymožiteľnosť pohľadávky. Tento článok sa komplexne zaoberá problematikou poverenia na vykonanie exekúcie a premlčania, a to aj s ohľadom na relevantnú judikatúru a právne predpisy.
Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku). Týmto poverením súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.
Je dôležité zdôrazniť, že poverenie na vykonanie exekúcie nemá priame právne účinky voči osobe povinného. Z tohto dôvodu povinný nemôže voči nemu využiť žiadne opravné prostriedky (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Ak by poverenie na vykonanie exekúcie vydal súdny úradník, bolo by voči nemu prípustné odvolanie, avšak len osobou, ktorá by na to bola subjektívne procesne legitimovaná, nie však povinným.
Okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.
Prečítajte si tiež: Vzor usmernenia na stiahnutie
Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere, musí byť žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Ak na základe takéhoto exekučného titulu bola exekúcia nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastavená.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka platí všeobecná premlčacia doba tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, teda spravidla odo dňa splatnosti dlhu.
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti.
Samotné začatie exekúcie má za následok prerušenie premlčania pohľadávky, a to po dobu trvania exekúcie. Počas exekúcie teda premlčacia doba neplynie. Ak však bola exekúcia zastavená (napríklad pre nemajetnosť), premlčacia doba začne opäť plynúť od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Prečítajte si tiež: Postupy pri poverení počas PN
Samotné podanie novej exekúcie po uplynutí premlčacej doby neznamená, že exekúcia bude automaticky zastavená. Dlžník (povinný) musí aktívne písomnou formou namietať premlčanie v exekučnom konaní.
V prípade trov konania, ktoré boli priznané rozhodnutím súdu, je podstatné, kedy uznesenie o ich úhrade nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nie je teda podstatný dátum vydania uznesenia súdu. Pre počítanie premlčacej 10 ročnej doby je podstatné to, kedy bol návrh podaný na príslušný súd na nariadenie zrážky zo mzdy alebo dôchodku.
Exekúcia môže byť zastavená z rôznych dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v § 57 Exekučného poriadku. Medzi najčastejšie dôvody patrí:
Povinný má právo namietať proti exekúcii a navrhovať jej zastavenie, ak sú na to splnené zákonné dôvody. Námietky sa podávajú na exekučný súd.
Ak súd zistí, že sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie, exekúciu zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie, a to v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).
Prečítajte si tiež: Postup pri vymáhaní poistnej udalosti
Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc.
Pri vymáhaní pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič.
Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu.
Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
tags: #poverenie #na #vykon #exekucie #premlcanie