
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a rôznych aspektoch povinnosti starostlivosti o deti do 26 rokov v Slovenskej republike.
Zákon o rodine č. 94 z 4. decembra 1963 stanovuje základné princípy manželstva a rodiny v slovenskej spoločnosti. Manželstvo je definované ako zväzok medzi mužom a ženou založený na pevných citových vzťahoch, v ktorom sú si obaja partneri rovní. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina, založená manželstvom, je považovaná za základný článok spoločnosti, ktorá chráni rodinné vzťahy. Materstvo je vnímané ako čestné poslanie ženy, ktorému spoločnosť poskytuje ochranu a starostlivosť, najmä hmotnou podporou matky a detí a pomocou pri ich výchove. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny podľa svojich schopností a možností.
Manželstvo sa uzatvára na základe dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy vytvoriť harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo. Občania, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, by mali navzájom poznať svoje charakterové vlastnosti a zdravotný stav. Manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením muža a ženy pred matričným úradom alebo pred orgánom cirkvi, verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov.
Manželstvo nemôže byť uzavreté, ak existujú určité prekážky stanovené zákonom. Medzi tieto prekážky patrí už existujúce manželstvo jedného z partnerov, príbuzenský vzťah medzi partnermi (predkovia a potomkovia, súrodenci, príbuzenstvo na základe osvojenia), maloletosť (s výnimkou povolenia súdu pre osoby staršie ako 16 rokov) a duševná porucha, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny sa starajú obaja manželia podľa svojich schopností a možností, pričom sa za uspokojovanie potrieb rodiny považuje aj osobná starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. O veciach rodiny rozhodujú manželia spoločne, a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Prečítajte si tiež: Rodičovské práva a povinnosti
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Ďalšou možnosťou je rozvod, ku ktorému môže súd pristúpiť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom súd prihliada najmä na záujmy maloletých detí.
Rodičia majú rozhodujúcu úlohu vo výchove detí a majú byť im príkladom svojim osobným životom, správaním sa a vzťahom k spoločnosti. Zodpovedajú za všestranný vývoj svojich detí, starajú sa o ich výchovu, výživu a riadia ich konanie tak, aby z nich vyrástli zdraví a uvedomelí občania. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, s výnimkou prípadov, keď jeden z nich nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné im podľa svojich schopností pomáhať a prispievať na úhradu spoločných potrieb rodiny, ak má príjmy z vlastnej práce. Rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich veci. Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva.
Spoločnosť má záujem na riadnej výchove detí a dbá na to, aby rodičia mohli riadne vykonávať svoje práva a povinnosti. Ak to vyžaduje riadny výkon práv a povinností rodičov, je každý z nich oprávnený dovolať sa pomoci školy, národného výboru, súdu a iných štátnych orgánov i spoločenských organizácií. Občania a spoločenské organizácie môžu upozorniť na závadné správanie detí ich rodičov, národný výbor, súd alebo iný štátny orgán.
Výživné na dieťa je najčastejším druhom vyživovacej povinnosti. Každé dieťa má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, vrátane výživného. Zmyslom výživného je zabezpečenie všestranného rozvoja dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona, a to do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Nie je pravdou, že dovŕšením 18. alebo 26. rokov vyživovacia povinnosť automaticky zaniká. Pri posudzovaní schopnosti dieťaťa živiť sa samo zohráva vek iba čiastočnú úlohu.
Súd pri určovaní rozsahu výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na odôvodnené potreby dieťaťa. Rovnako sa berie do úvahy, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Existuje zákonná hranica, pod ktorú nemôže výška príspevku na výživné klesnúť, ktorá je v súčasnosti stanovená na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP
Ak sa zmenia pomery, môže súd zmeniť aj bez návrhu rozhodnutie alebo dohodu rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností. Ak sa teda zmenia majetkové pomery, možnosti a schopnosti rodičov alebo potreby detí, je možné iniciovať nové súdne konanie alebo dohodnúť sa na zmene výživného a dohodu si dať schváliť súdom.
Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu. Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môžte "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to nemáte právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k Vám.
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov]. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia.
Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla legálnu definíciu zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Za takého zamestnanca sa považuje ten, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa (vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov) alebo o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Obaja rodičia majú nárok na vyššiu výmeru dovolenky, ak sa osobne trvale starajú o dieťa.
Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, ktorý spoločnosť všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak si mladý dospelý do 25 rokov podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, úrad bude zisťovať, či žije v spoločnej domácnosti s rodičmi alebo sám. V prípade, že úrad bude mať preukázané, že žiadateľ nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi, bude jeho hmotnú núdzu posudzovať samostatne. V prípade, ak takýto žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi bude študovať na strednej alebo vysokej škole formou denného štúdia, bude si musieť uplatniť zákonný nárok na výživné od oboch rodičov podaním návrhu na súd.