Povinnosť Oznámiť Postúpenie Pohľadávky Podľa Zákona

Postúpenie pohľadávky predstavuje dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi previesť svoju pohľadávku na inú osobu. Zmena veriteľa má však dopad na dlžníka, preto zákon stanovuje určité pravidlá, najmä povinnosť oznámenia postúpenia. Tento článok sa zameriava na povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky podľa slovenského práva, s dôrazom na Občiansky zákonník.

Postúpenie Pohľadávky v Občianskom Zákonníku

Občiansky zákonník upravuje postúpenie pohľadávky v § 524 až § 530. Umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu aj bez súhlasu dlžníka. Tento nový subjekt sa stáva veriteľom voči tomu istému dlžníkovi. Dôležité je, že postúpenie pohľadávky musí mať písomnú formu a v zmluve musí byť pohľadávka konkretizovaná. S postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním. Postupca už ďalej nie je oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Najčastejším dôvodom postúpenia pohľadávky je jej odplatný prevod. Ďalej môže k postúpeniu dôjsť napríklad za účelom splnenia dlhu alebo postúpenie pohľadávky za účelom splnenia úveru či zabezpečenia záväzku.

Ochrana Klienta v Súvislosti s Postúpením Pohľadávky

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.

Povinnosť Oznámenia Postúpenia Pohľadávky

Kľúčovou povinnosťou pri postúpení pohľadávky je jej oznámenie dlžníkovi. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Alternatívne, postupník môže postúpenie dlžníkovi preukázať.

Dôsledky Neoznámenia Postúpenia

Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, a to so všetkými právnymi účinkami, ktoré so sebou prináša riadne a včasné splnenie dlhu. To znamená, že ak dlžník o postúpení nevie a plní pôvodnému veriteľovi, jeho dlh zaniká.

Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP

Forma a Obsah Oznámenia

Zákon nepredpisuje presnú formu ani obsah oznámenia o postúpení pohľadávky. Oznámenie by však malo byť určité, zrozumiteľné a urobené slobodne a vážne. Musí byť jasné, ktorá pohľadávka bola postúpená a kto sú postupca a postupník.

Oznámenie Postupcom vs. Preukázanie Postupníkom

Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Inak povedané, dlžník sa nemôže domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník tak podľa citovaného ustanovenia nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená, a fortiori tak nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti. Vo vzťahu k dlžníkovi je tak v týchto. Dlžník nemá právo na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, ale od počiatku poukazoval na neurčitosť oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože nebolo zrejmé, aká pohľadávka bola postúpená.

V prípade, že postúpenie oznamuje postupník, musí dlžníkovi postúpenie preukázať, napríklad predložením zmluvy o postúpení.

Právne Názory a Judikatúra

Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01.

Príklad z praxe

Zhotoviteľ, spoločnosť R., a.s., ktorý mal zo zmluvy o dielo voči objednávateľovi, spoločnosti I., a.s., pohľadávku cca 4 mil. Sk, postúpil túto pohľadávku spoločnosti Hotel R., s.r.o. Nový veriteľ postúpil časť tejto pohľadávky spoločnosti P., s.r.o. a časť inému podnikateľovi, ktorý si právo na zaplatenie postúpením získanej pohľadávky uplatnil na súde žalobou proti dlžníkovi.

Krajský súd, ktorý vo veci konal ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo 7. mája 2002 žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 412 195,60 Sk so 17,5% úrokom z omeškania od 16. decembra 1998 do zaplatenia a 316 214 Sk náhrady trov konania. Rozhodol tak po vykonanom dokazovaní, z ktorého zistil, že žalovaný ako objednávateľ a spoločnosť a.s. R. ako zhotoviteľ uzavreli 5. septembra 1996 zmluvu o dielo č. 960103, ktorej predmetom bolo dokončenie rozostavanej stavby VVZ Petržalka, 1. stavba vrátane odstránenia zistených vád na základe stavebnotechnického popisu, aby stavba mohla byť skolaudovaná, a to s termínom ukončenia 13. apríla 1997. Dňa 3. augusta 1998 bola medzi žalovaným a zhotoviteľom uzavretá dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, pričom pohľadávka objednávateľa voči žalovanému bola vyčíslená sumou 4 471 958,50 Sk ako zostatok z faktúry číslo 97400029 a do výšky 343 896 Sk zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného voči objednávateľovi. V čase uzavretia dohody boli pohľadávky oboch zúčastnených strán nesporné a spôsobilé na započítanie a jej uzavretím žalovaný uznal svoj dlh. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 10. novembra 1998 zhotoviteľ ako postupca postúpil spoločnosti Hotel R., s.r.o. ako postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému v zostávajúcej výške 4 128 062,50 Sk a postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému ako dlžníkovi listom z 10. novembra 1998. Následne bola 16. decembra 1998 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom Hotel R., s.r.o. a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie časti pohľadávky voči žalovanému, ktorú nadobudol od zhotoviteľa vo výške 2 412 195,60 Sk a postúpenie tejto pohľadávky oznámil postupca žalovanému 16. decembra 1998.

Podľa názoru súdu zo zmluvy je zrejmé, čo je jej predmetom a jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj prílohy, ktoré tvoria prvotné doklady a dokumentáciu k postupovanej pohľadávke. Súd sa ako prejudiciálnou otázkou zaoberal odstúpením od zmluvy o dielo žalovaným 11. decembra 1998 z dôvodu neodstránenia reklamovaných vád diela ani v náhradnom termíne. Dospel pritom k záveru, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, pretože jednak žalovaný vopred neupozornil zhotoviteľa na svoj úmysel s poskytnutím primeranej lehoty a jednak pri odovzdaní diela vady neboli reklamované. S odkazom na ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 a § 526 ods. 1 a 2 OZ preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to vrátane uplatnených úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 OBZ, pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 316 214 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Namieta záver súdu prvého stupňa o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej nezisteného dňa medzi Hotel R., s.r.o., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pretože podľa názoru žalovaného je zmluva absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť. Poukázal na obsah svojich predchádzajúcich podaní a opakovane na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, z ktorej možno vyvodiť, že obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky je aj identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahŕňať okrem označenia postupcovho dlžníka aj popis pohľadávky čo do jej výšky a právnych skutočností, na ktorých sa zakladá. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu a právny dôvod postupovanej pohľadávky považoval za dostatočne definovaný tým, že podľa čl. 4 ods. 1 zmluvy jej súčasťou sú prílohy, predstavujúce prvotné podklady a dokumentáciu k pohľadávke. Tento názor žalovaný považuje za nesprávny, pretože jednak zmluva nevyhlasuje prvotné podklady a dokumentáciu za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a jednak nedefinuje, čo sa rozumie pod prvotnými dokladmi a dokumentáciou, teda či medzi ne patria aj listiny osvedčujúce právne skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ je neplatnosťou absolútnou, ktorá nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči každému a súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Absolútna neplatnosť zmluvy spôsobuje, že žalobca nie je a nikdy nebol veriteľom pohľadávky, ktorú voči žalovanému uplatňuje. Ak by aj žalovaný žalobcovi plnil, išlo by o plnenie z neplatného právneho úkonu a nevyvolalo by účinky zániku dlhu splnením.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Spoločnosť Hotel R., s.r.o. postúpila svoju pohľadávku žalobcovi, pričom veriteľ túto skutočnosť oznámil dlžníkovi, ktorý nie je oprávnený dožadovať sa zmluvy o postúpení pohľadávky. Namietaním platnosti zmluvy žalovaný iba umelo predlžuje súdne konanie. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov z 3. augusta 1998 žalovaný uznal svoj dlh voči spoločnosti R., a.s., a v tomto uznanom dlhu bol aj dlh žalobcu. Jeho výška je v zmluve jasne špecifikovaná a žalobca ho uplatňuje z titulu prác vykonaných na majetku žalovaného. Ďalej uviedol, že podľa čl. 3 ods. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sú súčasťou zmluvy aj prílohy, ktoré tvoria prvotné doklady, a dokumentácia k postupovanej pohľadávke, preto tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, čo je aj zrejmé z prejavu jej účastníkov. Namietal, že žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, teda na právo cudzieho štátu, ktorým slovenské súdy nie sú viazané.

Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ako dlžník síce nemá právo na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, ale od počiatku poukazoval na neurčitosť oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože nebolo zrejmé, aká pohľadávka bola postúpená. Navyše predmetná zmluva je založená v spise a na jej absolútnu neplatnosť pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ sa prihliada ex offo a pôsobí od počiatku. Jej dôsledkom je chýbajúca aktívna legitimácia žalobcu, pretože nie je veriteľom. Nespochybňuje to ani údajné uznanie dlhu žalovaným, pretože uznať možno iba existujúci dlh a dohoda o započítaní bola uzavretá so spoločnosťou R., a.s., a nie so žalobcom. Poukázal tiež na skutočnosť, že citované rozhodnutia českých súdov vychádzajú z totožnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky a určitosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka, pričom ich právne závery žalobca ani nespochybňuje.

Najvyšší súd SR, ktorý vo veci konal ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní odvolania podľa § 214 ods. 1 OSP v prítomnosti zástupcov oboch účastníkov dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie pohľadávky, ktorú získal zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel ako postupník s obchodnou spoločnosťou Hotel R., s.r.o., Bratislava ako postupníkom. Žalovaný v odvolacom konaní neuplatňoval žiadne námietky proti pohľadávke, namietal iba aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, tvrdiac, že sa nestal jeho veriteľom, pretože zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť.

Rozhodnutie Najvyššieho Súdu SR

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobou uplatnená pohľadávka vznikla zo zmluvy o dielo č. 96 0103, ktorú uzavrel žalovaný ako objednávateľ a obchodná spoločnosť R., a.s. Bratislava ako zhotoviteľ. Išlo o pohľadávku zhotoviteľa voči žalovanému vo výške 4 128 062,50 Sk, ktorá zostala po započítaní ich vzájomných pohľadávok a záväzkov podľa Dohody z 3. augusta 1998 ako nedoplatok faktúry číslo 97400029. Túto pohľadávku najprv R., a.s. postúpil spoločnosti Hotel R., s.r.o., čo ako postupca oznámil žalovanému listom z 10. novembra 1998, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi doručený 16. novembra 1998 a v ktorom bola pohľadávka jednoznačne špecifikovaná jednak jej výškou a jednak dôvodom s tým, že ide o pohľadávku zo zmluvy o dielo č. 960103 na stavbe VVZ Petržalka I. etapa, 1. stavba. Následne nový veriteľ časť tejto pohľadávky vo výške 2 412 195,60 Sk postúpil žalobcovi a postúpenie oznámil žalovanému bez zbytočného odkladu listom, ktorý mu bol doručený 30. decembra 1998. Je v ňom uvedené, že spoločnosť Hotel R., s.r.o. svoju pohľadávku vo výške 4 128 062,50 Sk, ktorá jej bola postúpená a.s. R., postúpila 16. decembra 1998 vo výške istiny 2 412 195,60 Sk s príslušenstvom ako 1. postupníkovi žalobcovi a vo výške istiny 1 715 866,90 Sk s príslušenstvom firme P., s.r.o. ako 2. postupníkovi. V oznámení teda bola jednoznačne identifikovaná pohľadávka (čo do dôvodu aj výšky), postupca i postupník a jeho dôsledkom je povinnosť žalovaného dlžníka plniť tomu, koho veriteľ (postupca) označil za nového veriteľa s tým, že žalovaný ako dlžník sa zbaví svojho záväzku vo výške 2 412 195,60 Sk plnením žalobcovi ako postupníkovi, pričom nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení a nemôže sa dovolávať ani jej neplatnosti. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.

Daňové aspekty postúpenia pohľadávky

Do konca roka 2007 zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. h) považoval u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva za výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu hodnotu pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu z prijatých úhrad plynúcich z jej postúpenia a obstarávaciu cenu pohľadávky do výšky príjmu z prijatej úhrady plynúcej z jej ďalšieho postúpenia. Ak teda pri postúpení (predaji) pohľadávok bola prijatá úhrada z postúpenia nižšia ako hodnota pohľadávky, do daňových výdavkov nebolo možné uznať plnú výšku pohľadávky a vytvoriť tak stratu z predaja. To znamená, že pri uplatnení menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do daňových výdavkov zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi vybrať si tú sumu, ktorá bude preňho výhodnejšia. Pri určení limitu daňovo akceptovateľného odpisu postúpenej pohľadávky prichádza do úvahy opravná položka upravená v § 20 ods. 14 a v § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov. Podľa § 20 ods. 14 ide o tvorbu opravnej položky k takým pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov od 1. 1.

Príklad

Spoločnosť Alfa, a. s., odoslala dňa 2. 11. 2007 spoločnosti Beta, s. r. o., faktúru za tovar, ktorá bola splatná 5. 12. 2007, vo výške 10 000 eur (301 260 Sk). Dňa 31. 8. 2009 postúpila spoločnosť Alfa, a. s., túto pohľadávku spoločnosti Gama, s. r. o., za 3 000 eur (90 378 Sk). Odpis pohľadávky na účte 546 v menovitej hodnote je daňovým výdavkom do výšky príjmu z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20. Keďže pohľadávka je v roku postúpenia po splatnosti 24 mesiacov, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov vo výške 50 % menovitej hodnoty, t. j. 5 000 eur. Keďže príjem z postúpenia je nižší ako tvorba opravnej položky, do daňových výdavkov možno v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky až do výšky tvorby opravnej položky, t. j. do výšky 5 000 eur. Spoločnosť Alfa v roku 2009 evidovala ďalej pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze v menovitej hodnote 6 500 eur (195 819 Sk) za dodávku tovaru v roku 2007. Konkurz na majetok dlžníka vyhlásil súd dňa 15. 12. 2008. Vo svojom uznesení vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili na súde a správcovi do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Spoločnosť pohľadávku prihlásila dňa 20. 1. 2009. Dňa 30. 4. Keďže postúpená pohľadávka spĺňa podmienky na tvorbu daňovo uznanej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov do výšky 100 % menovitej hodnoty, aj keď príjem z postúpenia je len v sume 1 500 eur, do daňových výdavkov sa zahrnie menovitá hodnota pohľadávky zúčtovaná na účte 546 do výšky tvorby opravnej položky, t. j. v sume 6 500 eur.

Postúpenie nadobudnutých pohľadávok je počnúc rokom 2008 osobitne upravené v § 21 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi nie je daňovým výdavkom. Platí tu však aj výnimka. Paragraf 21 ods. 2 písm. l) zároveň ustanovuje, že obmedzenie sa nevzťahuje na postúpenie pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky voči dlžníkovi v konkurze a reštrukturalizácii podľa § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov.

Ďalšie príklady

Spoločnosť Kysucké píly, s. r. o., nadobudla v roku 2009 od spoločnosti Oravskí drevári, s. r. o., postúpením za dohodnutú cenu 6 500 eur pohľadávku voči podnikateľovi Jánovi Stodolovi v menovitej hodnote 8 000 eur. Odpis pohľadávky na účte 546 je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z jej postúpenia. Rozdiel medzi obstarávaciou cenou pohľadávky a nižším príjmom z postúpenia v sume 1 500 eur (6 500 - 5 000) je podľa § 21 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov nedaňovým výdavkom.

Spoločnosť Kysucké píly, s. r. o., nadobudla v roku 2009 od spoločnosti Oravskí drevári, s. r. o., postúpením za dohodnutú cenu 10 000 eur aj pohľadávku voči spoločnosti Bukovina, s. r. o., v menovitej hodnote 15 000 eur. Na spoločnosť Bukovina vyhlásil súd dňa 15. 6. 2009 konkurz. V uznesení o vyhlásení konkurzu vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili na súde a správcovi do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Spoločnosť Kysucké píly, s. r. o., pohľadávku prihlásila dňa 20. 7. 2009. Následne dňa 30. 9. Pretože bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz a veriteľská spoločnosť Kysucké píly, s. r. o., prihlásila pohľadávku do konkurzu včas bezvadnou prihláškou, splnila podmienky pre tvorbu daňovo uznanej konkurznej opravnej položky k tejto pohľadávke podľa § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov.

Pri postúpení pohľadávok, u ktorých splatnosť nastala do 31. decembra 2002, sa podľa § 52 ods. 19 zákona o dani z príjmov aj po 31. decembri 2003 naďalej uplatňuje ustanovenie § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. V súlade s týmto ustanovením pohľadávka, ktorá spĺňa podmienky podľa § 24 ods. 2 písm. r) bod 1 až 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, sa pri postúpení zahrnie do daňových výdavkov vo výške zúčtovanej v nákladoch, t. j. bez obmedzenia k dosahovanému príjmu. Strata z postúpenia takejto pohľadávky je teda v súlade s § 52 ods. 19 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane. b) pohľadávka spĺňa podmienky na tvorbu opravnej položky podľa § 25 ods. 1 písm. v) tretí bod, t. j. ide o nepremlčanú pohľadávku, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do príjmov, pričom jej splatnosť nastala po 31. decembri 2001 (ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov, je možné do výdavkov zahrnúť opravnú položku do výšky 50 % hodnoty pohľadávky alebo po uplynutí 36 mesiacov až do výšky 75 % hodnoty pohľadávky); v súlade s § 52 ods. 18 sa ustanovenie § 25 ods. 1 písm. v) tretí bod zákona č. 366/1999 Z. z. uplatňuje iba u pohľadávok, ktoré vznikli do 31. decembra 2003, to znamená, že aj pri postúpení je možné uplatniť uvedené ustanovenie len na pohľadávky, pri ktorých splatnosť nastala po 31. c) pohľadávka spĺňa podmienky pre odpis pohľadávky podľa § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov platného do 31. 12. 2003. Ide o postúpenie nepremlčanej pohľadávky splatnej do 31. 12. 2002, od splatnosti ktorej uplynula doba najmenej 24 mesiacov, ak je medzi veriteľom a dlžníkom uzatvorená dohoda alebo bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Na uznanie menovitej hodnoty pohľadávky sa však pri postúpení pohľadávky nevyžaduje uzatvorenie písomnej dohody medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky alebo doručenie oznámenia o trvalom upustení od jej vymáhania, a to z toho dôvodu, že pôvodný veriteľ nevykonáva odpis pohľadávky a rovnako dlžník neúčtuje o odpustenom záväzku. V súlade s § 52 ods. 19 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý k 31. decembru 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky ustanovené v § 24 ods. 2 písm. s) siedmy bod zákona č. 366/1999 Z. z., odpisuje tieto pohľadávky aj naďalej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. Na postúpenie tejto pohľadávky sa rovnako použijú aj naďalej ustanovenia § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z.

#

tags: #povinnosť #oznámiť #postúpenie #pohľadávky #zákon