
Pôžičky a úroky sú neoddeliteľnou súčasťou finančného sveta, či už v osobnom alebo podnikateľskom živote. Pochopenie ich fungovania a dopadov je kľúčové pre správne finančné rozhodovanie. Tento článok sa zameriava na pôžičky a úroky, ich daňové aspekty a špecifiká v kontexte slovenského právneho systému.
Zmluva o pôžičke je upravená v Občianskom zákonníku (§ 657 a § 658), zatiaľ čo zmluva o úvere je definovaná v Obchodnom zákonníku (§ 497 až § 507). V praxi sa často stretávame s mylným presvedčením, že spoločník a spoločnosť môžu uzatvárať iba zmluvu o úvere. Avšak, keďže Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke, je možné, aby tieto strany uzavreli zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.
Zmluva o pôžičke vzniká reálnym konaním, teda prenechaním predmetu pôžičky, zatiaľ čo zmluva o úvere vzniká dohodou, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť peniaze za úrok na určitú dobu. Z daňového hľadiska však medzi nimi nie je zásadný rozdiel.
Poskytnutý úver alebo pôžička nie je považovaná za príjem podliehajúci dani z príjmov. Dôležité je odlíšiť samotnú pôžičku od úrokov, ktoré sú už predmetom dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov ako príjem z kapitálového majetku.
Pán Jozef si požičal od svojho kamaráta 200 eur na nákup novej chladničky. V zmluve sa dohodli, že pán Jozef vráti kamarátovi 250 eur. Príjem z pôžičky pre pána Jozefa nie je predmetom dane, a teda mu nevzniká žiadna daňová povinnosť. Zdaniteľný príjem však dosiahne kamarát p. Jozefa, ktorý pôžičku poskytol, a to vo výške dohodnutého úroku, t.j. 50 eur.
Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa
Úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s podnikaním, sú príjmom z podnikania podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2. Ak spoločník spoločnosti poskytne pôžičku s úrokom, musí tento úrokový príjem zdaniť. U fyzickej osoby sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Príjem sa zdaní za to obdobie, v ktorom bol prijatý sadzbou dane 19 %, resp. 25 %.
Ak by išlo o spoločníka - fyzickú osobu, podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a pôžička by bola poskytnutá z jeho obchodného majetku, úrok by sa zdanil v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý, v rámci čiastkového základu dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti).
Ak obchodná spoločnosť poskytne spoločníkovi alebo konateľovi bezúročnú pôžičku, suma pôžičky nepodlieha dani z príjmov. Nepeňažným zdaniteľným príjmom pre spoločníka alebo konateľa je však úrok, ktorý nie je povinný z pôžičky uhradiť. Pri výpočte výšky úroku sa vychádza z úroku, za ktorý poskytuje pôžičky banka, a to v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru.
Ak veriteľ postúpi svoju pohľadávku voči dlžníkovi z poskytnutej pôžičky tretej osobe, príjem z postúpenia pohľadávky už je predmetom dane z príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Fyzickej osobe vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie ako ostatný príjem podliehajúci dani z príjmov.
Fyzická osoba nepodnikateľ poskytla obchodnej spoločnosti bezúročnú pôžičku. Pohľadávku z pôžičky postúpila na inú fyzickú osobu za odplatu. Príjem z postúpenia pohľadávky už je predmetom dane z príjmov a fyzickej osobe vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie ako ostatný príjem podliehajúci dani z príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky pre seniorov
Ak spoločnosť poskytne bezúročnú pôžičku svojim zamestnancom, v spoločnosti sa nezvyšuje základ dane. Pokiaľ by bola pôžička poskytnutá osobe, ktorá je zamestnancom, bolo by nutné u zamestnanca podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov úrokové zvýhodnenie považovať za nepeňažný príjem zo závislej činnosti. Nepeňažným zdaniteľným príjmom pre zamestnanca je v tomto prípade úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z pôžičky uhradiť, t. j. rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (resp. žiadnym úrokom) a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel (napr. od Slovenskej sporiteľne, VÚB, Tatra banky, ČSOB a pod.). Takéto zvýhodnenie sa zdaňuje v súlade s § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov v úhrne zdaniteľných príjmov počas celej doby splácania pôžičky.
Zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi bezúročnú pôžičku vo výške 3 000 €. Zamestnanec spláca pôžičku v mesačných splátkach po 100 €. Výška úroku zistená v peňažnom ústave v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky je 10,8 %. Ak by zamestnanec platil úrok napr.
Úrok z poskytnutej pôžičky je cenou peňažných prostriedkov. Dojednané úroky v zmluve o pôžičke sa považujú za odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ich maximálnu výšku Občiansky zákonník ani iný predpis neustanovuje. Výšku úrokov určuje dohoda zmluvných strán. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi - nesmie byť určená ani taká výška úrokov, ktorú by z hľadiska trestného práva bolo možné kvalifikovať ako trestný čin úžery podľa § 235 Trestného zákona.
Úroky z prijatej pôžičky sa účtujú priamo do nákladov. V prípade úveru na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, že úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania vstupujú do ocenenia dlhodobého hmotného majetku [§ 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania v PÚ]. Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, potom sú úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania účtovným nákladom.
Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičiek je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok, ktorý je definovaný v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom (§ 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov). To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia.
Prečítajte si tiež: Pôžičky a príspevky na Slovensku
Spoločnosti XY, s. r. o., poskytol spoločník krátkodobú pôžičku vo výške 20 000 € na obdobie 6 mesiacov. Dohodnutý úrok bol vo výške 11 % p. a., pôžička bola poskytnutá 1. 10. Do daňových výdavkov v roku 2013 spoločnosť zahrnie úrok zúčtovaný na účte 562 vo výške 554, 52 € napriek tomu, že nebol zaplatený.
Ak spoločnosti poskytne pôžičku spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti povinnosť posúdiť zdaniteľnosť príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území SR. Zákon o dani z príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 považuje za príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z úverov a pôžičiek, ktoré sa podľa § 43 ods. 2 zdaňujú daňou vyberanou zrážkou.
Spoločnosť má povinnosť z každej výplaty, poukázania alebo pripísania úrokov v prospech nerezidenta (napr. zahraničného spoločníka) zraziť daň vo výške sadzby dane 19 % a odviesť svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca. Ak tieto príjmy budú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu, použije sa sadzba dane vo výške 35 %.
Vo vzťahu k štátom, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou. Príjmy z úverov a pôžičiek spadajú do rámca zdaňovania tzv. úrokov spravidla podľa Článku 11 príslušnej zmluvy. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť v štáte zdroja, t. j. v danom prípade v SR, a to podľa právnych predpisov SR (daňou vyberanou zrážkou), pričom daň nesmie presiahnuť stanovené percento hrubej sumy úrokov. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť výlučne v štáte rezidencie ich príjemcu (zahraničnej osoby), t. j. v SR sú úroky od dane oslobodené. Podmienkou na uplatnenie tohto „oslobodenia“ úrokov podľa zmluvy je preukázanie rezidencie daňovníka.
S účinnosťou od 1. januára 2024 sa do ZDP zavádza pravidlo o obmedzení úrokových nákladov, a to v § 17k ZDP. Toto pravidlo obmedzuje zahrnovanie čistých úrokových nákladov do základu dane. Uplatňuje sa u právnických osôb - daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR - alebo u právnických osôb, ktorými sú daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú na území SR zriadenú stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2 ZDP).
Daňovník pre posúdenie, či podlieha limitácii úrokových nákladov podľa § 17k ZDP, musí vyčísliť hodnotu čistých úrokových nákladov, ktorými sa rozumie suma, o ktorú výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období považované za daňové výdavky, presahujú úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom, ktoré sa v príslušnom zdaňovacom období považujú za zdaniteľné príjmy, t. j. (napr. úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, a to v pomere, v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo vlastných nákladoch majetku vrátane technického zhodnotenia alebo v pomere, v akom sa tieto úroky podieľajú na zostatkovej cene (§ 25 ods. 3 ZDP), sumy vypočítané na základe výnosu z finančných prostriedkov určené v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 ZDP.
Spôsob úpravy základu dane z dôvodu nadmerných úrokových nákladov upravuje § 17k ods. 2 ZDP. Daňovník, na ktorého sa nevzťahuje výnimka z dôvodu bezpečného prístavu alebo výnimka podľa odseku 8, je povinný zvýšiť základ dane o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % hodnoty ukazovateľa, ktorým je tzv. „daňová“ EBITDA ako úhrn jednotlivých druhov základov dane uvedených v § 17k ods. 3 ZDP.
Spoločník si môže od firmy požičať, ale za trhový úrok. Oproti živnostníkovi, ktorý si môže zarobené peniaze vyplácať kedykoľvek, je spoločník vo firme v nevýhode. V zákone je však viacero spôsobov, ako sa môžu vyberať peniaze z eseročky.
Základnou a najjednoduchšou cestou, ako sa dostať k zisku v eseročke, je vyplatiť si dividendy. Problémom je, že to spoločník môže urobiť až po skončení zdaňovacieho obdobia a po schválení účtovnej závierky. Najskôr však musí eseročka zaplatiť z príjmu daň. Tá môže byť 21 alebo 15 percent. Štát navyše zdaňuje aj vyplatenie dividendy. Daň 7 percent sa vyberá zrážkou, čiže naraz s vyplatením zisku z účtu eseročky. Od 1.1.2024 podliehajú dividendy za rok 2024, ktoré sa budú vyplácať v roku 2025, novej sadzbe dane vo výške 10 %.
Spoločník sa môže zamestnať ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy alebo dohody s pravidelným alebo nepravidelným príjmom. Zamestnanec musí zo svojej mzdy platiť odvody a daň a odvody musí platiť aj jeho firma. Byť zamestnancom vo vlastnej eseročke však znamená aj veľa byrokratických povinností.
Na rozdiel od mzdy, kde platí Zákonník práce, pri odmene konateľa nemusí eseročka evidovať pracovný čas, tvoriť sociálny fond, poskytovať dovolenku, stravné. Neplatia ani pravidlá minimálnej mzdy. Od roku 2023 však začala platiť jedna novinka týkajúca sa zdravotných odvodov. Tie sa už vypočítavajú najmenej zo sumy životného minima.
Ak má majiteľ firmy zároveň živnosť, môže si z eseročky vytiahnuť peniaze prostredníctvom faktúr za vykonané práce. Je to preňho výhodnejšie, ako keby si mal vyplácať mzdu. Faktúra však musí mať opodstatnenie.