Povinnosti opatrovníka osoby odkázanej na starostlivosť z pohľadu legislatívy

Opatrovníctvo je dôležitý inštitút, ktorý má zabezpečiť ochranu a starostlivosť o osoby, ktoré sa o seba nemôžu plnohodnotne postarať. V slovenskej legislatíve je táto oblasť upravená predovšetkým zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento článok sa zameriava na povinnosti opatrovníka osoby odkázanej na starostlivosť, ktoré vyplývajú z tohto zákona a súvisiacich predpisov.

Legislatívny rámec sociálnych služieb

Zákon o sociálnych službách definuje sociálnu službu ako odbornú činnosť, obslužnú činnosť alebo ďalšiu činnosť zameranú na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Cieľom je zabezpečiť jej životné potreby, sociálnu integráciu, ochranu zdravia a dôstojný život.

Definícia nepriaznivej sociálnej situácie:

Zákon definuje nepriaznivú sociálnu situáciu v § 2 ods. 2. Ide o situácie, ako sú:

• Ohrozenie správaním iných fyzických osôb.
• Zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite.
• Koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba.

Druhy sociálnych služieb:

Sociálne služby sa poskytujú v rôznych formách, vrátane ambulantnej, terénnej a pobytovej. Pri výbere formy sociálnej služby sa má uprednostniť terénna forma pred ambulantnou a ambulantná pred pobytovou.

Kto je opatrovník a aké sú jeho úlohy?

Opatrovník je osoba, ktorá bola ustanovená súdom na zastupovanie a ochranu záujmov osoby, ktorá nie je schopná sama spravovať svoje záležitosti. Opatrovník má široké spektrum povinností, ktoré sa odvíjajú od rozsahu obmedzenia spôsobilosti opatrovanej osoby.

Prečítajte si tiež: Povinnosti príjemcu invalidného dôchodku

Základné povinnosti opatrovníka:

• Ochrana záujmov opatrovanej osoby: Opatrovník je povinný chrániť záujmy opatrovanej osoby, a to tak osobné, ako aj majetkové.
• Zastupovanie opatrovanej osoby: Opatrovník zastupuje opatrovanú osobu v právnych úkonoch, ktoré nemôže vykonávať sama.
• Správa majetku opatrovanej osoby: Ak je opatrovník poverený správou majetku opatrovanej osoby, je povinný s ním nakladať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami opatrovanej osoby.
• Pravidelné informovanie súdu: Opatrovník je povinný pravidelne informovať súd o stave opatrovanej osoby a o svojej činnosti.

Opatrovateľská služba ako forma pomoci

Opatrovateľská služba je terénna sociálna služba, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách.

Úkony poskytované v rámci opatrovateľskej služby:

Opatrovateľská služba zahŕňa široké spektrum úkonov, ktoré sú zamerané na zabezpečenie potrieb opatrovanej osoby. Medzi tieto úkony patrí:

• Pomoc pri sebaobsluhe: Pomoc pri obliekaní, hygiene, stravovaní a ďalších úkonoch, ktoré si opatrovaná osoba nemôže sama zabezpečiť.
• Starostlivosť o domácnosť: Pomoc pri upratovaní, varení, praní a ďalších prácach v domácnosti.
• Základné sociálne aktivity: Pomoc pri nadväzovaní a udržiavaní kontaktov s okolím, sprievod na lekárske vyšetrenia a ďalšie aktivity.

Rozsah opatrovateľskej služby:

Rozsah opatrovateľskej služby sa určuje individuálne, na základe posúdenia potrieb opatrovanej osoby. Zákon o sociálnych službách stanovuje maximálny rozsah opatrovateľskej služby, ktorý je možné poskytnúť.

Finančné aspekty sociálnych služieb

Zákon o sociálnych službách upravuje aj financovanie sociálnych služieb. Sociálne služby môžu byť financované z rôznych zdrojov, vrátane:

• Verejné zdroje: Štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
• Súkromné zdroje: Úhrady od prijímateľov sociálnych služieb, dary a príspevky.

Finančný príspevok na prevádzku (FPP) a finančný príspevok pri odkázanosti (FPO):

Obec a vyšší územný celok môžu poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb finančný príspevok na spolufinancovanie sociálnej služby (FPP) a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (FPO).

Prečítajte si tiež: Úrad Práce a evidencia

Zmeny v legislatíve a ich dopad

Vláda Slovenskej republiky pravidelne predkladá návrhy na zmeny a doplnenia zákona o sociálnych službách. Cieľom týchto zmien je zlepšiť dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb, zrovnoprávniť poskytovateľov a zabezpečiť udržateľnosť systému.

Informačný systém sociálnych služieb:

Jednou z významných zmien je zavedenie Informačného systému sociálnych služieb, ktorý má nahradiť doterajší register poskytovateľov sociálnych služieb. V novom registri bude príslušným vyšším územným celkom vedená každá sociálna služba podľa miesta jej poskytovania.

Právo na zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou:

Legislatíva explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov.

Konkrétne povinnosti opatrovníka v zmysle zákona

Z pohľadu zákona o sociálnych službách má opatrovník niekoľko kľúčových povinností, ktoré zabezpečujú, že opatrovaná osoba má prístup k adekvátnej starostlivosti a podpore.

1. Zabezpečenie poskytovania sociálnej služby:

Opatrovník má právo a povinnosť zabezpečiť pre opatrovanú osobu poskytovanie sociálnej služby, ak je táto osoba odkázaná na pomoc inej osoby. To zahŕňa vyhľadanie vhodného poskytovateľa sociálnej služby, uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a dohľad nad kvalitou poskytovanej služby.

Prečítajte si tiež: Ukončenie pracovného pomeru a povinnosti

2. Informovaná voľba poskytovateľa sociálnej služby:

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona, opatrovník musí zabezpečiť, aby mala opatrovaná osoba dostupnosť informácií v jej zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná. To znamená, že opatrovník musí aktívne vyhľadávať a poskytovať opatrovanej osobe informácie o rôznych možnostiach sociálnych služieb, aby sa mohla rozhodnúť na základe znalosti veci.

3. Žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby:

Ak opatrovaná osoba už poberá sociálnu službu od neverejného poskytovateľa bez finančnej podpory z verejných prostriedkov, opatrovník má právo požiadať obec alebo vyšší územný celok o zabezpečenie poskytovania tejto služby s finančnou podporou. Žiadosť musí obsahovať posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti.

4. Spolupráca s centrom pre deti a rodiny:

V prípade, že opatrovaná osoba je mladý dospelý so zdravotným postihnutím, ktorý prechádza z pobytového zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí do pobytového zariadenia sociálnych služieb, opatrovník má povinnosť spolupracovať s centrom pre deti a rodiny pri tomto prechode. Cieľom je zabezpečiť, aby bol prechod pre mladého dospelého čo najhladší a aby sa minimalizoval stres spojený so zmenou prostredia.

5. Úhrada za sociálnu službu:

Opatrovník je povinný zabezpečiť úhradu za sociálnu službu, ak opatrovaná osoba má dostatočné finančné prostriedky. Ak finančné prostriedky opatrovanej osoby nepostačujú na úhradu za sociálnu službu, opatrovník môže požiadať o pomoc obec alebo vyšší územný celok.

Inšpekcia a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb

Vyšší územný celok vykonáva inšpekciu v sociálnych veciach a dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov sociálnych služieb. Ak sa u poskytovateľa sociálnej služby vykonáva inšpekcia alebo dohľad, vyšší územný celok preruší konanie o výmaze z registra do ich skončenia.

tags: #povinnosti #opatrovníka #osoby #odkázanej #na #starostlivosť