
Článok sa zameriava na aktuálnu problematiku predbežných opatrení uplatňovaných správcom dane v súvislosti s katastrom nehnuteľností. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na tento inštitút, od jeho uloženia až po jeho zrušenie alebo zánik, ak pominú dôvody, pre ktoré bol uložený.
Jednou z kľúčových činností správcu dane pri správe daní a zabezpečení ich úhrady je inštitút predbežného opatrenia. Celý proces, od uloženia až po zrušenie, je upravený zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Tento inštitút spadá medzi ostatné činnosti správcu dane, ktoré sú uvedené v piatom diele daňového poriadku.
Predbežné opatrenie slúži ako prostriedok, ktorý správcovi dane umožňuje zabezpečiť úhradu nesplatnej alebo ešte nevyrubenej dane. Je to možné v situáciách, keď je zo všetkých okolností zrejmé a správca dane má odôvodnenú obavu, že budúca daň alebo rozdiel dane bude problematický.
Správca dane môže uplatniť predbežné opatrenie napríklad počas daňovej kontroly podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Tieto opatrenia, vydané rozhodnutím, majú záväzný charakter pre daňový subjekt.
Rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktoré obmedzuje dispozičné práva, nevyhnutne zasahuje do základných práv daňového subjektu. Konkrétne ide o právo užívať vlastnený majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, právo slobodne podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a právo na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zásah do právnej sféry daňového subjektu musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality.
Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP
Predbežné opatrenie ukladá daňovému subjektu povinnosti (niečo vykonať, zdržať sa alebo strpieť) len v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom účelu opatrenia. Správca dane dbá na to, aby pri správe daní nedochádzalo k neprimeranému zaťažovaniu daňových subjektov a aby bolo opatrenie vydané len v rozsahu potrebnom pre naplnenie sledovaného účelu.
V konaní pred krajským (správnym) súdom bol žalobca úspešný v otázke neurčitosti výroku rozhodnutia o predbežnom opatrení. Správca dane uložil povinnosť zákazu „nakladať“ s pozemkami, ale nešpecifikoval, v čom spočíva „povinnosť nenakladať“ s predmetnými nehnuteľnosťami.
Predbežné opatrenie vo forme zloženia peňažnej sumy správca dane uloží len v prípade, keď je potrebné zabezpečiť budúcu úhradu ešte nesplatnej a nevyrubenej dane. Výška sumy musí byť primeraná výške očakávanej daňovej povinnosti.
Pri uložení predbežného opatrenia na obmedzenie nakladania s vecami alebo právami daňového subjektu musí správca dane dbať na to, aby daňový subjekt nebol obmedzený nad rozsah nevyhnutný na dosiahnutie jeho účelu.
Odôvodnenie rozhodnutia o predbežnom opatrení musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli dôvodom na jeho vydanie a na základe akých skutočností správca dane toto predbežné opatrenie uložil. Inak je rozhodnutie neplatné. Rozhodnutie sa vzťahuje na jeden z dôvodov na jeho uloženie.
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
Správca dane vydal rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia pre odôvodnenú obavu z nevymožiteľnosti rozdielu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2021, vyrubenej rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku.
Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia musí byť vydané v súlade s § 63 daňového poriadku a musí obsahovať jeden z dôvodov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t. j. na aký účel správca dane predbežné opatrenie ukladá. Napríklad na zabezpečenie účelu vykonávanej daňovej kontroly alebo určovania dane podľa pomôcok, alebo miestneho zisťovania, alebo že správca dane má odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná a v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia správca dane uloží povinnosť len daňovému subjektu a nie iným osobám, okrem katastra, aby nedošlo k porušeniu daňového tajomstva.
V prvom rade musí ísť o uloženie predbežného opatrenia z dôvodu obavy z nevymožiteľnosti. Správca dane môže pristúpiť k uloženiu predbežného opatrenia z dôvodu obavy z nevymožiteľnosti kedykoľvek, napr. ak už pozná presnú výšku dane na základe zistených skutočností, ktorá je v čase vydania predbežného opatrenia nesplatná alebo nevyrubená a má obavu z nevymožiteľnosti nesplatnej alebo nevyrubenej dane, ako aj proti rozhodnutiu vydanému vo vyrubovacom konaní.
Ak v rozhodnutí o predbežnom opatrení správca dane neuviedol dôvody obavy z nevymožiteľnosti, je takéto rozhodnutie nesprávne a daňový subjekt môže podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré podľa § 50 ods. 5 daňového poriadku nemá odkladný účinok.
Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia
Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra - výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Ide o zaujímavé riešenie, ktoré v konečnom dôsledku môže byť určitou alternatívou k vymáhaniu pohľadávky v exekučnom konaní (žalobca namiesto zdĺhavého exekučného konania uprednostní výkon záložného práva).
Podľa CSP bude platiť, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - zakotvenie tohto pravidla vítame, pretože dnešná právna úprava umožňuje, aby bolo predbežné opatrenie voči žalovanému nariadené právoplatne bez akejkoľvek jeho možnosti brániť sa voči nemu. Ide o prípady, kedy prvostupňový súd návrh zamietne a odvolací súd takéto uznesenie na základe odvolania zmení tak, že predbežné opatrenie nariadi - žalovaný tak prakticky nemá žiadnu možnosť sa brániť (dovolanie je v takýchto prípadoch s výnimkou dovolaní z dôvodov zmätočnosti vylúčené).
Inak je úprava doručovania pri neodkladnom opatrení v podstate identická s dnešným stavom: návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Nová právna úprava výslovne zavádza pravidlo, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Prirodzene bude platiť, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podobne ako pri celej úprave neodkladných opatrení, pripomína aj úprava otázky zániku a zrušenia vyladenú verziu dnešného Občianskeho súdneho poriadku - vypichneme, že pri neodkladných opatreniach nariaďovaných pred začatím konania súd nebude musieť vždy ukladať povinnosť podať v určitej lehote žalobu (súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami).
Upravená je tiež zodpovednosť za škodu a inú ujmu spôsobenú neodkladným opatrením - ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú upravené v §§ 324-344 Civilného sporového poriadku, systematicky sú zaradené v tretej časti (Osobitné procesné postupy), tretej hlave (Neodkladné opatrenia, zabezpečovacie opatrenia a iné opatrenia súdu).
Neodkladným opatrením je možné strane uložiť, aby 1. niečo konala, 2. niečo strpela alebo 3. sa určitého konania zdržala. V § 325 ods. 2 CSP je príkladmo uvedené, čo môže byť obsahom neodkladného opatrenia. Medzi zakotvené príklady patrí aj uloženie neodkladného opatrenia, ktorým sa strane uloží, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Vecou, s ktorou by strana nemohla nakladať môže byť aj nehnuteľnosť.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí podľa § 326 CSP okrem všeobecných náležitostí žaloby obsahovať aj: „opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“ V prípade nehnuteľností môže byť rozhodujúcou skutočnosťou napr. hrozba prevodu nehnuteľnosti.
V tejto súvislosti upozorňujeme na príliš všeobecnú formuláciu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by napríklad bolo navrhované neodkladné opatrenie, ktorým by malo byť uložené zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, spadalo by do toho napr. aj užívanie nehnuteľnosti na bývanie vlastníka.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, počas konania alebo aj po jeho skončení.
Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená.
Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.
Pri nariadení neodkladného opatrenia je tiež potrebné posudzovať, či zásah do práv strany, voči ktorej nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, nie je neprimeraný ku konkrétnym okolnostiam prípadu.
Dôležité však je, že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov, nie je nezaplatenie poplatku dôvodom na nenariadenie neodkladného opatrenia.
Inštitút predbežného opatrenia je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov súdu a je namieste využiť ho tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd v zásade skúma, či navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, či osvedčil reálnu a bezprostrednú hrozbu ťažkej ujmy, ďalej skúma, či navrhované znenie predbežného opatrenia je prostriedkom na zabezpečenie ochrany, či sa vydaním predbežného opatrenia nepreiudikuje rozhodnutie vo veci samej, keďže rozhodnutie o predbežnom opatrení má mať len dočasný charakter, a prípadnú nemožnosť súdneho výkonu rozhodnutia.
Návrhom podaným na prvostupňový súd sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol, že vlastníkovi pozemku s parc. č. k. ú. vystupujúcom na strane navrhovateľa sa bezodplatne zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu -- právo prechodu cez susediaci pozemok s parc. č., k. ú. vo vlastníctve odporcu. Uviedol, že vlastníctvo k svojmu pozemku odporca nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice, pričom v predmetnej notárskej zápisnici vyhlásil, že povolí každému vlastníkovi susedných parciel prístup cez ním odkúpenú parcelu chodníkom pre peších. Navrhovateľ zároveň vo svojom návrhu uviedol, že uvedené právo vlastníkov susedných pozemkov doteraz akceptoval aj odporca, avšak v dôsledku zhoršenia susedských vzťahov odporca po celej šírke uvedeného chodníka umiestnil železnú bránu, čím znemožnil prístup navrhovateľa k svojmu pozemku, a tým aj výkon svojho vlastníckeho práva. Súčasne s návrhom na začatie konania podal navrhovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd prikázal odporcovi odstrániť železnú zábranu a umožniť navrhovateľovi prechod k svojmu pozemku, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. O predpokladoch i dôsledkoch predbežného opatrenia vydaného na základe tohto ustanovenia, t. j. ustanovenia, ktoré hovorí o možnosti vydať predbežné opatrenie v priebehu konania, t. j. po podaní návrhu na začatie konania v merite veci, platia rovnako ustanovenia § 74 a nasl. O. s. p., ktorý upravuje kritériá pre nariadenie predbežného opatrenia pred podaním samotného meritórneho návrhu na začatie konania.
Znamená to, že pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je potrebné spoľahlivé preukázanie potreby dočasnej -- predbežnej úpravy pomerov účastníkov, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa.
Okresný súd v právnej veci navrhovateľky: … proti odporcovi I: … a odporkyni II: …, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol takto: Súd vydáva predbežné opatrenie nasledujúceho znenia: Súd ukladá odporcom I, II, aby nenakladali s bytom č. na ul. č. v, nachádzajúcom sa v obytnom dome súp. č., k. ú., zapísaným na LV č., katastrálneho úradu, správy katastra, do právoplatného skončenia konania o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. Súd ukladá katastrálnemu úradu, správe katastra, povinnosť nevykonať vklad vlastníckeho práva v konaní pod č. k. k bytu č. na ul. č. v prospech odporcov I, II do právoplatného skončenia veci vedené na tunajšom súde pod sp.
Návrhom sa domáhala navrhovateľka proti odporcom I, II vyslovenia neplatnosti právneho úkonu -- kúpnej zmluvy k bytu špecifikovanému vo výroku uznesenia, uzavretej medzi účastníkmi konania z dôvodu simulovaného právneho úkonu, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Potrebu predbežnej úpravy účastníkov konania odôvodnila navrhovateľka skutočnosťou, že katastrálny úrad, správa katastra, napriek informovanosti navrhovateľky o podanej žalobe i o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia písomne informoval navrhovateľku o skutočnosti, že o návrhu na vklad podaného odporcami rozhodne v zákonnej lehote.
Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. O predpokladoch na vydanie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 a nasl. O. s. p., ktoré upravujú kritériá na nariadenie predbežného opatrenia pred samotným meritórnym návrhom.
Vychádzajúc z uvedených princípov mal súd za to, že navrhovateľka osvedčila nárok listinnými dôkazmi (kúpna zmluva, LV, návrh odporcov na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, list správy katastra adresovaný navrhovateľke, inzeráty v periodikách). Súd mal za to, že za daného stavu, keď je dosiaľ sporné, či kúpna zmluva je platná alebo nie, možno od odporcov spravodlivo požadovať obmedzenie nenakladať s predmetným bytom do právoplatného skončenia veci o neplatnosť právneho úkonu, ktorý je titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva k nemu, v rámci ktorého sa jeho platnosť alebo neplatnosť starostlivo posúdi na základe podrobného dokazovania.
Niektoré významné zákonné ustanovenia o konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia prinesené novelou OSP účinnou od 1. januára 2009.
Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci mal. detí a vo veci nevstupovania dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, rozhodne najneskôr do 7 dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti. Rovnaká lehota súdu plynie i po tom, ako odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Lehota začína plynúť odo dňa vrátenia veci na súd prvého stupňa (§ 75 ods. 5 OSP).
Najdôležitejšou novinkou novely OSP je taxatívne špecifikovanie náležitostí návrhu na vydanie predbežného opatrenia pojaté do ustanovenia § 75 ods. 2 OSP. Z neho vyplýva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia má okrem všeobecných náležitostí v návrhu, t. j. označenie súdu, označenie účastníkov konania, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, špecifikácia petitu, t. j. výroku, ktorého sa navrhovateľ domáha, dátum a podpis, má obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Analýzou citovaného ustanovenia OSP dochádzame k záveru, že kritériá stanovené na vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia dosiaľ stanovené len súdnou praxou a judikatúrou sa zakomponovali do zákonného znenia náležitostí návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V praxi to znamená taký rozdiel, že dosiaľ súd vychádzal z návrhu a pri nedodržaní kritérií na vyhovenie predbežnému opatreniu návrh zamietol. V súčasnom znení OSP súd vyzýva uznesením na odstránenie vád návrhu s tým, že tieto vady i uvedie, t. j. navrhovateľovi dá možnosť odstrániť nedostatok kritérií na vydanie predbežného opatrenia a rozhodne o ňom až následne.
Nové predbežné opatrenie by Vám mohlo upraviť styk širšie ako pôvodné. S poukazom na nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 618/05 (viď. nižšie) mám za to, že na súd môžete podať návrh na vydanie nového predbežného opatrenia.
Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité so zreteľom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Rozhodnutie súdu, ktorým bol odmietnutý návrh sťažovateľa, ktorým požiadal o úpravu styku s maloletým dieťaťom predbežným opatrením na obdobie letných prázdnin, v situácii, keď v dohľadom čase nebolo možné očakávať dohodu rodičov ani rozhodnite vo veci samej, nemôže byť odôvodnené len odkazom na skôr vydané predbežné opatrenie, ktoré navyše otcov kontakt s dieťaťom v období letnej dovolenky vôbec neupravovalo. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť skutočne len krátkodobým provizóriom, a nie z dôvodu neúmernej dĺžky konania vo veci samej „kvázidefinitívnym“ rozhodnutím, ktoré nemožno doplniť či nahradiť novým, ktoré lepšie vystihuje ochranu základného práva.
Pokiaľ však chcete navrhnúť nejakú osobu obmedziť v jej spôsobilosti na právne úkony, toto je potrebné urobiť prostredníctvom špeciálneho návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na podklade ktorého súd začne osobitné statusové konanie o spôsobilosti na právne úkony v zmysle ust. § 231 až 246 Civilného mimosporového poriadku (CMP). V predmetnom konaní bude súd skúmať, či daná osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a ktorá odôvodňuje zásah do jej spôsobilosti na právne úkony. O jej existencii preto musia svedčať lekárske správy. Z tohto dôvodu v návrhu treba nielen tvrdiť jej existenciu, ale túto aj preukázať konkrétnymi lekárskymi správami, v opačnom prípade súd návrh zamietne. Nakoľko sa však jedná o jeden z najväčších zásahov do slobody konkrétneho človeka, súd musí riadne skúmať či sú splnené podmienky na takéto obmedzenie.
V takýchto prípadoch (hradenie nákladov na nehnuteľnosť len jedným zo spoluvlastníkov) postupujeme zvyčajne tak, že si v rámci vyporiadania BSM uplatňujeme náhradu 1/2 nákladov na nehnuteľnosť, ktoré ste zaplatili sám. Tzn. že sa pri vyporiadaní BSM vezme do úvahy výška nákladov, ktoré ste uhradili sám za spoločnú nehnuteľnosť. Vychádza sa pri tom z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a tým pádom sa majú aj na nákladoch na nehnuteľnosť podieľať obaja rovnakou mierou. Ak vo Vašom prípade ide o podielového spoluvlastníctvo (uviedli ste vo Vašej otázke) vznikla Vám voči nej pohľadávka vo výške 1/2 zo zaplatených nákladov na nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve. Ak Vám tieto náklady nechce dobrovoľne nahradiť, je možné voči nej začať súdne konanie, v rámci ktorého by ste vymáhali 1/2 uhradených nákladov.
Podľa § 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na základe uvedeného a s odvolaním sa na výsledky vyšetrovania, navrhnite súdu zrušenie predbežného opatrenia. V zmysle nasledujúceho ustanovenia OSP platí, že ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
Prijatím nového procesného predpisu, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) došlo k rekodifikácii civilného procesu, ktorý bol predtým upravený v zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Tento nový predpis významne prepracoval aj inštitút predbežného opatrenia, pôvodne upravený v § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Účelom predbežného opatrenia bola dočasná úprava práv a povinností účastníkov, alebo existencia obavy, že bude ohrozený výkon rozhodnutia (exekúcia). Súd mohol vydať rôzne typy predbežných opatrení. Zákon stanovoval, že súd má určiť navrhovateľovi predbežného opatrenia povinnosť podať v určitej lehote návrh (žalobu) vo veci samej a toto bolo v praxi súdmi aj pravidelne uplatňované. Nebolo to potrebné v konaniach, ktoré mohli začať aj bez návrhu (teda spravidla konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom), tam súd zároveň začal konanie vo veci samej. Pokiaľ však išlo o návrhové konanie, teda konanie, kde súd nemohol začať konanie vo veci samej z úradnej povinnosti, ale vždy len návrh (žalobu) navrhovateľa (žalobcu), takmer vždy súd zaviazal navrhovateľa (žalobcu) podať aj riadnu žalobu.
#