Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím na Slovensku. Cieľom je objasniť legislatívny rámec, definície, povinnosti a práva s tým spojené, a to zrozumiteľným spôsobom pre široké spektrum čitateľov.

Úvod

V súčasnej dobe, keď je miera nezamestnanosti vysoká, majú občania so zdravotným postihnutím obmedzené možnosti uplatnenia sa na trhu práce, pretože ich schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená. Preto existujú zákony, ktoré ich podporujú v zapojení sa do pracovného procesu, a to v čo najväčšej možnej miere. Tieto zákony vytvárajú právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádzajú rôzne možnosti na vytvorenie vhodných pracovných podmienok pre občanov so zdravotným postihnutím.

Legislatívny rámec zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti. V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovuje § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. využívať určité výhody.

Definícia občana so zdravotným postihnutím

Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa § 40 ods. 1 tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "občan s ťažkým zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý", ktoré nie sú synonymá, ako uvádza zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Invalidita a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Zákon o sociálnom poistení (ZSP) v znení neskorších predpisov zmenil spôsob posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Miera poklesu sa zisťuje porovnaním schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a schopností zdravej fyzickej osoby. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti je uvedená v prílohe č. 4 ZSP, ktorá uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.

Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný:

• Zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
• Umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
• Zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Uzatvoriť so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečiť ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. 1 ZSZ občan uznaný za invalidného podľa ZSP a podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZSZPV“). Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať sumu základnej zložky mzdy (základná hrubá mzda bez osobného ohodnotenia, príplatkov).

Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je možné len elektronicky, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite, nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Ak zamestnávateľ má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemá povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť

Možnosti plnenia povinného podielu zamestnávania

Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím viacerými spôsobmi:

• Priamym zamestnávaním: Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
• Zadávaním zákaziek: Zadávaním zákaziek chránenej dielni alebo chránenému pracovisku.
• Odoberaním tovaru alebo služieb: Odoberaním tovaru alebo služieb od občana so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou.
• Kombináciou uvedených spôsobov.

Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní. Pri zadávaní zákazky na prijatie služby je to 0,7 násobku celkovej ceny práce.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov zamestnávajúcich občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, môžu využívať rôzne príspevky a úľavy. Jedným zo zvýhodnení je príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2004 spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia

Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa, a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Zmeny v legislatíve v roku 2022

Dňa 1. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým sa upravuje postup podľa § 66 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím.

tags: #povinnost #ztp #nahlasit #v #praci #zakon