
Vlastníctvo nehnuteľnosti so sebou prináša nielen práva, ale aj povinnosti. Jednou z nich je aj platenie poplatku za komunálny odpad, ktorý sa v praxi často označuje ako "platba za smeti". Táto povinnosť sa týka nielen osôb s trvalým alebo prechodným pobytom v obci, ale aj tých, ktorí sú oprávnení nehnuteľnosť užívať alebo ju vlastnia, a to aj v prípade, že je neobývaná.
Podľa platnej legislatívy je poplatníkom miestneho poplatku za komunálny odpad:
To znamená, že ak vlastníte nehnuteľnosť v obci, aj keď v nej nebývate a nevytvárate žiadny odpad, môžete byť povinný platiť poplatok za komunálny odpad.
Pán Jozef je jedným z dvanástich spoluvlastníkov opusteného domu v obci Nová Bošáca. Táto nehnuteľnosť je neobývaná už približne desať rokov, nikto ju nenavštevuje a nevytvára sa tu žiadny odpad. Napriek tomu obec vyrubila každému zo spoluvlastníkov poplatok za komunálny odpad. Tento prípad ilustruje absurditu, ktorú umožňuje zákon, keďže aj "dom duchov" musí platiť za smeti.
V minulosti mala obec Nová Bošáca zavedený systém paušálneho poplatku za nehnuteľnosť. Avšak, na základe upozornení kontrolných orgánov a novely Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) v roku 2022, začala obec vyrubovať poplatok každému vlastníkovi nehnuteľnosti. Dôvodom zmeny bol fakt, že zákon definuje ako poplatníka každú osobu, ktorá má trvalý alebo prechodný pobyt v obci alebo je oprávnená užívať nehnuteľnosť. Keďže každý spoluvlastník nehnuteľnosti je oprávnený ju užívať, obec vyrubuje poplatok každému z nich.
Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP
Starosta obce uviedol, že podstata vyrúbenia poplatku spočíva v tom, že ak nehnuteľnosť vlastní viacero spoluvlastníkov, každý z nich potenciálne môže produkovať odpad. Obec nie je schopná rozlíšiť, ktorí spoluvlastníci odpad produkujú a ktorí nie, preto musí postupovať tak, že vyrúbi poplatok každému z nich.
Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady dáva obciam možnosť znížiť alebo odpustiť poplatok za komunálny odpad. Každá obec si však sama určuje podmienky a výnimky vo svojom VZN.
Vo všeobecnosti platí, že ak sa občan na území obce nezdržiava viac ako 90 dní a predloží o tom potrebné doklady, môže požiadať obec o zníženie poplatku. Je však na rozhodnutí obce, či žiadosti vyhovie a v akej miere.
Nezávislý právnik Milan Ficek vysvetlil, že ak sa v danej nehnuteľnosti nezdržiavate viac ako 90 dní, môžete požiadať obec o odpustenie alebo zníženie poplatku. Dôležité je však aktívne konať a požiadať o oslobodenie, inak vám obec poplatok automaticky vyrúbi, ak zistí, že vlastníte nehnuteľnosť.
Hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Drahomíra Adamčíková vysvetlila, že poplatok sa platí za tvorbu komunálneho alebo drobného stavebného odpadu, za triedenie tohto odpadu, za nakladanie s týmto odpadom alebo prípadne za iné činnosti s tým spojené. Tento poplatok ste povinný platiť aj vtedy, ak komunálny odpad netvoríte.
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo, že je prípustné, aby jeden poplatník platil poplatky viacerým správcom, teda obciam, v ktorých vlastní nehnuteľnosti.
Pán Dedík, jeden zo spoluvlastníkov neobývanej nehnuteľnosti v Novej Bošáci, sa s vyrúbeným poplatkom za komunálny odpad nezmieril a podal odvolanie na Finančné riaditeľstvo. Tu sa spustil kolotoč odvolaní, ktorý sa zastavil až pri treťom rozhodnutí.
Pán Dedík tvrdí, že už trikrát podal odvolanie proti rozhodnutiu obce o vyrúbení komunálneho odpadu a dvakrát nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo zrušilo toto rozhodnutie obce, pretože tieto rozhodnutia nespĺňali všetky náležitosti podľa zákona.
Starosta obce Nová Bošáca Ján Žucha uviedol, že obec sa riadi rozhodnutím odvolacieho orgánu a vydala nové rozhodnutie s identifikačnými údajmi nehnuteľnosti. Pán Dedík sa však opäť odvolal, čím sa konanie stále neskončilo právoplatne a obec musí čakať na rozhodnutie odvolacieho orgánu.
Otázka investícií do veci v podielovom spoluvlastníctve dvoch a viacerých osôb je v Občianskom zákonníku riešená všeobecne a stručne. V zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) má spoluvlastník právo na vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho podielu. V zmysle § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia
Pri posudzovaní spoločenských vzťahov vznikajúcich v súvislosti s investíciami do spoločnej veci si výlučne s týmito ustanoveniami nevystačíme. Preto súčasná rozhodovacia činnosť súdov je nútená pri posudzovaní konkrétnych situácii vychádzať najmä z predchádzajúcej súdnej praxe.
Ak sa väčšina spoluvlastníkov na vykonaných investíciách do spoločnej veci nezhodne, ide o neplatný právny úkon zo strany investujúceho spoluvlastníka. Postačujúci na platnosť predmetného právneho úkonu je aj konkludentný súhlas neinvestujúceho spoluvlastníka.
Súhlas väčšiny spoluvlastníkov (počítanej podľa veľkosti podielov) na platnosť právneho úkonu, na základe ktorého sú investície do spoločnej veci vykonané, ešte nemusí stačiť. Je nevyhnutné aspoň dať možnosť menšinovým spoluvlastníkom vyjadriť sa k plánovaným investíciám.
Povinnosť platiť poplatok za komunálny odpad sa týka aj vlastníkov neobývaných nehnuteľností. Hoci sa to môže zdať nespravodlivé, zákon umožňuje obciam vyrubovať poplatok každému vlastníkovi nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, či v nej býva a produkuje odpad. Existujú však možnosti, ako požiadať o zníženie alebo odpustenie poplatku, ak sa v obci nezdržiavate viac ako 90 dní. Dôležité je aktívne sa o túto možnosť zaujímať a požiadať obec o oslobodenie.
Dedičstvo nehnuteľnosti prináša množstvo právnych aj praktických otázok. Ak niekto získa majetok po zosnulom, musí sa vysporiadať nielen s vlastníckymi právami, ale aj s viacerými úradnými povinnosťami. Dedičské konanie sa začína po úmrtí poručiteľa. Notár, ktorý vystupuje ako súdny komisár, preverí majetkové pomery zosnulého a určí, kto má na dedičstvo nárok. Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín. V prvej skupine dedí manžel alebo manželka a deti, v ďalších sa zohľadňujú príbuzenské vzťahy. Po ukončení konania vydá notár právoplatné uznesenie, ktoré slúži ako podklad na zápis vlastníckeho práva do katastra. Dedič sám podáva návrh na vklad a priloží uznesenie. Nadobudnutie nehnuteľnosti predstavuje len začiatok.
Do 31. marca nasledujúceho roka musí dedič podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Ak dedič potrebuje zistiť hodnotu majetku, mal by si objednať znalecký posudok. Ten sa využíva najmä v prípadoch, keď si dediči delia hodnotu nehnuteľnosti, alebo pri predaji bytu či domu.
Mnohí vlastníci sa po nadobudnutí majetku rozhodnú pre predaj, najmä ak nejde o trvalé bydlisko. Dedič môže využiť služby realitnej kancelárie, ktorá mu pomôže s celým procesom.
V praxi sa často objavujú situácie, kedy sa dediči nevedia dohodnúť. Spor môže vzniknúť pri určení hodnoty domu, alebo ak jeden z dedičov žije v danej nehnuteľnosti. Problémy spôsobujú aj nehnuteľnosti s nevysporiadaným vlastníctvom, chýbajúcimi dokumentmi alebo právnou záťažou.
Dedičstvo nehnuteľnosti si vyžaduje zodpovedný prístup. Dedič musí zvládnuť právne formality, katastrálne konanie, daňové povinnosti a zároveň sa rozhodnúť, čo s majetkom urobí. Ak si plánuje byt alebo dom ponechať, mal by zabezpečiť jeho údržbu a prípadné opravy. Byt, dom alebo iné nehnuteľnosti predstavujú významný majetok.
tags: #povinnosti #vlastníka #neobývanej #nehnuteľnosti