
Obec má v systéme sociálnej starostlivosti na Slovensku nezastupiteľnú úlohu. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v § 4, ods. 3 stanovuje, že obec je povinná plniť úlohy aj v sociálnej oblasti. Konkrétne ide o plnenie úloh na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 448/2008 Z. z.“). Tento zákon, účinný od 1. januára, definuje pôsobnosť obce na úseku sociálnych vecí.
Pôsobnosť obce v sociálnej oblasti sa neobmedzuje len na riešenie individuálnych potrieb jednotlivých občanov. Znamená to aj poskytovanie alebo zabezpečenie konkrétnych druhov sociálnych služieb pre svojich občanov. Týmto spôsobom obec napomáha riešiť situácie jednotlivcov, rodín alebo skupín ľudí, ktorí sa ocitli v sociálnej núdzi. Sociálne služby možno chápať ako špecializované činnosti zamerané na riešenie sociálnej núdze, najmä ak sa týka detí a prostredia, v ktorom žijú.
Ak občan potrebuje sociálnu službu, existuje určitý postup, ktorý je potrebné dodržať:
Zároveň v súlade s § 8 ods. 7 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 splnená. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto je v zmysle § 8 ods. 4 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorá na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedie poradie, v ktorom poskytne alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby žiadateľom, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ak nie sú na strane tejto fyzickej osoby preukázateľné dôvody potreby bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby.
V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona.
Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP
V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradia na poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby u poskytovateľa, o ktorého klient prejavil záujem- na základe informovaného výberu si ho vybral, tak aby sa zachovalo jeho právo voľby.
Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).
Akým spôsobom sa umiestňujú klienti do útulku, ktorý je neziskovou organizáciou založenou obcou? Ako sa určuje úhrada v tomto zariadení? Na základe čoho sa poskytuje sociálna služba v nízkoprahových zariadeniach a kto uhrádza náklady spojené s poskytnutím takejto sociálnej služby? Obec, v ktorej má osoba trvalý pobyt, alebo obec, na ktorej území sa nachádza zariadenie, prípadne zriaďovateľ?
Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2).
Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Nakoľko právnická osoba založená obcou, v tomto prípade nezisková organizácia založená obcou, ako jediným zakladateľom, na poskytovanie sociálnej služby v útulku je podľa § 3 ods. 3 zákona verejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, na určenie úhrady za sociálnu službu sa vzťahuje regulácia tejto úhrady pre verejného poskytovateľa sociálnej služby ustanovená v § 72 ods 2 a nasl. zákona.
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
V súlade s § 24 ods. 3 sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady za sociálnu službu. Ak si obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, napriek tomu, že zo zákona nie je povinná poskytovať ani zabezpečovať takúto sociálnu službu, je ju povinná táto obec, aj spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje.
V súlade s § 79 ods. 6 a podľa § 71 ods. 7 MPSVR SR poskytuje na základe žiadosti obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a 29 (teda aj útulok) alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie. Výška tohto finančného príspevku je uvedená v prílohe č.
Na základe čoho žiadať neverejných poskytovateľov o zabezpečenie služby ako napr. útulok, sociálne poradenstvo, zariadenie núdzového bývania a podobne, keďže sa pri týchto službách klienti neposudzujú - kto skúma ich nárok na danú službu, keďže VÚC má zabezpečiť poskytovanie služby a tiež požiadať neverejného poskytovateľa o jej poskytnutie?
Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a vo všeobecnosti pri sociálnych službách krízovej intervencie vzhľadom na ich povahu a účel a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom je súčasťou každej sociálnej služby - §2 ods. 6), VÚC sa má možnosť vopred preukázateľným spôsobom dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby (§ 8 odsek 8) vzhľadom na preukázateľný alebo predpokladaný oprávnený dopyt po sociálnej službe príslušného druhu v územnom obvode aj vo väzbe na schválenú koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode a následne uzavrieť s konkrétnym neverejným poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 a 78.
Akým spôsobom si VÚC „objednáva“ u poskytovateľov poskytovanie sociálnej služby klientom, ak ide o sociálnu službu o ktorej odkázanosti sa nerozhoduje? Ako požiadať o poskytovanie tejto sociálnej služby budúceho poskytovateľa? Treba určiť presne údaje o občanovi, pre ktorého sa služba objednáva, alebo to postačuje len rámcovo bez uvedenia občanov alebo ich počtu?
Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia
Ide o preukázateľné požiadanie budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, (§ 8 odsek 8), ktoré môže byť realizované aj predbežne a rámcovo (napr. na určenú kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta alebo konkretizovaný počet klientov. Závisí to od povahy a účelu sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu- preukázateľného alebo predpokladaného dopytu po sociálnej službe, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.
Ako postupovať pri prijímaní do útulkov/nocľahární - „technicky'? Pri tomto type zariadenia, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok).
Poskytovateľ sociálnej služby v rámci povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 8 - plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A k zákonu - má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby (príloha č. 2 k zákonu písm. A časť II bod 2.3).
Ak si občan (podľa § 8 ods. 2 a 3) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi?
Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obcí/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia.
Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.
Zdôrazňujeme, že doručenie písomnej žiadosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, obci alebo vyššiemu územnému celku, v rozsahu ich pôsobnosti, podľa § 8 ods. 1 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie zo strany tejto obce alebo vyššieho územného celku konkrétneho touto fyzickou osobou vybraného neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, a to podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách, je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady.
Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak § 72 ods.18 a § 72a neustanovujú inak. To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. To znamená, že uplatnenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti je pri poskytovaní sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby viazané len na prijímateľa sociálnej služby, pre ktorého obec alebo vyšší územný celok požiadali tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách.
Je obec povinná zriadiť všetky sociálne služby uvedené v § 80? Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb , ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby ). To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.
Môže obec poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov)?
Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie taxatívne uvedených sociálnych služieb, v rámci svojej pôsobnosti. To znamená, že obec môže sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
Zákon o sociálnych službách neurčuje, v akých konkrétnych priestoroch má byť sociálna služba poskytovaná ale v zásade, v rámci konania o zápis do registra poskytovateľov ustanovuje požiadavku preukázania právneho vzťahu k týmto priestorom a oprávnenosti ich užívania na určený účel, a to spolu s plnením súvisiacich hygienických podmienok v týchto priestoroch. Poskytovateľ teda musí zabezpečiť vhodné priestorové podmienky spolu s plnením hygienických podmienok v týchto priestoroch pre poskytovanie sociálnej služby, čo závisí aj od toho, o aký druh sociálnej služby ide.
Pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje priamo ako svoju originálnu samosprávnu pôsobnosť orgánu verejnej moci (§ 80 písm. f)) a nie ako samostatnú odbornú činnosť, u ktorej sa na vznik oprávnenia ju poskytovať požaduje zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného príslušným VÚC; to znamená, že obec sa na výkon základného sociálneho poradenstva neregistruje.
Môže o zabezpečenie sociálnej služby pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa požiadať otec narodených trojčiat, ktorý s trvalým pobytom v obci, ak má matka má trvalý pobyt v inej obci? Áno, o takúto službu môže požiadať aj otec detí. Zákon o sociálnych službách neupravuje, ktorý z rodičov žiada o takúto službu. Dôležité sú dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, zabezpečiť sama alebo za pomoci rodiny starostlivosť o dieťa/deti. Medzi takéto dôvody patrí aj narodenie najmenej troch detí súčasne.
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) SR zverejnila výzvu pre Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ako aj pre samotné mestá a obce, aby si začali okamžite plniť svoje povinnosti voči odkázanými občanom a nediskriminovali prijímateľov sociálnych služieb u neverejných poskytovateľov. Organizácia, združujúca zväčša neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, je znepokojená z reakcií mnohých obcí a miest SR. Tie odmietli počas prvého štvrťroka tohto roka prispieť svojim občanom finančným príspevkom na prevádzku pre poskytovateľa sociálnej služby, ktorého si občan vybral. A to napriek tomu, že novela zákona o sociálnych službách túto povinnosť mestám a obciam od 1. januára ukladá.
Podľa predsedníčky APSS Anny Ghannamovej používajú zástupcovia miest a obcí v týchto odmietavých listoch neprijateľné a často protichodné argumenty, ako napríklad „žiadosť ste nám poslali priskoro, lebo novela zákona v čase zaslania Vašej žiadosti nenadobudla ešte účinnosť…“. Podľa asociácie má zákon aj paragrafy 6 a 8, podľa ktorých má občan právo na výber poskytovateľa, obec a mesto má zas povinnosť zabezpečiť občanovi dostupnosť služby a pritom rešpektovať výber poskytovateľa samotným občanom. Asociácia vyzýva samosprávu, aby si zo zákona nevyberala len paragrafy, ktoré sa jej hodia a aby uplatňovala zákon v logickej podmienenej a celistvosti. V opačnom prípade je APSS pripravená ponúknuť prijímateľom sociálnych služieb pomoc na vymoženie si svojich práv od samosprávy právnou cestou.
Okrem výzvy pre ZMOS, obce a mestá zverejnila asociácia aj otvorený list ministrovi práce Jánovi Richterovi. Medzi prioritné požiadavky patrí žiadosť o osobitnú výzvu ministra mestám a obciam, aby rešpektovali zákon a zazmluvnili všetkých poskytovateľov sociálnych služieb, ktorých si občania na zabezpečenie služby vybrali.
Obce zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní sociálnej starostlivosti na Slovensku. Ich povinnosti sú definované zákonom o obecnom zriadení a zákonom o sociálnych službách. Medzi hlavné úlohy patrí zabezpečenie dostupnosti sociálnych služieb pre občanov, rešpektovanie ich práva na výber poskytovateľa a spolufinancovanie sociálnych služieb, najmä v zariadeniach krízovej intervencie. Dôležité je, aby obce pri plnení svojich povinností vychádzali z potrieb svojich obyvateľov a spolupracovali s neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb.
tags: #povinnosti #obce #v #socialnej #starostlivosti