Pôvodná parcela v kontexte histórie obcí: Prípad Veľkej Suchej a širšie súvislosti

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou pôvodných parciel v kontexte historického vývoja obcí, pričom ako príklad slúži obec Veľká Suchá. Skúma, ako sa historické udalosti, vlastnícke vzťahy a zmeny v osídlení odrazili na parcelnej štruktúre a celkovom urbanistickom vývoji obce.

Hľadanie koreňov: Problémy rekonštrukcie najstarších dejín

Zostavenie najstarších dejín obce, ktoré by slúžili ako úvod do kroniky, je náročné. Prvá kronika obce zhorela pri veľkom požiari a ďalšia zmizla počas vojny v roku 1945. V minulosti sa neviedli žiadne záznamy, čo komplikuje rekonštrukciu historických udalostí. Pri zostavovaní dejín sa opierame o rôzne dostupné materiály, vrátane informácií zo susednej obce Pondelok, ktorá poskytuje cenné údaje, najmä z cirkevných dejín. Je dôležité poznať históriu obce, v ktorej žijeme, a aktívne sa o ňu zaujímať. Rodná dedina je každému vzácna a zaslúži si našu lásku, úctu a zveľaďovanie.

Spoluzbudovanosť obcí: Príklad Veľkej Suchej a Pondelka

Veľká Suchá a Pondelok odpradávna ležali tesne vedľa seba a sú spoluzbudované bez umelej hranice. Ich spoluzbudovanosť je taká, že z dvoch majiteľov na jednom dvore jeden patril do Veľkej Suchej a druhý do Pondelka. V roku 1964 boli obce Veľká Suchá a Pondelok zlúčené do jednej obce s názvom Veĺká Suchá. Názov navrhol pracovník Gemerského múzea. Obe obce išli vlastnou cestou a rozdeľovalo ich hlavne náboženské vierovyznanie. Veĺká Suchá bola katolícka a Pondelok evanjelická. Napriek tomu neboli medzi pospolitým ľudom boje a nevraživosti. Manželské zväzky sa uzavierali bez ohľadu na vierovyznanie. V roku 1961 boli zlúčené aj miestne školy pod jedno riaditeľstvo. Prvým riaditeľom sa stal Ján `
krabák. Výraznejší obrat k lepšiemu nastal po oslobodení v roku 1945. V období budovania socialistického spoločenského poriadku nastalo obdobie nových, lepších a spravodlivejších medziľudských vzťahov. Mládeži sa naskytla nebývalá možnosť odborného a politického rastu i možnosti sebarealizácie. Obe obce majú svoje vlastné dejiny, spôsoby a tradície. Majú aj svoje osady v Malohonte. Tieto sú pravdepodobne obsiahnuté v knihe vlastných dejín. V roku 1990 sa obce opäť rozdelili, t.j. od roku 1990. Obec Selce ostáva naďalej ako samostatná politická obec a ponecháva si doterajší svoj názov.

Zemepánske rody a ich vplyv na obec

Presné dáta o založení obce Veĺká Suchá nie je možné zistiť. V obci Veĺká Suchá, ako aj v priľahlých obciach a osadách vládli zemské rodiny (zemepáni): rody Jákoffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Tq
rq
k, Kovács. Rodina Jákoffy de Hrachovo et Ve>
ká Suchá vládla nad Hrachovom a Ve>
kou Suchou. Praotcom rodiny bol Jakó. O jeho synovi Móka je prvá zmienka z konca XII. storočia. Rodokmeň možno zostaviť od Jána Jakoffyho, ktorý žil na konci XII. storočia. Posledným mužským potomkom bol František Jakoffy, kapitán muránskeho hradu, ktorý zomrel v roku 1639. Rodina Janoky de Jánok et Nagyszuha pochádza tiež, ako rodina Jakoffy z pokolenia Hont  Pazman. Praotec bol Dera
stara
í.
lenov tejto rodiny Demetrius bol r. 1391 vesprémskym biskupom, Ladislav v r. 1347 preboa
t. Michal a Gaa
par r.
iarskych Zalu~
ian i Va>
kova v Malohonte a Harmacu v Gemeri. Tieto obce patrili rodine Jánoky u~
v r. Gaa
par III. vzal si za man~
elku Katarínu Jakoffyovú, ako je o tom vya
a
ie spomenuté a tak získal i Hrachovo, kde jeho syn Gaa
par IV. dal postavie
kostol ( r. 1692 ). Jeho syn ( prezývaný Vlk ) bol r. 1693 vicia
pánom hontianskej stolice a }
igmund, nar. 1721, bol tie~
v tej hodnosti, neskôr bol senátorom Frantia
ka Rákoczyho. }
igmundov syn Ladislav ( zomr. okolo roku 1740 ) bol posledným mu~
ským potomkom tejto rodiny.
né dejiny.
anov bol úzko spätý zo ~
ivotom uvedených zemepánov. Posledné pánske rodiny na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Jakabovci skorej vymreli a nenechali potomka.
asti zachovali a~
doteraz. U Kovácsov bol zvláa
ny zostup nadol.
oho ~
ie
. Postupne predával majetok, napokon predal i dom na a
kolu ( i dnes r. 1976, je v H
om a
kola ) a odia
iel do Rím. Soboty. Tam ~
il z podpory príbuzných.
ne i v múzeu zamestnaný ( kustoa
 hospodár ). M. Bodický v svojich Pamätiach zmieH
uje sa o H
om.
loveka. Mal vraj peknú kni~
nicu rôznych kníh. Mal vraj i mnoho latinských zákonníkov, celé tripartitup VerbQ
cziho.
asti utrúsil zasa poznámku: ….. Posledný potomok panskej rodiny Nolten sa pri~
enil do panskej rodiny Kovácsovej. Mal jedného syna, ktorý v mladom veku umrel.
ili obe rodiny  Kovács i Nolten.
iastku odkúpil Ján Cíper, ktorý doa
iel bývae
zo Sua
ian.
, ktorý tie~
doa
iel bývae
zo Sua
ian.

Pôvod názvu obce a prvé sídliská

Pri rozvádzaní rodokmeňa rodín zemepánov sa pátra i v pôvode pomenovania obce. Žiadnych písomných podkladov niet. V starých cirkevných listinách z r.
ine Szuha patak, Szuha vQ
ld ).
aristej pôdy na sua
inu ju pomenovali týmto menom. Obec Ve>
ká Suchá vznikla iste tak, ako iné obce, zo zemianskej osady. Jej prvé sídlia
te bolo v priestoroch  dnea
nej parcely Kopánca.
ovali, alebo ortovali ( z ma
ar. Postupne sa roztiahla obec ju~
ným smerom do priestorov parcely Gaa
parka. P.S Obec Ve>
ká Suchá bola zalo~
ená v r. 1280 ( pod>
a Paznam. Catalog. I jarmoky sa tu poriadali. Remeselníci, ktorí predávali svoje výrobky mali vyhradené svoje miesta.
i a
afránu. Mali vozy kryté plachtami.
ili domy i hospodárske staviská.
asto celé rodiny i osady.

Prečítajte si tiež: Rezervačná zmluva na nehnuteľnosť

Život v obci: Choroby, požiare a iné nešťastia

V minulosti bola pravdepodobne slabá hygiena, bytová a kultúrna úroveň poddaného ľudu veľmi biedna. V takýchto podmienkach našli prenosné choroby a epidémie živnú pôdu. Lekárov na dedine nebolo a nebývalo zvykom volať k nemocnému lekára z mesta. Ľudia si pomáhali, ako vedeli. Bylinkami, niekedy i šarlatánstvom. Podľa záznamov boli v obci tri takéto hromadné pliagy. Prvý záznam je z roku 1708, kedy v našej obci vypukol mor. Niet záznamov o počte zomrelých na mor. V roku 1824 vypukla znova cholera. Vtedy zomrelo v obci okolo 30 ľudí. Posledná cholera, ešte prúdiacejšia, prepukla v roku 1873. Vtedy v obciach Ve>
ká Suchá a Pondelok zomrelo vyše sto ľudí.
lovek.
enstvom boli po~
iare.
inou hromadných a
kôd, nea
e
astí, biedy a hladu. Niektoré z týchto po~
iarov mali tie~
hrozné následky. Toti~
, v dávnych dobách boli príbytky, hospodárske staviská vystavené z dreva, pokryté slamou, alebo drevenou a
ind>
ou. Vzniklé po~
iare sa >
ahko roza
írili po celej dedine. Ve>
ký po~
iar vypukol vo ve>
kej Suchej  24.júna 1795, kedy vyhorela celá obec.
ok. DH
a 27. apríla 1811 zasa vypukol po~
iar v Pondelku.
inili ho malé deti, ktoré sa hrali s ohH
om. Tomuto po~
iaru padlo za obee
20 domov i s hospodárskymi staviskami. Rok 1838  1839 je zaznamenaná celá séria ohH
ov, ktoré striedavo prepukli v obciach Ve>
ká Suchá  Pondelok.
ské. Zlomyselní a bezcitní >
udia z pomsty, alebo zo závisti podpálili viaceré staviska vo ve>
kej Suchej i v Pondelku. Mo~
no, ~
e po~
iar zavinili i potulní ~
obráci, vandrovníci, ktorí zvykli nocovae
v stohoch slamy, alebo senníkoch.
nuc od Septembra mnohou strast a a
kodu mneli, a mnoho Strachu podstoupili, nebo zpomsty aneb ze zawisti negprwe Sucha wjackrat podpálili, tak~
e wa
ecki te kolea
H
e které byli po wya
e kaa
tjele Wys. Ur. P.
atku udua
eno bylo. Naposledy dne 15. Februára 1838 na poledne wya
el ohen v kolea
ni Kuhrimove, s kterou pripadnost y `
kolská kolea
na spolu y zchlewy w popel obracena gest. Pozostalé drewo, coz ratowati se mohlo, P. Trajtlerowy Kachliarskeho remesla mystrovy za 10 Rzl.
an  varta.

Náboženské vplyvy a husitské obdobie

V XV. storočí prichádzajú na Slovensko husiti. Prišli aj do nášho kraja. Je domnienka, ale nepodložená písomnými dôkazmi, že na kopci hrádku (v chotári Pondelka) mali svoju pozorovateľňu. Strážila cesta na Rim. Sobotu, Tisovec a na Muráň.
any do Gemera. Obce ni~
e Rim. Soboty a smer západný Poltár a obce v Novohrade.
ea
tiny.
esky dY
ive ). Iným slovám zase treba h>
adae
ino-národný pôvod. Alebo uvediem ea
te jednu zaujímavose
.
íslovka 40 (a
tyridsae
) sa hovorí  meru v rua
tine zase  sorák .
íselnú desiatku takto odlia
ne pomenovali.
ie
od starých platobných ~
idovských mier. Mera  40 priehra
tí zrna, alebo múky.
o práva 40.
i malohontských rodákov ( P.J.
afárik, J Botto, S.
ie charakteristické, ~
e ypsilon v niektorých slovách i koncovkách zamieH
ame výslovnose
ou ako  e Napríklad: ryby : re-be, ~
eny: ~
e-ne, keby: ko-be, vo-le, pytat: pej-ta-ti, kopyto : ko-pe-to apod.
estine tie~
).
nú súvislose
.
.Tobík sa pokúsil o výklad, ale ve>
mi jednoducho.
í zdôvodH
uje na základe tzv. migrácie obyvate>
stva, t.j. se
ahovanie, sobáa
e, slu~
by a pod. z východnej oblasti.
ias. Toto podrobneja
ie poznanie bude mae
ve>
ký význam zo slovakistického, ale najmä z h>
adiska slavistického. Toto ponecháme na posúdenie povolaneja
ím jazykovedcom. Inak z doby husitskej nemáme hodnoverný písomný materiál. V jednom cirkevnom zázname z r. Uviedol som u~
, ~
e  údajne- na Hrádku mali husiti svoju pozorovate>
H
u. Preto~
e títo svoje stanovia
tia opevH
ovali vozovými hradbami, odtia>
je pomenovanie susednej parcely Hrádku   Ohrad . Toto miesto poskytovalo ve>
mi dobrý výh>
ad na va
etky strany tak sa stál dôle~
itý strategický bod. Odtia>
mohli kontrolovae
dôle~
itú cestu z Novohradu do Gemera. V spomínanom cirkevnom zázname z r. 1595 sa spomína ve>
kosuchánska evanjelická cirkev a jej farár Vavrinec Loa
an.
ité pokrokové náh>
ady, napr. Takéto spôsoby sa podaktorým zemepánom iste nepozdávali, lebo v 
ala
om zázname z r. 1629 sa zasa spomína, ~
e na katolícku vieru sa vrátili va
etci Zalu~
anci, Sua
anci a Jelené. Od roku 1630 sa Pondelok stáva farnose
ou evanjelickej cirkvi a to zásluhou zemepána Jakoffy Ferencza, ktorý ostal verný reformácií. Ea
te spomeniem posledných pánov z Pondelka, ktorí mali svoje kaa
tiele. Najstara
í kaa
tie>
prinále~
al rodine Malatinský de Rimabrezó et Pongyelok. Druhý kaa
tie>
po Darvassovcoch odkúpil Biesz Elemér, ktorý bol posledný statkár na Pondelku, zomrel r. 1936  pochovaný je v cintoríne v Rim. Tretí kaa
tie>
patril rodine Róthovcom, po nich zdedil Talabier z Jagra  ( mal za man~
elku Polgárovskú, pod>
a matky Malatinskú ).
ka, ktorý sa  ako gymnazista  utopil v Dunaji. Pochovaný je v hrobke rodiny Malatinských. Krátko po jeho smrti zomrel i Talabier, len je pochovaný na dvore kaa
tie>
a a hrob bol zarovnaný zo zemou, také bolo jeho prianie.
ila na dra~
bu. Pria
iel o va
etko.

Hospodárstvo a remeslá

II.
a
ine kopcovitý.
meH
, ovos, zemiaky, kukuricu, krmnú repu  burgyH
u, tekvice.
erica ) menovite posledne menovaná je dnes málo známa, hoci to bola ve>
mi výbornou chue
ou. S ob>
ubou pestovali i technické plodiny  konope, >
an. Najmä konopám sa tu ve>
mi dobre darilo, ( odtia>
je názov parciel Konopnice ). Konope sa spracúvali domácim spôsobom.
ne trhali a sua
ili ( len zaparili ).
ené nechali 2-3 tý~
dne.
idlá boli na Vápne  na miestach teraja
ieho kúpaliska. I chov dobytka má svoje tradície.
ky, junce i voly. Kravy dová~
ali a~
zo zadunajska  Bonyhádu ( vraj ozdravie
fajtu ). Majetneja
í chovali aj ovce.
iat ( dôrne ). Dobytok i oa
ípané pásli najskôr samostatne, pozdeja
ie pásli pastieri. Pastiera kráv a ro~
ného statku volali kraviar, pastiera oa
ípaných gondáa
. Posledný pastier oa
ípaných (gondáa
) pod>
a Urbárskej knihy bol v r.
a
ine drobní a strední ro>
níci.
ením.
iari dová~
ali zo susedného chotára obce Pondelok.
ne kopali a dová~
ali  ktorý ako. Ostávajú iba spomienky. Posledná baH
a odstavená v r. 1942 bola u Ondreja Kojnoka  Kikín.
ný bol Ondrej Uhrík, zomrel v r. Najmena
í, asi 3 litrový hrniec mal meno  poseden  . Tento názov dostal, údajne, pod>
a toho, ~
e sa predával nasypaním sedem krát kukuricou.
aník  asi 5 litrový. PeH
a~
ník sa pou~
íval na uskladnenie zrna, predával sa - za peH
aze.
a
í bol  hlaveník  a vmestilo sa do neho asi 60 litrov ( celá kila ). Pou~
ívali ich na donáa
anie vody, vína, ale hlavne a
e
avice.
ky  uteráka ( utkaná a
núra ) tú vedeli utkae
cigánky z rodu Oláha, najmä Mária  zvaná Bunovka, Milka a Rozka.
ah do a
e
avice, aby sa rýchleja
ie naplnil.
niky ( >
ud.
ím  spua
tejk  ), to boli hlinené nádoby  d~
bány, pôvodne sa pou~
ívali na spúa
e
anie vína, smotany i taveného masla.
astovanie  ku>
astrou  .
ania o mo~
nostiach vyu~
itia výbornej suroviny  hliny ( hapoka, hutovka i kaolín ) na výrobu strea
nej kritiny  a
kridlíc a válovcov.
ku na výrobu a
kridlíc postavil malokupec a obchodník so Suchej Jozef Gajdár v rokoch 1890  1915. Táto bola vybudovaná v chotári obce Pondelok pri Novom salaa
i.
a
inou cigáni ), ale len v lete.
ajne nechávali podnikate>
ovi. Ke
v r. 1912 stavali trae
Rim.
ku.
.
ky na výrobu hlinených  keramických kachlí. Vystavil ju pondelský zemepán Roth, ktorý si povolal majstrov a~
z Moravy ( r. 1769 ). Prácu v tejto továrni vediel znamenitý majster  kachliar Trejtler, ktorý organizoval celú výrobu, menovite: kopanie a výber suroviny, technológia kvasenia a miea
ania, formovanie a vypa>
ovanie.
ku. Povráva sa, ~
e rýchle zbohatol a vybudoval novú, modernú továreH
v Mia
kolci a pondelskú zlikvidoval. Svoje kachliarske tajomstvo nezveril nikomu, ani sná
oH
nikto nestál.
ka zanikla a na jej mieste, ale hodne neskora
ie ( r.1908 ) postavil továreH
na výrobu a
kridlíc a válovcov Biesz Elemér, statkár z Pondelka.

Zbudovanie obce a migrácia obyvateľstva

ne zbudovanie obce. U~
som spomínal, ~
e Ve>
ká Suchá pôvodne le~
ala v priestoroch parcely Gaa
parka  Adjustácia a Pondelok v priestoroch Balá~
ka  Kopanica.
astým po~
iarom a tie~
z dôvodov nedostatku vody pre napájanie dobytka. Ke
po~
iar v r.
ase
obce Ve>
ká Suchá, niektorí obyvatelia odia
li bývae
do okolitých obcí, iní sa zasa prise
ahovali.
ali stavae
miesto drevených domkov  murované. Povolávali majstrov na výstavbu a~
z Liptova, kde murovanie kameH
om ve>
mi dobre ovládali.
ka ), aby sa vá>
ok dr~
al pohromade.
asov boli: Kojnokovci, ktorí tvorili skoro polovicu obce, potom Talánovci, Per~
e>
ovci a Némethovci.
etnose
ka~
dý mal iné prijímenie, aby nedoa
lo k zmýlke. Bolo ve>
kou ce
ou a pochvalou rodinám, ktoré sa dr~
ali pohromade, vedeli gazdovae
spolu  o jednom chlebe  . Mená niektorých prise
ahovalcov, ktorí doa
li do Ve>
kej Suchej v prvej polovici XIX. Uhríkovci zasa pochádzajú z Trhanovej, za ma
ar.

Obdobie po roku 1900 a vplyv maďarizácie

III. Doba po roku 1900 prináša celému Slovenskému národu, teda i Sucháncom, ťažké skúšky.
ový národ.
ina.
i len nábo~
enstvo.
ujú len ma
arsky. 
ee
om v a
kole sa nedovo>
uje pou~
ívae
materinský jazyk ani v súkromnom rozhovore. V roku 1907 boli vydané Appónyiho a
kolské zákony.
ania zachovali  a~
na malé výnimky a~
doteraz, ale najmä v dobe silnej ma
arizácie. Ma
arské nápisy na náhrobných kameH
och vyhotovili majstri, ktorí ovládali len ma
arský jazyk. K tejto, takpovediac, dua
evnej porobe, sa pridru~
ujú 
ala
ie, nezamestnanose
, bieda, hlad, choroby.
etné rodiny. Medzi obcami Suchá a Zalu~
any je mierny kopec, zvaný Vápno.
ely.
ania Suchej sa ~
ivili, alebo si privyrábali lámaním, dolovaním kameH
a.
a
inou soch… ˆGÛžlά²¡¬‰:ñ­¥q"Ge9o²R ð$…ÔVX4&KŠÈæ|Ô¤Z%ôa3¦ •<½ðËbôeUu‡²zàzâÀè. œ4ƒ2øv×ߟw¯ŽûééÓ§§÷K'>lÍ›ÁÊ€„€ƒÀàÆ ÞïÂJËë®`X"ó £òì. ,K·cœj’኉v öM?ÆÚ.zØ\0¨. [ ÌÒj~š.E{€¸‡. ¸‘ŠßHŒPÿØ-%èÐ1qa†ÌÊؤˆ#kÖTOañ»Þ§4N ßǘ‚ïôÐX~ÑmìB%- 4ÖhÛX?ß:̨‹Û³¸dY¤Bü‹›:PÚùɉ! xþcìç=ó+ D>HPg†Rz-20Ð
V. ×xA…z£ZK¥ÁÚE‚…Ñ/?Ÿ? šM$“6Wó¦œ4! ÚºI[Ïþm[ä†mÞzlG†M…møö]s‡ý] ‡oWŽØ®±]?üüU³Fl/~¾ªu#¾ß?|ûnÈím÷ÇUØÞ=|ûžØðó?7b»oø÷'¸†o? ­oÊMšG¡¡Í á5ÀB-"}Õh½¡Ûx. tkGƒ<.?ìv
Y)òè ÑqÉ/õKÐ&A›Ä%'§€À. }‚æÀ®¯
»þSiÖcÿ)pìõh9j~†#+Í#=¯AófÔI3ê¤3ê¤Nÿ
ýÈ‘zýçô? àDèëÈ|œÆõÔ |aÐ. ¡šµX&†tWŠS¶qv.EÏá7GäZNÇųÅÑ"ê1ø6­G‹£Çűáâhqql¸8Z¬±… #=e"OCOéÈE\ˆ Ä4D¢Q ~2ŸÌ¥3#ó"ü ²˜ÆŠ,ˆð3‘SýÛäuÌmy3Â? ÜGÁ÷1øÇcâ9é:ðÛŒ›aéÍh±å-º Ì--u?

Prečítajte si tiež: Púchovské pozemkové parcely: História a vývoj

Príklady z iných obcí a ich historický vývoj

S láskavým súhlasom p. Jaroslava Polakoviča boli, podľa knihy História Chtelnice, ktorej je pán Polakovič autorom, a ktorú vydal Obecný úrad Chtelnica v roku 1998 pri príležitosti 790. výročia prvej písomnej zmienky o obci Chtelnica, spracované na oficiálnej internetovej stránke Obce Chtelnica kapitoly HISTÓRIA, GEOGRAFIA, PAMIATKY, ZVYKY A TRADÍCIE a VÝZNAMNÍ RODÁCI. Touto elektronickou formou sa Obec Chtelnica rozhodla sprístupniť všetky informácie, ktoré sú uvedené v publikácii História Chtelnice, nielen tým, ktorí túto knihu nemajú k dispozícii, ale aj študentom k ich štúdiu, občanom, rodákom ale aj širokej verejnosti, tzn. všetkým, ktorí sa zaujímajú o bohatú históriu, o pamiatky našej Chtelnice, o zvyky a tradície, aj o významných chtelnických rodákov. Ďakujeme touto cestou p. Jaroslavovi Polakovičovi a veríme, že takto sprístupnené informácie sa stanú pre mnohých dobrou pomôckou a zdrojom užitočných informácií pri spoznávaní bohatej minulosti našej rodnej Chtelnice.

#

Prečítajte si tiež: Dodatočné Dedičstvo

tags: #povodna #parcela #v #mieste #terajsich #parciel