Povinné zverejňovanie zmlúv obcí a darovacia zmluva: Nové pravidlá a zákonné požiadavky

Tento článok sa zameriava na povinné zverejňovanie zmlúv obcí, a to aj darovacích zmlúv, v kontexte aktuálnej legislatívy. Rozoberá zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a ich dopad na samosprávu, ako aj špecifické náležitosti darovacích zmlúv a postup pri ich zverejňovaní.

Úvod do problematiky zverejňovania zmlúv

Príspevok sa venuje novelizovanému zverejňovaniu zmluvných zabezpečení (zmlúv, dodatkov a dohôd a ich príloh či podkladov) v oblasti verejnej správy a samosprávy vzhľadom na pravidlá a podmienky transparentného konania voči verejnosti v zmysle novelizovaného zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). Príspevok rozoberá novú povinnosť pre samosprávu obcí a vyšších územných celkov a zriadených organizácií, t. j. Zverejnenie zmlúv v obci/meste/RO/PO do 30. 3. Zverejnenie zmlúv v obci/meste/RO/PO od 31. 3.

Zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a ich dopad na samosprávu

Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám s účinnosťou od 31. marca priniesla zásadné zmeny v povinnostiach zverejňovania zmlúv pre samosprávy. Konkrétne, § 5a ods. 6 zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol upravený, čím sa zrušila výnimka pre územnú samosprávu týkajúca sa zverejňovania zmlúv v Centrálnom registri zmlúv (CRZ).

Dôvodová správa k zákonu, ktorý mení a dopĺňa zákon o slobodnom prístupe k informáciám, uvádza, že na účely zjednotenia miesta zverejňovania zmlúv sa navrhuje vypustiť výnimku zo zverejňovania v centrálnom registri zmlúv, ktorá je ustanovená pre samosprávu. Argument dostupnosťou zverejňovania v centrálnom registri zmlúv v súčasnosti už nemôže byť dôvodom odlišného spôsobu zverejňovania pre jednotlivé skupiny orgánov verejnej moci.

Zjednotenie miesta publikovania zmlúv

S účinnosťou od 31. marca sa pre všetky povinné osoby, ktoré sú definované ako povinné osoby v znení § 2 zákona NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (v ďalšej časti textu iba ako „zákon“), zaviedlo jednotné miesto publikovania zmluvy, ktorým je výučne Centrálny register zmlúv (výnimka sa ponechala pre Národnú banku Slovenska).

Prečítajte si tiež: Pohľady na povinnú literatúru

Prechodné obdobie a zmluvy zverejnené pred novelou

Napriek faktu, že novela zákona neobsahuje osobitné prechodné ustanovenia, ktoré by sa zaoberali prechodom na novú publikačnú povinnosť, nie je to ani nutné. V praxi tak doteraz zverejnené zmluvy na webovom sídle samosprávy ostávajú zachované, a to aj so svojimi účinkami publikácie účinnosti zmluvy. Nie je nutné ich nahrávať duplicitne na Centrálny register zmlúv, ani robiť iné úkony. Nevýhoda je samozrejme v tom, že vyhľadávanie konkrétneho kontraktu pre občana znamená, že si musí pozrieť jednak webové sídlo a pôvodné zverejňovanie a taktiež Centrálny register zmlúv, ak nevie presný moment uzatvorenia zmluvy. Hneď ako bola zmluva uzatvorená 31. Niektoré obce majú prepojenie nahrávania so svojou registratúrou a tá zabezpečuje publikáciu jednak na webovom sídle obce a jednak už plnenie novej publikačnej povinnosti v Centrálnom registri zmlúv.

Centrálny register zmlúv (CRZ)

Centrálny register zmlúv (CRZ) je verejný register, ktorý slúži na zverejňovanie zmlúv uzavretých povinnými osobami. Cieľom je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu verejných výdavkov. V centrálnom registri zmlúv zverejňujú zmluvy povinné osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy (napr. právnické osoby zriadené zákonom (napr. právnické osoby založené povinnými osobami podľa § 2 ods.

Registrácia do CRZ

Na registráciu subjektu do Centrálneho registra zmlúv (ďalej len „CRZ“) treba zaslať písomnú žiadosť na adresu Odboru informatiky a elektronických služieb Úradu vlády SR (ďalej len „OIES ÚV SR“). Žiadosť o registráciu povinnej osoby musí obsahovať údaje ako názov, adresu subjektu, IČO, zadefinovanie zriaďovateľa (v prípade rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré plne spadajú pod obec, mesto, mestskú časť či vyšší územný celok) a tiež plnú moc pre zamestnancov povinnej osoby, ktorí budú zmluvy v CRZ publikovať. Každý zamestnanec povinnej osoby, ktorý pracuje s CRZ, je povinný vlastniť užívateľský účet.

Formát a obsah zverejňovaných zmlúv

Treba dodať, že zmluva v elektronickej podobe musí zodpovedať podpísanej papierovej verzii zmluvy, avšak zverejnená musí byť bez podpisov, pečiatok a dátumov podpísania. Zmluva (vrátane príloh, dodatkov a príloh dodatkov) musí byť zverejnená vo formáte .pdf , pričom tieto súbory musia byť v strojovo čitateľnej forme [pozn. Ak povinná osoba zašle do registra zrejme nesprávny údaj, Úrad vlády Slovenskej republiky vykoná opravu na základe žiadosti o opravu tej povinnej osoby, ktorá tento údaj do registra zaslala. Žiadosť musí obsahovať údaje ako číslo zmluvy, zmluvné strany, identifikáciu zmluvy v rámci systému CRZ (pozn. Technicky je možné, aby jeden účet používali viacerí používatelia simultánne, avšak nie je to odporúčané. Každý užívateľ by mal mať vytvorený svoj vlastný účet (napr. ID je unikátnym identifikátorom zmluvy/dodatku v rámci systému CRZ.

Náležitosti zmlúv a vylúčenie informácií pri zverejnení

Časti finančnej operácie, ktoré podliehajú zverejneniu, majú subjektívnu povahu (vzhľadom na daný subjekt verejnej správy a normatívnu úpravu, najmä formou interných smerníc alebo rozhodnutí). Právne úkony sa spájajú s právami a povinnosťami a ide najmä o nájomné zmluvy, pracovné zmluvy, dodávateľské a odberateľské zmluvy, koncesné zmluvy či zmluvy podľa občianskoprávnej normy alebo obchodnoprávnej normy. Iné úkony nie sú zákonom bližšie definovaným pojmom, no subjekt verejnej správy sa s nimi často stretáva. Ide najčastejšie o úkony majetkovej podstaty spojené so zaradením majetku, presunom, prevodom, vyradením, náhradou škody na majetku či vyhlásenie verejného obstarávania na majetok. Práve častou nadväznosťou na iné úkony majetkovej povahy sú v praxi právne úkony, ktoré predstavujú predošlú časť finančnej operácie (napríklad kúpna zmluva, objednávka a následné zaradenie) alebo následnú časť finančnej operácie (zmluva o prevode majetku, darovacia zmluva, zmluva o kúpe v zmysle verejného obstarávania).

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Ktoré náležitosti zmluvy je potrebné pri jej zverejnení vylúčiť (tzv. Podľa § 5a ods. Podľa § 5a ods. Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v § 8 až 11 zákona. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. V § 9 ods. 3 je uvedený okruh osôb, ktorých osobné údaje povinná osoba sprístupní a rovnako je uvedený aj rozsah týchto osobných údajov (titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu). Informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, sa podľa § 271 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. tzv. ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ne a zároveň totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť. Namiesto zmluvy sa podľa § 5a ods. § 5a ods. zmluvu podľa § 5a ods. 5 písm. c),d),i),j),r) a s), t. j.

Účinnosť zmluvy a sankcie za nezverejnenie

Podľa § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa zmluva, ktorá nebola zverejnená do troch kalendárnych mesiacov po jej uzatvorení, platí, že táto zmluva je nulitná (bez právneho základu, t. j. ako by nebola nikdy uzatvorená).

Príklad 1: V zmluve je uvedený konkrétny dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy ale zmluva nebola do uvedeného dátumu zverejnená, zverejnená bola až po uplynutí tohto dátumu. Zmluva nadobudne účinnosť až dňom nasledujúcim po jej zverejnení v Centrálnom registri zmlúv, a to bez ohľadu na dátum nadobudnutia účinnosti uvedený v zmluve. Príklad 2: Povinná osoba nezverejnila zmluvu ani do troch mesiacov odo dňa jej uzavretia. Zverejnením predmetná zmluva účinnosť nenadobudne, pretože podľa § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb.

Pokiaľ povinná osoba zverejní zmluvu v Centrálnom registri zmlúv, nie je už povinná zverejniť ju na svojom webovom sídle. Podľa § 5a ods. Podľa § 5a ods. 13 prvá veta zákona „Ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi alebo viacerými účastníkmi zmluvy, rozhodujúce je prvé zverejnenie zmluvy“.

Riešenie problémov s nezverejnenými dodatkami

V reálnom živote dochádza niekedy k nezverejneniu, napríklad dodatku k zmluve nie však úmyselne, ale nedopatrením a z takto doplnenej zmluvy sa poskytnú služby a finančné plnenie, ktoré nie je možné si neplatnosťou zmluvy už vrátiť. Preto je v praxi problematické napraviť vôľu a účinky zmluvy, ktoré vyvolali. Obec môže v tomto prípade postupovať spôsobom, kedy si s druhou zmluvnou stranou môže uzatvoriť dohodu o vzájomnom zápočte a v nej sa zadefinuje aj povinnosť uzatvorenia novej zmluvy. Táto zmluva sa následne v zákonnom termíne zverejní (t. j. bezodkladne po jej uzatvorení) v Centrálnom registri zmlúv (už povinne od 31.

Prečítajte si tiež: Zľavy na PZP pre dôchodcov

Darovacia zmluva: Špecifiká a povinné náležitosti

Darovacia zmluva je jednou zo zmlúv, na základe ktorej dochádza k zmene vlastníka určitej veci. Darovať možno hnuteľné veci (napr. auto, obraz) ale aj nehnuteľnosti (pozemok, dom alebo byt). Pri darovaní hnuteľných vecí sa nevyžaduje, aby darovacia zmluva mala písomnú formu (ak dochádza pri darovaní súčasne aj k odovzdaniu a prevzatiu darovanej veci). Darovať auto, obraz alebo inú hnuteľnú vec tak možno aj len na základe ústnej dohody. Táto ústna dohoda je všetko, čo sa vyžaduje pri darovaní hnuteľných vecí. Táto ústna dohoda je všetko, čo sa vyžaduje pri darovaní hnuteľných vecí. To ale samozrejme prináša v budúcnosti možné spory ohľadom vlastníctva v prípade, ak by sa napr. darca v budúcnosti domáhal vrátenia daru.

Pri darovaní nehnuteľností sa vyžaduje písomná zmluva.

Povinné náležitosti darovacej zmluvy

Každá zmluva má svoje náležitosti, ktoré musí obsahovať, aby bola platná. Pre darovaciu zmluvu sú to tieto náležitosti:

• darovacia zmluva musí byť písomná, ak je jej predmetom nehnuteľnosť,
• označenie zmluvných strán - kto je darca a obdarovaný, a to označením ich mena, priezviska, vrátane rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla a trvalého pobytu (takéto označenie je potrebné pre potreby katastrálneho úradu, ak darujete nehnuteľnosť),
• označenie daru - samozrejme, je potrebné presne špecifikovať, čo sa daruje. Pri nehnuteľnostiach je potrebné označiť katastrálne územie, obec, okres, register, číslo parcely, výmeru, druh pozemku, číslo LV, súpisné číslo, číslo bytu, číslo poschodia, číslo bytového vchodu, spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu, prípadne aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ak darujete len časť nehnuteľnosti,
• ak darujete byt, prílohou zmluvy musí byť vyhlásenie správcu, že darca nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv.

V prípade, že niektorá náležitosť nebude splnená, má to za následok neplatnosť darovacej zmluvy. Má sa teda za to, že zmluva ako keby ani nebola uzatvorená. Preto je potrebné všetky tieto povinné náležitosti zahrnúť do darovacej zmluvy. Príklad na neplatnosť darovacej zmluvy:Jozef sa s Petrom ústne dohodli, že mu Peter daruje pozemok v dedine, ktorého je vlastníkom. O darovaní spísali darovaciu zmluvu. Do zmluvy však uviedli, že darom je pozemok vo vlastníctve Petra nachádzajúci sa v obci Starý Smokovec na ulici Popradská, keďže obaja vedeli, o aký pozemok sa jedná. Pozemok však nebol označený tak ako má byť - uvedením katastrálneho územia, obce, okresu, registra parcely, parcelného čísla, výmery pozemku a druhu pozemku. Darovacia zmluva je tak neplatná.

Odporúčané náležitosti darovacej zmluvy

Okrem týchto náležitostí, je do zmluvy dobré ešte uviesť:

• určenie lehoty na odovzdanie nehnuteľnosti - teda určenie lehoty, do ktorej má darca odovzdať nehnuteľnosť obdarovanému,
• uvedenie stavu meračov energií - taktiež odporúčam v prípade darovania domu, bytu alebo inej budovy uviesť aj stav meračov. Predídete tak možným budúcim problémom, napr. ak sa následne dozviete, že darca neuhradil faktúry za dodané energie.
• prehlásenia darcu, že môže s nehnuteľnosťou voľne nakladať, že nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnym právom inej osoby, že k nehnuteľnosti sa neviažu žiadne nezaplatené dane alebo poplatky.

Avšak ako som vyššie uviedol, ide o dobrovoľné náležitosti darovacej zmluvy, ktoré môžete do zmluvy zahrnúť, ale nemusíte. Ak ich nezahrnutie, nebude to mať dopad na platnosť kúpnej zmluvy.

Špecifiká darovacej zmluvy, predmetom ktorej je byt

Rovnako ako pri kúpnej zmluve, aj darovanie bytu má oproti inej nehnuteľnosti určité špecifiká. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov totižto kladie zvýšené požiadavky na zmluvu, predmetom ktorej je prevod (darovanie alebo predaj) bytu. V zmysle tohto zákona, darovacia zmluva, ktorej predmetom je darovanie bytu, musí obsahovať okrem vyššie uvedených náležitosti aj údaje uvedené v § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Tieto náležitosti darovacej zmluvy sú povinné. To znamená, že ak nebudú uvedené v darovacej zmluve na byt, táto zmluva bude absolútne neplatná, čiže bude sa na ňu hľadieť, ako keby neexistovala.

Darovacia zmluva, predmetom ktorej je darovanie bytu, musí preto obsahovať:

• popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu,
• vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru,
• určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
• vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
• určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
• úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
• vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
• zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada,
• vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
• úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Postup po podpísaní darovacej zmluvy na nehnuteľnosť

Darovaciu zmluvu by ste už mali podpísanú. Je to už všetko, alebo je potrebné ešte niečo urobiť? Čo je potrebné ďalej vykonať, aby sa proces darovania nehnuteľnosti dokončil?Právne neznalé osoby sa mýlia, keď si myslia, že už samotným uzatvorením darovacej zmluvy sa darca stáva vlastníkom nehnuteľnosti. Na to aby sa celý proces darovania nehnuteľnosti dokončil, je potrebné podať ešte tzv. návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Darca nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti až vtedy, keď kataster povolí vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a nie už samotným podpísaním darovacej zmluvy k nehnuteľnosti.

Po uzatvorení darovacej zmluvy na nehnuteľnosť je preto potrebné ešte:

• overiť podpisy,
• podať tzv. návrh na vklad vlastníckeho práva k daru do katastra nehnuteľností.

Ďalším krokom je overenie podpisov na darovacej zmluve. Overiť je možné buď u notára, alebo na matričnom úrade. Notár má výhodu v tom, že je dostupnejší, keďže existuje veľa notárov na území celej SR. Je však o trochu drahší (pár centov za každý podpis). Taktiež niektorý notári nemajú problém dôjsť aj k vám domov, ak sa nemôžete vy dostaviť k notárovi, napr. pre zdravotné problémy. Matričný úrad je oproti notárovi o trochu lacnejší. V prípade, ak chcete ušetriť, stačí overiť podpis darcu na darovacej zmluve (na dvoch rovnopisoch, ktoré predkladáte katastru). Podpis obdarovaného nemusíte nevyhnutne úradne overiť.

Posledným krokom je podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Návrh môže podať buď darca alebo obdarovaný. Nie je potrebné, aby ho podali obe strany súčasne. K návrhu je potrebné pripojiť darovaciu zmluvu v dvoch vyhotoveniach.

Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva je spojené so zaplatením poplatku. Tento poplatok je spravidla vo výške 66 Eur. Ak chcete, aby kataster konal rýchlejšie (aby rozhodol do 15 dní), je potrebné zaplatiť poplatok vo výške 266 Eur. Ak chcete ušetriť, môžete podať návrh na vklad elektronicky, vtedy zaplatíte poplatok 33 eur, resp. 133 eur, ak žiadate urýchlené rozhodnutie. Ak nemáte možnosť podať návrh elektronicky, môžete ešte pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva podať tzv. oznámenie o zamýšľanom návrh na vklad. Po tomto oznámení musíte do 90 dní podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra. Podstatou oznámenia je, že kataster upozorníte na podanie návrhu na vklad.

Kataster by následne mal o návrhu na vklad rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu v prípade, ak návrh neobsahuje žiadne chyby. Ak je všetko v poriadku, kataster vydá rozhodnutie o vklade. Na základe tohto rozhodnutia kataster zapíše obdarovaného ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti do katastra. Týmto rozhodnutím sa celý proces darovania nehnuteľností končí.

tags: #povinné #zverejňovanie #zmlúv #obcí #darovacia #zmluva