
Príbeh o rodine Homera Simpsona a obyvateľoch imaginárneho mesta Springfield mal premiéru v decembri 1989 a nedávno bola odvysielaná už jeho 600. epizóda. Americký animovaný rodinný sitcom Simpsonovci má dobré vyhliadky na pokorenie dlhoročného televízneho rekordu v počte odvysielaných častí. Spoločnosť Fox si totiž u jeho tvorcov objednala 29. a 30. sériu. Simpsonovci by tak počtom 669 epizód prekonali súčasný rekord, ktorý so 635 časťami drží westernový seriál Gunsmoke spoločnosti CBS z rokov 1955-75. Kreslený seriál, ktorý vytvoril Matt Groening, je satirickým znázornením života robotníckej triedy v Spojených štátoch, ktorý zosobňuje Homer Simpson, jeho manželka Marge, ich deti Bart, Lisa a Maggie, ako aj celý rad vedľajších postáv. Simpsonovci získali v roku 2000 vlastnú hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Na konte majú desiatky televíznych cien vrátane 31 sošiek Emmy. V roku 2007 uviedli do kín aj prvý celovečerný film s rovnomenným názvom, ktorý zarobil vyše pol miliardy dolárov.
Pred tridsiatimi rokmi (19. apríla 1987) sa v televízii prvý raz objavila kreslená rodina Simpsonovcov. V krátkom klipe americkej televíznej šou Tracey Ullmanovej. V recenzii písali, že išlo o "115 sekúnd animácie bez náznaku humoru". Napriek tomu žltá rodinka prežila vtedajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana, naštvala Georgea Busha st., pomohla zvoliť Baracka Obamu a dopredu predpovedala víťazstvo Donalda Trumpa. A veľmi sa počas 30 rokov a viac ako 600 dielov nezmenila. Má však svetu čo povedať aj dnes?
Celý svet naučili, že kreslené seriály môžu byť určené aj dospelým. Stali sa tiež najdlhšie vysielaným seriálom televíznej histórie a stále nekončia. Za prvý diel Simpsonovcov sa považuje vianočný špeciál z decembra 1989. Žlté postavičky v tom čase však Amerika poznala už dva roky. Na svet ich uviedla britská komička Tracey Ullmanová. „Áno, ja som oddojčila žltých ľudí,“ zaspomínala nedávno pre BBC. V roku 1987 začala nakrúcať v Spojených štátoch vlastnú polhodinovú komediálnu šou, v ktorej miešala humoristické klipy s vystúpeniami pred živým publikom. Po dvoch dieloch však producent relácie James L. Brooks navrhol, aby v tretej časti pripravili oživenie v podobe krátkych animovaných skečov.
Brooks oslovil výtvarníka Matta Groeninga, pretože bol fanúšikom jeho komiksovej série Life in Hell (Život v pekle). Groening najskôr súhlasil, no cestou do televízie, kde mal podpísať zmluvu, mu prišlo ľúto, že sa tým vzdá práv na svoje celoživotné dielo. V Brooksovej kancelárii teda narýchlo načarbal päť kostrbatých postavičiek a vymyslel príbeh o dysfunkčnej rodine. Prešlo mu to, a tak boli na svete Homer, Marge, Bart, Lisa a Maggie Simpsonovci.
Áno aj nie. Kritici im nevenovali pozornosť, a keď sa k nim po čase vrátili, krátke skeče nehodnotili najlepšie. Ľuďom sa však Simpsonovci zapáčili, aj novou dynamickou formou, aj tým, že pôsobili rebelantsky. Oproti iným vtedajším televíznym rodinám… ale aj voči ostatnému obsahu šou Tracey Ullmanovej. Po rokoch autori Simpsonovcov v rozhovore s komikom Conanon O’Brienom spomínali, že Ullmanová kreslenú súčasť svojej relácie neznášala. Ullmanová pritom nebola žiadna outsiderka. Začiatkom 80. rokov sa dokázala presadiť na britskej humoristickej scéne, ktorú ovládali muži - od Petra Sellersa po Monty Python, lietajúci cirkus, kde aj ženské úlohy hrali chlapi. Ullmanová preto raz povedala, že jedinými inými ženami v britskom televíznom humore, okrem nej, boli v tých časoch sporo odeté devy v šou Bennyho Hilla…
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Deväťdesiate roky však priniesli revolúciu - nielen ženy komičky, ale aj drsnejší, kontroverznejší (na tú dobu) humor v hlavnom vysielacom čase. Tridsaťšesťročný otec rodiny Homer ako lenivý a hlúpy ignorant. Tridsaťštyriročná mama Marge ako chorobne úzkostlivá žena v domácnosti. Desaťročný syn Bart, rebel a večný kandidát na prepadnutie v škole. Osemročná dcéra Lisa ako introvertná bifľoška. A ročné bábätko Maggie, ktoré v jednej epizóde strieľa z brokovnice. Tvorcovia ich vlastnosti (okato) nepranierujú, nenechávajú pre divákov moralistické posolstvo - ako na tanieri. A tak začiatkom 90. rokov pobúrené reakcie verejnosti na seba nedávajú dlho čakať. Ale ani popularita.
So Simpsonovcami sa diváci stretávajú od roku 1987, keď ich v krátkych filmoch predstavili ako súčasť televíznej relácie The Tracey Ullman Show. Najprominentnejším kritikom novej kreslenej mánie v USA bol vtedajší prezident George Bush starší. Pri jednej príležitosti seriál porovnával s tradičným rodinným seriálom zo 70. rokov - The Waltons. „Želám si, aby americké rodiny boli viac ako Waltonovci a menej ako Simpsonovci,“ povedal počas predvolebnej kampane v roku 1992. Američania sa však viac videli v Simpsonovcoch a možno aj to prispelo k tomu, že zvolili za nového prezidenta na saxofóne hrajúceho Billa Clintona.
Podporu liberálom autorom vyčítali od počiatkov. Napokon - v roku 2008 Homer volil Baracka Obamu (hoci hlasovacie zariadenie pripočítalo hlas Johnovi McCainovi). A seriál mal naozaj veľký vplyv na pretláčanie liberálnych tém. V epizóde Homerova fóbia ukazujú, aká smiešna je predstava, že by gejovia mohli z dieťaťa „vychovať“ homosexuála. V ďalších epizódach zase Marge prekoná svoje predsudky voči sobášu osôb rovnakého pohlavia, keď zistí, že jedna z jej sestier je lesba. Lisa zase presadzuje ekológiu a vegetariánstvo, iné vedľajšie postavy často v zaostalom vidieckom Springfielde otvárajú kontroverzné témy, ktoré v tom čase silno rezonujú v spoločnosti. Zaujímavý je diel, ktorý sa týka témy držby zbraní, keďže časť tvorcov bola za, druhá zase proti.
Spoluvytváranie liberálnejších Spojených štátov však nebola jediná misia kresleného seriálu v 90. rokoch. Americkú premiéru si seriál odbavil desať dní po nežnej revolúcii v Československu a už v roku 1993 sa objavil na obrazovkách Českej televízie s dabingom. Vďaka jazykovej blízkosti si okamžite získal fanúšikov aj na Slovensku. Preto najlepšie fungovali tam, kde sa ich nesnažili pretvárať. Simpsonovcom rozumeli ľudia na celom svete, pretože najmä prvé série riešili nadčasové problémy - rodinné, kolegiálne, spoločenské. Reálie boli však americké a ich „preklad“ hodnotu diela zväčša znižoval (výnimkou môže byť pár geniálne počeštených vtipov - napokon, každú epizódu do češtiny prekladajú až traja ľudia).
Poarabštenie Simpsonovcov bolo dôsledné. Homer v seriáli nepil pivo, ale sódu. Nepochutnával si na bravčovej slanine, ale na hovädzom mäse. Zmizli tiež všetky scény, ktoré sa odohrávali v bare U Vočka a úplne vypadla postava otca šášu Krustyho, ktorý bol v origináli rabínom. Seriál ani nevysielali v chronologickom poradí, ale vybrali 52 epizód z rôznych sérií. Veľká premiéra nastala v prvý deň ramadánu v roku 2005, no z Al Šamšúnovcov odvysielali napokon len 34 dielov a pre malý záujem ich potom zrušili. Slabší ohlas mali Simpsonovci len v Japonsku, kde má animácia pre dospelých dlhú tradíciu a iný štýl. Popularite sa tešili aj v Číne, no v roku 2006 vláda zakázala ich vysielanie v hlavnom večernom vysielacom čase, aby mali šancu aj domáce seriály. V roku 2008 sa diskutovalo o zákaze seriálu v Rusku. Napriek tomu v Číne aj Rusku len málo ľudí pod 40 rokov nikdy nepočulo o žltých postavách.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Horšie však scenáristi seriálu zvládajú parodovanie iných krajín, pri ktorom sa často opierajú o staré stereotypy a pomáhajú ich rozširovaniu. Tvorcovia Simpsonovcov si to uvedomujú. A dokonca parodujú sami seba, ako v epizóde zameranej na postavu Apuho Nahasapeemapetilona, Inda, ktorý má v Springfielde malý obchod. Je typickou karikatúrou indického prisťahovalca so silným prízvukom a sklonom k vorkoholizmu. V 27. sérii ho preto konfrontuje jeho synovec, ktorý ho upozorní, že je vlastne zastaranou karikatúrou.
Zastaranou karikatúrou - v zastaranom seriáli, dodávajú mnohí bývalí skalní fanúšikovia Simpsonovcov. V úvode sme písali, že rodina sa počas 600 epizód a 30 rokov príliš nezmenila. Podľa mnohých je to príčinou, prečo seriál už dlhé roky stráca podporu publika i kritikov. A takisto schopnosť čokoľvek ovplyvňovať. Jacob Henegan v článku pre austrálsky univerzitný časopis Honi Soit nazvanom „Prečo sa Simpsonovci nehodia do 21. storočia“ píše, že postavy už v dnešnom svete nemajú relevanciu. „Lisa je postavou nepopulárneho nerda (bifľošky). V článku opisuje aj fenomén tzv. „flanderizácie“ postáv. Výraz je odvodený od Homerovho suseda Neda Flandersa, ktorý mal pôvodne veľa charakteristík, od dobrého suseda cez poctivého občana Springfieldu, no časom sa z neho stal iba kresťanský fanatik.
Rokmi si ľudia postavičky spojili s jednoslovnými charakteristikami a ľudia zo Springfieldu sa tak stali „plochejšími“ postavami. Tvorcom oba tieto faktory zväzujú ruky, ak nechcú po 30 rokoch ísť proti úplným základom seriálu. Úpadok Simpsonovcov teda nespôsobuje len vyčerpanie nápadov (napokon scenáristi sa často obmieňajú). Proti seriálu pracuje jeho samotná podstata - na každej z epizód sa pracuje aj niekoľko mesiacov, čím seriál stráca na aktuálnosti. Jeho snaha držať sa na tepe doby komentovaním aktuálnych trendov pôsobí kŕčovito. Tvorcovia si to uvedomujú, no zároveň stále viac padajú do bludného kruhu snahy o modernosť. Pôsobia pri tom ako päťdesiatnici s melírom a novým piercingom.
Keby Simpsonovci neboli kreslení, Homer by mal dnes 66 rokov, Marge 64, Bart 40, Lisa 38 a Maggie s cumlíkom 31. Harry Shearer, hlas Neda Flandersa, Montyho Burnsa, riaditeľa Skinnera či doktora Dlahu začínal pri seriáli ako štyridsiatnik, dnes má 73 rokov. Dokedy to partia okolo žltej rodiny môže ešte ťahať? Televízna stanica Fox, ktorá seriál vysiela od začiatku, si koncom minulého roku objednala výrobu 29. a 30. série (v USA aktuálne vrcholí 28. sezóna). Súčasný dlhoročný producent seriálu Al Jean odpovedal o budúcnosti pre magazín Esquire koncom minulého roka diplomaticky: „Možno po 30 sezónach skončíme, ale možno nie. Dnes neviem predpovedať, čo nastane. Vždy sa snažíme len o to, aby sa ľudia stále smiali. Ohľadom predpovedí, pamätám si, že pri tretej sérii sa ma niekto pýtal, koľko vydržíme, a ja som povedal, že možno dvadsať rokov. Ale aj to znelo neuveriteľne,” pokračoval Jean, ktorý spomínal aj scénu z roku 2000, keď spravili prezidenta z Donalda Trumpa.
Pretože Simpsonovci už prinášajú len málo nového, jedna z najvzrušujúcejších debát súčasnosti o seriáli sa zaoberá tým, ako asi scenáristi legendu ukončia. Často sa špekuluje, že sa posledný diel skončí scénou, kde sa všetci usadia na gauč k televízii - ako v úvodnej zvučke seriálu. Jean má inú predstavu: "Mne by sa páčilo, keby na konci poslednej časti išli Homer a Marge na školskú besiedku ich detí, čo bola vlastne úplne prvá scéna prvej časti. Mimochodom, októbrová epizóda Simpsonovcov, ktorá predchádza sviatku Halloween, je zakaždým sériou hororových epizódok, kde je všetko povolené. Aj po tom, čo skalní opustili seriál, tento diel si zvyčajne nedajú ujsť, máva najvyššiu sledovanosť. Jean preto v rozhovore uviedol, že ak by Simpsonovci predsa len pokračovali aj 31. sezónou, na halloweenovský diel by sa veľmi tešil. „Hororový špeciál by totiž bol našou epizódou číslo 666,“ povedal (isto s diabolským úsmevom).
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Keď pri Simpsonovcoch ľudia mohli byť na pochybách, či je seriál určený deťom, alebo dospelým, pri South Parku už mali jasno. Seriál mapuje bizarné dobrodružstvá štyroch štvrtákov základnej školy, ktorí ale hovoria neskutočne vulgárnym jazykom. Hoci je seriál vrcholom politickej nekorektnosti, obyčajne sa končí morálnym posolstvom. Na rozdiel od Simpsonovcov, ktorí velebia liberálne hodnoty, South Park „slniečkarstvo“ drsne paroduje. Vlani sa seriál vysielal už 20. rok, no podarilo sa mu vyhnúť postupnému úpadku kvality.
Presne v čase, keď podľa skalných fanúšikov Simpsonovcov začal ich seriál upadať, objavila sa spása v podobe Family Guy (v českej verzii Griffinovci). Jeho tvorcu Setha MacFarlaneho od začiatku obviňovali, že žltú rodinu úplne „vykradol“ - príbehy sa takisto točia okolo rodiny so zadubeným otcom, mnoho žltých postáv má vo Family Guy svoju kópiu. Kým Simsponovci zaujali ešte aj generáciu X, príbehy Griffinovcov boli seriálom mileniálov. Dôležitejší ako samotný príbeh sú v ňom s hlavným dejom nesúvisiace odbočky, často parodické popkultúrne odkazy, na ktorých je založený humor tejto generácie.
Archer sa objavil 20 rokov po Simpsonovcoch a začal úplne novú generáciu kreslených sitcomov. Úspech žltej rodinky bol taký obrovský, že sa iní tvorcovia dlho nevedeli vzdať formátu, kde sa príbeh rozvíjal v komunite malého mestečka. Autor Archera Adam Reed dostal nápad spraviť animák o súkromnej špionážnej agentúre, keď v Španielsku nevedel nájsť vhodné slová, aby oslovil vedľa sediacu krásku. Začal premýšľať o postave egocentrického, no úspešného agenta - a vymyslel hlavnú postavu Sterlinga Archera. Séria strieda akciu s inteligentne napísanými cynickými dialógmi. Aktuálne najpopulárnejší animovaný seriál.
Na prvého apríla zverejnil prvý diel tretej série. Prvé dve majú už dnes kultový status, keďže zmiešali starý prístup Simpsonovcov (opäť príbehy rodiny), s nostalgiou (hlavné postavy pripomínajú hrdinov filmu Návrat do budúcnosti Martyho a „Doc“ Browna) a primiešali do mixu žáner šialeného sci-fi. Justin Roiland a Dan Harmon tvoria každú jednu epizódu ako malý sci-fi film, no zachovávajú aj kontinuitu seriálu. Hlavnými hrdinami sú tínedžer Morty a jeho dedko Rick, cynický a brutálne inteligentný vedec.
Kam až sa animované seriály pre dospelé publikum za tri desaťročia dostali, najlepšie demonštruje seriál BoJack Horseman, ktorý pre televíznu on-line službu Netflix vytvoril Raphael Bob-Waksberg. Ide o sureálnu čiernu komédiu, ktorá úžasne využíva možnosti animácie. Seriál sa odohráva vo svete, kde vedľa seba žijú ľudia, ale aj poloľudia-polozvieratá, ktoré sa správajú ľudsky, ale majú aj zvieracie vlastnosti (keď pred reštauráciou debatujú holubie ženy a niekto zatlieska - rozletia sa). Hlavným hrdinom je skrachovaný herec zo sitcomu z 90. rokov BoJack Horseman (s konskou hlavou), ktorý bojuje so svojou upadajúcou slávou, ťažkou povahou a samotou.