Pozemky v katastri územia Považská Bystrica a Bojná: Komplexný prehľad

Úvod

Článok sa zameriava na problematiku pozemkov v katastrálnych územiach Považská Bystrica a Bojná, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o ich geologických, hydrologických, klimatických a environmentálnych charakteristikách. Dôraz sa kladie na využitie dostupných údajov z katastra nehnuteľností, inžiniersko-geologických prieskumov a územných plánov obcí. Cieľom je poskytnúť ucelený obraz o týchto územiach pre potreby územného plánovania, stavebnej činnosti a ochrany životného prostredia.

Geologická charakteristika územia

Považská Bystrica

Považská Bystrica sa nachádza v oblasti, kde sa stretávajú dve tektonické jednotky, ktoré obsahujú mezozoické flyšové súvrstvia, t.j. klapská a manínska. V prevrásnených skupinách sa vrstvy ukladajú s úklonom 25° k JV a SV. Predpokladané rozhrania skupín sú vrstvy uložené subvertikálne až vertikálne.

Širšie okolie Považskej Bystrice je tvorené fluviálnou výplňou Váhskej nivy a rôzne hrubými akumuláciami na svahoch priľahlých pohorí. Medzi Podvažím a Ďebeňanovou, Vrtižerom a Považskou Bystricou je zachovaný nižší stupeň terasy (mindel), ktorého báza sa nachádza v relatívnej výške 55-60 m. Hrúbka štrkovej akumulácie je premenlivá. Stredné terasy (starší a mladší riss) predstavujú morfologicky najnápadnejšiu a aj najrozsiahlejšiu terasovú formu v území. Najväčšie rozšírenie majú hlavne v okolí Nimnice, Považskej Teplej a Orlového. Sú pokryté súvislým a pomerne hrubým plášťom polygenetických sprašoidných zemín. Plošne prevládajúcim komplexom kvartérnych pokryvných útvarov sú delúviá. Budujú svahy s rôznymi sklonmi, v závislosti na charaktere podložia, ktoré taktiež ovplyvňuje ich litologické zloženie. Hrúbka deluviálnych sedimentov je premenlivá, najčastejšie kolíše v rozmedzí 1-5 m.

V okolí Považskej Bystrice sa vyskytujú štrky s prímesou jemnozrnnej zeminy, lokálne aj bez úlomkov. Podradnejšie sú zastúpené kamenitohlinité sutiny, s podielom úlomkov do 50 %. V miestach, kde podložie je blízko pri povrchu, prevládajú hlinitokamenité až kamenité sutiny, s podielom klastík nad 50 %. Najväčšie plošné rozšírenie majú v miestach, kde je podložie budované zlepencami, pieskovcami, vápencami a paleogénnym zlepencovým flyšom. Niva a nízke terasy Váhu sú vyplnené štrkmi s prímesou jemnozrnnej zeminy, príp. štrkmi ílovitými, resp. hlinitými, maximálnej hrúbky do 18 m, v ktorých boli lokálne zistené polohy kalových ílov, hlín s organickou prímesou. Plošne nesúvislý pokryv predstavujú náplavové íly, príp. hliny premenlivej mocnosti 1-5 m.

Podzemná voda je viazaná na štrkovú akumuláciu a vystupuje prevažne v hĺbke 2-5 m. Územie je členené viacerými korytami toku. Nivy menších prítokov sú vyplnené najmä štrkmi s prímesou jemnozrnnej zeminy, u ostatných tokov štrkmi ílovitými a hlinitými, prípadne jemnozrnnými zeminami štrkovitými, resp. jemnozrnnými zeminami. Sú tvorené zeminami štrkovitej, štrkovej, štrkovitej až kamenitej frakcie. Lokálne sú v nich prítomné polohy organických zemín a hnilokalov. Miestami sú prekryté vrstvou náplavových ílov a hlín. Hrúbka náplavov je variabilná. Je reprezentovaný viac-menej morfologicky výraznými terasovými stupňami vystupujúcimi v niekoľkých výškových úrovniach nad údolnou nivou. Morfologicky najnápadnejšie sa prejavuje stredná terasa Váhu. Hrúbka štrkovej akumulácie je premenlivá, 0,5-17 m, obvykle okolo 5-10 m. Hlavná akumulácia je tvorená štrkovitými zeminami, štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy až štrk ílovitý. Štrky sú prevažne stredno a hrubozrnné, stredne uhladené až uhladené. Zrná tvoria pieskovce, granitoidy, kremence, karbonáty, melafýry. Časť granitoidov je silno zvetraná až rozvetraná, najmä u vysokých terás. V území sú vážske terasy pokryté polygenetickými sprašoidnými zeminami.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o obecné pozemky: Prehľad

Proluviálne sedimenty sú reprezentované prevažne štrkmi s prímesou jemnozrnnej zeminy, ojedinele aj štrkmi ílovitými príp. hlinitými. Dosahujú hrúbku až do 5-12 m. Petrografická skladba hrubých oválnych zŕn je pomerne monotónna, prevládajú pieskovce, menej karbonáty. Veľmi ojedinele sú prítomné i zrná z rozložených exotických zlepencov. Povrchovú vrstvu na okrajoch proluviálneho kužeľa tvoria íly a hliny s obsahom štrkových zŕn, hrúbky 1-5 m. Časť územia sa na tvorbe rajónu podieľajú jemnozrnné i hrubozrnné zeminy s typickými zmenami v granulometrickom zložení, od ílov a hlín ku kamenitohlinitým a hlinitokamenitým sutiam. Zloženie zŕn sú ostrohranné, poloostrohranné až polozaoblené, navetrané až silno zvetrané. Pre tieto sedimenty nie je zvláštnosťou ani prítomnosť organických zvyškov. Rajón je zastúpený morskými a brakickými nespevnenými jemnozrnnými zeminami neogénneho veku.

V území, kde k povrchu vystupujú hlavne vrchnokriedové, menej spodno- a strednokriedové slienovce, prachovce a ílovce, s lokálnym výskytom polôh a vložiek vápencov, pieskovcov a zlepencov. Do rajónu patria flyšoidné kriedové a paleogénne súvrstvia, patriace flyšovej a pestrej pieskovcovo - slienovcovo-vápencovej formácii. Tvoria ich flyšoidne sa striedajúce vrstvy slienovcov, ílovcov a pieskovcov, prípadne aj zlepencov s rôznym percentuálnym zastúpením. Časti mapovaného územia prevládajú súvrstvia s prevahou pelitickej zložky. Horniny sú intenzívne tektonicky porušené. Morfologicky horniny budujú územia s miernymi až strednými svahmi, pri prevahe pelitickej zložky a miernymi až strmými svahmi, pri prevahe psamitickej zložky. V paleogénnom zlepencovom flyši sa morfologicky nápadne prejavujú pruhy zlepencov v inak hladko modelovanom reliéfe.

Bojná

Na geologickej stavbe širšieho okolia obce Bojná sa podieľajú viaceré geotektonické jednotky a to tatridy, mezozoické komplexy a terciérna výplň výbežkov Podunajskej panvy. Tento predkvartérny podklad je miestami prikrytý sedimentami štvrtohôr. Dnešný ráz je hlavne odrazom alpínskeho orogénu. Tektonické štruktúry ovplyvňujúce morfologický ráz územia vznikli až za neogénnej vrásnivej periódy. Začiatku mediatypného a neskôr zlomového charakteru sa vytvorili veľké štruktúry hrášťových megaantiklinál doprevádzaných megasinklinálami a priekopovými prepadlinami, ktoré sa zaplnili treťohornými sedimentami. Hlavným stavebným prvkom sedimentárneho neogénu sú poklesové zlomy a nimi obmedzené kryhy. Zlomy sú prevažne syngenetické. Zo stratigrafického hľadiska patria najstaršie horniny, nachádzajúce sa v jadre pohoria Považský Inovec, ale i v podloží Nitrianskej pahorkatiny, paleozoiku. Z litologického hľadiska ide o biolitické granodiority, pegmatity a granity, ako i metamorfované horniny a to ruly, svory a fility, patriace tatridnému kryštaliniku. Obalová jednotka je zastúpená inoveckou sériou. Časti s ílovitými a kremitými bridlicami a kavernóznymi dolomitmi. Často s polohami dolomitických vápencov a dolomitov. Červených ílovitých bridlíc. Rét je zastúpený vo fácii tmavošedých bridlíc. Sú to sivité krinoidnové vápence a jemnozrnné až celistvé vápence s polohami tmavých rohovcov. Siernovážskou a veterníckou sériou. Neogén, tvoriaci výplň Nitrianskej pahorkatiny, je zastúpený pontom tvorený ílom, pieskami a štrkmi. Sú to sivité íly. Ílovitom vývoji charakteristickom pre okraj panvy. Zahlinených a stmelených. Najčastejšie okolo 1,0- 3,0 m, ojedinele i viac. Ide o veľmi krátko transportované zvetraliny skalného žulového podložia, ktoré sedimentovali na pobreží neogénneho mora. Farba štrkov je sivá, veľkosť valúnov sa pohybuje od 10- 200 mm. Najmladším stratigrafickým celkom, ktorý súvisle pokrýva staršie útvary, je kvartér. Sú to sivité hlinami a hlinito- kamenitými sueťami. V údolí potoka Šíhovec a Borín málo mocnými fluviálnymi uloženinami.

Podľa inžiniersko- geologickej rajonizácie patrí predmetné územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín. Očakávať otrasy pôdy do 5º M.S.K. Z orografického hľadiska leží predmetné územie na styku dvoch geomorfologických celkov. Považský Inovec patrí k jadrovým pohoriam vysokotatranského oblúka. Vrchy tvoria málo odolné horniny kryštalinika, ktoré je oproti okolitým druhohorným sedimentom v depresii. Odolné horniny obalovej jednotky rozšírené v marhátskej synklinále podmieňujú inverziu reliéfu. Na spodnotriasové kremence a strednotriasové dolomity a vápence sa viažu vyvýšené formy ako tvrdoše, skalné steny a stupne. Časťou podcelku Nitrianska pahorkatina. Jej mierne zvlnený povrch vytvára sústava paralelných chrbtov striedajúcich sa s eróznymi dolinami. Nadmorská výška nivy sa pohybuje od 190 do 205 m.n.m.

Rizikové faktory

Svahové deformácie

V záujmovom území existuje viacero povrchových a podpovrchových geologických štruktúr priaznivých pre rozvoj svahových porúch. Najpriaznivejšiu štruktúru pre vznik svahových deformácií predstavujú zvrásnené kriedové a paleogénne súvrstvia flyšovej formácie, reprezentované striedaním mäkkých plastických ílovcov, slienovcov s rigídnymi pieskovcami a zlepencami. Typickou oblasťou tohto typu je územie medzi Považskou Teplou a Plevníkom. Prejavujú sa tu rôzne formy pohybov hornín - plazením a najmä zosúvaním. Reliéf svahov je tu nepravidelne stupňovitý s hlbokými eróznymi ryhami. Zosuvné delúviá sú miestami nasunuté na fluviálne náplavy Váhu. Šmykové plochy sú prevažne na styku kvartéru s podložím a v zvetranej zóne predkvartérnych útvarov. Zosuvy sú aktivované účinky podzemnej vody a anomálne zmeny nasýtenia zemín vodou po intenzívnych zrážkach, ako aj vplyvom človeka, najmä nevhodné zásahy práve pri výstavbe komunikácií. V predmetnom území sa prevažne vyskytujú zosuvy plošné, menej frontálne a prúdové. Podľa stupňa aktivity prevládajú zosuvy stabilizované a potenciálne, menej časté sú zosuvy aktívne.

Prečítajte si tiež: Čo treba vedieť pri kúpe pozemku

Výmoľová erózia

Výmoľová erózia sa prejavuje pomerne nerovnomerne množstvom rôzne hlbokých eróznych rýh v rôznom štádiu rozvoja, najmä v oblastiach s väčšími hrúbkami pokryvných sedimentov. Hlavným činiteľom výmoľovej erózie je povrchový odtok sústredený do prúdov, ako aj vplyv človeka. Erózia svojimi formami narúša morfológiu reliéfu. Najintenzívnejší je vznik a rozvoj eróznych rýh na svahoch budovaných flyšovými horninami - slienmi a slienovcami. V určitých miestach vznikajú rozsiahle systémy rýh, viazaných na vodné toky. Erózna ryha sa začiína nenápadne vo svahu. Smerom do svahu sa stávajú strmšími a užšími. Činnosť prebieha veľmi intenzívne. Pri vyústení niektorých rýh vznikli náplavové kužele. Často je erózne porušený komplex polygenetických sprašoidných sedimentov.

Bočná erózia vodných tokov

Bočná erózia vodných tokov sa prejavuje podomieľaním brehov, najmä pri vyšších stavoch hladín.

Zvetrávanie hornín

Horniny, vyskytujúce sa v sledovanom prostredí, sú v rôznej miere postihnuté procesmi mechanického a chemického zvetrávania. Stupeň zvetrania závisí od ich odolnosti proti zvetrávaniu, ktorá je ovplyvnená pevnosťou hornín, tektonickým porušením, rozpukaním, zrnitosťou a pod. Kriedové, ako aj paleogénne flyšové súvrstvia, reprezentované pieskovcami, zlepencami, slienovcami a ílovcami, patria medzi horniny rýchlo podliehajúce zvetrávaniu. Činiteľov rýchlo strácajú pôvodnú štruktúru a nadobúdajú charakter zemín. Produktom zvetrávania ílovcov a slienovcov sú jemnozrnné zeminy, s rôznym podielom ostrohranných a poloostrohranných zŕn materskej horniny, u zlepencov a pieskovcov sú štrkovité zeminy. Hrúbka vrstvy rozložených a silno zvetraných hornín sa pohybuje okolo 0-5,0 m, len ojedinele i viac. Zvetrávanie vo flyšových horninách má výslovne selektívny charakter. So zvetrávaním je treba uvažovať najmä pri budovaní zárezov v ílovcových a slienovcových komplexoch mezozoika a flyšových komplexoch paleogénu.

Seizmická aktivita

Územie sa podľa STN 73 0036 nachádza v seizmickej oblasti 7° M.C.S. a 6° M.C.S. Zemetrasenie bolo zaznamenané v r. 1858 o intenzite 9° M.C.S. Podľa "Seizmotektonickej mapy Slovenska patrí územie do oblasti 7° MSK-64.

Klimatické podmienky

Považská Bystrica

Zrážky sú dôležité z hľadiska atmosferických procesov pri usadzovaní emitujúcich látok. Počas prudkých dažďov sa naopak výrazne znižuje. Vietor je najpremenlivejším meteorologickým prvkom hlavne v prízemnej vrstve atmosféry. Časová a priestorová premenlivosť je závislá od reliéfu krajiny. V značnej miere vplývajú aj na iné meteorologické charakteristiky ako sú: teplota vzduchu, výskyt mrazov a hmiel, rozloženie snehovej pokrývky, výpar a iné. Počet letných dní je > 50, s denným maximom teploty vzduchu e" 25 °C a júlovým priemerom teploty vzduchu e" 16°C. Atmosférické zrážky môžu byť v kvapalnom alebo tuhom stave, padajúce v podobe dažďa, snehu, krúp, niekedy sa tiež za zrážky považujú produkty kondenzácie vodných pár, ktoré sa vytvárajú bezprostredne na povrchu zeme ako napr. rosa či poľadovica. Ročný úhrn zrážok je v Považskej Bystrici 707 mm. Sucho v trvaní 26 dní sa vyskytuje v priemere raz za dva roky, v trvaní 55 dní raz za 50 rokov. Denné úhrny zrážok prevažne od 0 do 15 mm. V Považskej Bystrici sa za rok v priemere vyskytuje 101 zrážkových dní s úhrnom zrážok 1 mm a viac. Vysoká vlhkosť vzduchu a silná hmla spôsobuje ovlhnutie vozoviek, čo spôsobuje tvorbu poľadovice. Hmly sa v predmetnom území vytvárajú predovšetkým v jesennom a zimnom období. V údolných polohách sa v priemere za rok vyskytuje 70 - 80 dní s hmlou. V zime sa rozplývajú v priemere v priebehu 7 - 12 hodín, v lete majú podstatne kratšie trvanie 2 - 5 hodín. Celodenné hmly sa tu vyskytujú priemerne len v 8 %. Často vyskytujú inverzie, v priemere až v 200 - 225 dňoch za rok. Inverzie sa vytvárajú predovšetkým v nočných hodinách a zanikajú skoro ráno (v letnom období), alebo v priebehu dopoludnia (v zime), zriedkavejšie počas celého dňa. Priemerná teplota vzduchu podľa meraní v meteorologickej stanici Považská Bystrica dosahuje 8,0 °C. Smer a rýchlosť vetra je v sledovanej oblasti podmienený reliéfom krajiny. Prevláda prúdenie v smere dolín. V doline Váhu prevláda najmä severovýchodné a juhozápadné prúdenie. Časti sa uplatňuje miestna cirkulácia ovzdušia. Slabý vietor s priemernými rýchlosťami 1 - 2 m.s-1 sa vyskytuje v priemere v 44 %, mierny vietor s rýchlosťami 3 - 5 m.s-1 v priemere v 20 %. Čerstvý až silný vietor o priemerných rýchlostiach 6 m/s a viac v priemere v 6 %. Najväčšia veternosť je pozorovaná najmä v mesiacoch marec a apríl a najmenšia v júli a v auguste.

Prečítajte si tiež: Inzercia pozemkov Námestovo

#

tags: #pozemky #užovka #kataster