
Peniaze si ľudia bežne požičiavajú nielen od bánk, ale aj od príbuzných či známych. Veriteľ by sa mal pre istotu zabezpečiť, aj keď dlžníkovi dôveruje, aby minimalizoval riziko nevrátenia peňazí. Jednou z možností je spísanie zmluvy o pôžičke. Tento článok sa zameriava na zmluvu o pôžičke bez určenej doby splatnosti a s tým spojené právne aspekty, vrátane premlčania pohľadávky.
Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Na to, aby sme mohli hovoriť o zmluve o pôžičke, musí zmluva obsahovať určité náležitosti:
Podľa Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje písomná forma zmluvy o pôžičke, teda zmluva o pôžičke môže byť platne uzatvorená aj ústne. Pokiaľ nebude existovať písomná zmluva o pôžičke, môže nastať situácia, kedy bude potrebné dokázať, či poskytnuté finančné prostriedky skutočne boli pôžičkou a či neboli darom. Ak bude zmluva o pôžičke len ústna, možno odporučiť, aby sa skutočnosť, že ide o pôžičku uviedla aspoň pri samotnom poskytnutí peňazí.
Zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt, to znamená, že na to, aby mohlo ísť o zmluvu o pôžičke, musí dôjsť k faktickému (reálnemu) odovzdaniu peňazí dlžníkovi. Nestačí, že sa veriteľ a dlžník dohodnú na tom, že veriteľ odovzdá dlžníkovi peniaze. To je napr. rozdiel oproti úverovej zmluve. Ďalej musí byť zo zmluvy jasné, že sa obe strany dohodli na tom, že peniaze sa odovzdávajú len dočasne a musia byť veriteľovi vrátené (aby dlžník nemohol tvrdiť, že ide napr. o dar).
Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa
Ak sú splnené tieto nevyhnutné základné body, môžeme v podstate hovoriť o zmluve o pôžičke. Kvalitná zmluva o pôžičke však musí obsahovať viac.
Zo zmluvy o pôžičke by malo ďalej vyplývať aj to:
V praxi je najväčším problémom to, že veriteľ nevie preukázať, že peniaze dlžníkovi odovzdal.
Ideálne je, ak veriteľ prevedie pôžičku bankovým prevodom, kde do detailu platby uvedie aj to, že sa jedná o pôžičku. Preukázať pôžičku, ktorá je odovzdaná v hotovosti môže napr. aj svedkom, ktorý bol pri odovzdaní pôžičky a vie dosvedčiť presnú sumu, a ako aj to, kedy a kde bola suma odovzdaná. Hotovostnú pôžičku možno preukázať napr. aj písomným potvrdením dlžníka o prevzatí sumy pôžičky. Dokonca podľa istých názorov nepostačuje ani to, ak je v zmluve o pôžičke vyhlásené, že k odovzdaniu peňazí dôjde po podpise zmluvy.
Na prípady, kedy medzi veriteľom a dlžníkom nebola vopred dohodnutá doba splatnosti pôžičky, t.j. doba do kedy má dlžník požičanú sumu peňazí vrátiť, sa vzťahuje ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného teda vyplýva, že ak splatnosť záväzku nebola medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, neustanovuje ju právny predpis a ani rozhodnutie súdu, v takom prípade má právo veriteľ určiť čas splnenia záväzku, t.j. určiť jeho splatnosť.
Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky pre seniorov
Veriteľ môže kedykoľvek (hoci i druhý deň po vzniku záväzku) oznámiť dlžníkovi, že má plniť. Len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, v ktorom ho veriteľ vyzval na plnenie. Veriteľ môže v tejto svojej výzve adresovanej dlžníkovi výslovne určiť dobu splnenia tak, že určí konkrétnu lehotu, dokedy má dlžník dlh splniť (napr. do 10 dní od doručenia výzvy). V tomto prípade platí doba splnenia určená vo výzve veriteľa.
Nakoľko ste si s dlžníkom výslovne nedohodli termín vrátenia požičanej sumy, t.j. neurčili ste splatnosť tohto dlhu, ako veriteľ ste oprávnený vyzvať dlžníka na zaplatenie tejto dlžnej sumy. Dlžník je povinný Vám po tejto výzve požičané peniaze vrátiť. Odporúčame Vám teda najskôr zaslať dlžníkovi list - Výzvu na vrátenie predmetu pôžičky, v ktorej môžete dlžníkovi určiť lehotu na vrátenie dlhu. Po uplynutí tejto lehoty sa tak dlh stáva splatným a ak Vám dlžník dlžnú sumu nevráti, dostáva sa do omeškania.
Formu a obsahové náležitosti, aké má obsahovať výzva, zákon nepredpisuje. Avšak z jej obsahu musí byť zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť dostatočne určite špecifikovaná.
Ak ani po doručení výzvy (resp. po uplynutí lehoty na plnenie v nej uvedenej) dlžník svoj dlh voči Vám nesplní, môžete voči dlžníkovi podať na príslušnom súde Žalobu na zaplatenie dlžnej sumy. Príslušný súdom bude v tomto prípade všeobecný súd žalovaného (dlžníka) podľa miesta jeho trvalého bydliska.
Na podanie žaloby na súd voči dlžníkovi zákon neustanovuje povinnosť veriteľa predtým ho písomnej výzvy na vrátenie pôžičky. To znamená, že môžete podať žalobu na súd aj bez využitia výzvy.
Prečítajte si tiež: Pôžičky a príspevky na Slovensku
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka sa na premlčanie práva veriteľa na zaplatenie vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobu na príslušnom súde je potrebné podať najneskôr do troch rokov odo dňa splatnosti dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy, resp. nasledujúci deň po uplynutí lehoty určenej na plnenie. Po uplynutí týchto troch rokov totiž dochádza k premlčaniu práva veriteľa na zaplatenie a dlžník môže v prípadnom súdnom spore vzniesť námietku premlčania.
Uplynutím premlčacej doby síce právo veriteľa na vymáhanie dlžnej sumy nezaniká, ale sa oslabuje, t.j. v prípade ak dlžník vznesie námietku premlčania, veriteľ nebude v súdnom konaní úspešný (t.j. súd žalobu zamietne), ak ale námietku premlčania dlžník nevznesie, v súdnom konaní sa bude pokračovať aj naďalej.
Nárok na vymáhanie pôžičky podlieha všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Otázka jej začiatku pri neurčenej splatnosti bola predmetom diskusie.
Prevládajúci (objektívny) názor stanovuje, že premlčacia doba začína plynúť už nasledujúci deň po vzniku dlhu. Zdôvodňuje sa to tým, že veriteľ mohol objektívne požadovať plnenie ihneď, a teda právo mohol vykonať po prvý raz hneď po vzniku záväzku.
Hoci existoval aj kontroverzný názor, ktorý premlčanie viazal až na deň splatnosti vyvolanej výzvou, tento prístup bol kritizovaný, pretože by oddialil premlčanie na vôli veriteľa.
V rozhodovacej praxi naďalej prevažuje pôvodný prístup. Pre veriteľa je preto nevyhnutné konať rýchlo a vyzvať dlžníka bez zbytočného odkladu.
Ak sa teda medzi dlžníkom a veriteľom dohodlo, že čas splnenia záväzku sa ponechá na vôli dlžníka, môže sa stať, že splnenie dlhu bude tento dlžník úmyselne predlžovať. V tomto prípade zákon poskytuje veriteľovi potrebnú právnu ochranu a umožňuje mu podať na príslušnom súde návrh na súd, aby svojím rozhodnutím súd určil čas splnenia záväzku dlžníkom. Následne súdne rozhodnutie bude obsahovať výrok, ktorým sa určuje čas splatnosti dlhu, a tak bude v tomto smere nahrádzať vôľu dlžníka. Avšak toto súdne rozhodnutie nebude dlžníkovi ukladať povinnosť plniť, určí mu len lehotu splatnosti dlhu.
Ak dlžník neuhradí svoj dlh voči veriteľovi v lehote určenej súdom, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený podať na súd v trojročnej premlčacej dobe Žalobu na zaplatenie dlžnej sumy. Premlčacia doba začína plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí času splatnosti pohľadávky, ktorý určil súd.
Ideálne je uzavrieť písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa presne označia zmluvné strany (veriteľ a dlžník), uvedie sa suma pôžičky, splatnosť a iné podmienky. Overenie podpisov nie je nevyhnutné, no nie je na škodu (najmä u dlžníka). Pôžičku je vhodné poskytnúť bankovým prevodom. Ak sa poskytuje v hotovosti, je vhodné mať písomné potvrdenie dlžníka o prevzatí sumy.
Vymáhať pôžičku je potrebné v premlčacej dobe. Ak ju budete vymáhať po premlčacej dobe a dlžník namietne premlčanie, súd žalobu zamietne. Ak si veriteľ nie je istý tým, či má pôžička všetky náležitosti zmluvy o pôžičke, potom je potrebné rátať skôr s tým, že premlčacia doba je kratšia (2 ročná, od poskytnutia peňazí), ak by právny vzťah súd náhodou vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie. Dlžníka je vhodné najskôr písomne vyzvať, i keď to nie je podmienkou podania žaloby. Dlžník, ktorý výzvy ignoruje, či dáva „plané“ sľuby sa často snaží len získať čas, aby sa pôžička premlčala. Netreba tak čakať. Premlčacia doba sa preruší až dňom podania žaloby na súd (dňom doručenia súdu).
Často dlžník začne brať veci vážne až keď mu výzvu pošle advokát, pretože si uvedomí, že ďalším krokom bude už žaloba, kde náklady, ktoré vzniknú a ktoré bude musieť veriteľovi preplatiť, budú oveľa vyššie.
Pred podaním žaloby je však potrebné dôkladne posúdiť vymáhateľnosť pôžičky.
Do sporu nie je dobré sa „púšťať bezhlavo“. Je potrebné zistiť, či dlžník nemá exekúcie, zvážiť, aký má majetok, či nedlhuje na daniach a odvodoch, no najmä či dôkazy sú spôsobilé preukázať nárok na súde. Na súde má totiž dôkazné bremeno veriteľ. Ten musí preukázať, že peniaze reálne odovzdal a že sa s dlžníkom dohodol na tom, že ich vráti, no neurobil tak.
tags: #pozicka #bez #lehoty #splatnosti #premlcanie