Ako sa brániť, keď dlžník prepisuje majetok: Odporovacia žaloba a jej využitie

Konanie, ktorým sa dlžník snaží znemožniť alebo aspoň sťažiť veriteľovi uspokojenie jeho pohľadávky zbavovaním sa majetku, nie je v súlade so zákonom. Veriteľ sa však môže brániť prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti, ktorý mu umožňuje napadnúť právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú jeho práva.

Čo je odporovacia žaloba?

Odporovacia žaloba je nástroj, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať sa na súde, aby bol určitý právny úkon dlžníka (napríklad darovacia zmluva) voči nemu právne neúčinný. Touto žalobou sa dosahuje stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu.

Relatívna bezúčinnosť právneho úkonu

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.

Účel a význam odporovateľnosti

Inštitút odporovateľnosti slúži najmä potrebám exekučného konania. Jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, uspokojiť ju v exekúcii z majetku, ktorý dlžník previedol na tretiu osobu odporovateľným právnym úkonom. Rozhodnutie súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovie, je nevyhnutným podkladom pre nariadenie exekúcie postihnutím toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku.

Kto je účastníkom konania

Konanie o odporovacej žalobe sa začína len na návrh veriteľa. Predmetom konania nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporcom v konaní je subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník nie je účastníkom konania, mohol by vystupovať v konaní ako tzv.

Prečítajte si tiež: Markíza a zmenky: Aktuálny vývoj

Náležitosti odporovacej žaloby

Odporovacia žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti a musí byť z nej zrejmé, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha. Žalobný petit musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu (účastníci zmluvy, dátum, predmet - špecifikácia nehnuteľností). Odporovacia žaloba, ako aj výrok rozhodnutia súdu, by mali tieto náležitosti obsahovať. Pokiaľ by výrok rozsudku súdu neobsahoval predmet odporovaného právneho úkonu, bol by vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

Čo nemožno považovať za právny úkon

V súdnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy veritelia podávajú odporovaciu žalobu, v ktorej sa domáhajú toho, aby súd určil, že právne úkony, na základe ktorých dlžník vyplácal peňažné čiastky na základe údajov v pokladničnej knihe, sú voči žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinné, pričom žaloba údaje o konkrétnych odporovaných právnych úkonoch dlžníka, vrátane okolností, za ktorých boli urobené a v akých časových súvislostiach, neobsahuje. Vzhľadom k tomu, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, nemôže sa za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka považovať faktická činnosť, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť je treba považovať aj výplatu peňažných čiastok vykonanú dlžníkom, ako môže vyplývať z pokladničnej knihy. Z uvedeného dôvodu takúto žalobu treba považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú v časti žalobného petitu a pre tento nedostatok nemožno odporovaciu žalobu vecne prejednať.

Podmienky úspešnej odporovacej žaloby

• Existencia pohľadávky: Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá existovala už v čase, keď k odporovanému právnemu úkonu došlo.
• Úmysel ukrátiť: Dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa.
• Vymáhateľnosť pohľadávky: Pohľadávka veriteľa musí byť vymáhateľná aspoň v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe.

Vymáhateľnosť pohľadávky

Pojem "vymáhateľná pohľadávka" vyvolával v praxi problémy. Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal názor, že text zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľná je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom. Požiadavka uvedená v § 42a ods. 1 OZ, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný, postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe.

Ukrátenie uspokojenia pohľadávky

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.

Prečítajte si tiež: Vzor Vlastnej Zmenky na Stiahnutie

Prečítajte si tiež: Právne aspekty zmenky podrobne

tags: #zmenka #katastralny #bulletin #vzor