
Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý umožňuje zamestnávateľom poskytovať zamestnancom rôzne plnenia sociálneho charakteru. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania pôžičiek zo sociálneho fondu, ich použitie a daňové aspekty s nimi spojené.
Sociálny fond je tvorený finančnými prostriedkami, ktoré zamestnávatelia používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Tvorba sociálneho fondu je zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje na:
Dôležité je, že ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sociálny fond netvorí.
Sociálny fond sa tvorí z rôznych zdrojov, medzi ktoré patria:
Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky zo sociálneho fondu
Zamestnávateľ, ktorý dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 %.
Prostriedky zo sociálneho fondu môžu byť použité na rôzne účely, ktoré prispievajú k zlepšeniu sociálnych podmienok zamestnancov, ako napríklad:
Poskytnutie pôžičky zamestnávateľom pre svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok, ako keby ju zamestnanci získali od peňažného ústavu, je jednou zo zamestnaneckých výhod. Zamestnávatelia poskytujú takéto výhody v rámci realizácie svojej sociálnej politiky.
Zmluvný vzťah vznikajúci pri poskytnutí pôžičky upravuje Občiansky zákonník v § 657 a § 658. Ak je dohodnutá peňažná pôžička, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ (zamestnávateľ) dlžníkovi (zamestnancovi) peniaze. Občiansky zákonník na vznik zmluvy vyžaduje reálne odovzdanie peňazí veriteľom dlžníkovi. Dlžník sa zaväzuje vrátiť požičanú sumu peňazí veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky, resp. ako odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje problematiku pôžičiek u fyzických osôb v § 3 zákona. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona pôžička nie je predmetom dane. Uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade pôžičiek, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť a ktoré nie sú z hľadiska dane z príjmov zdaniteľným príjmom, a to bez ohľadu na ich zdroj.
Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa
Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi tzv. nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie pôžičky, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je vylúčený z predmetu dane. Pokiaľ teda ide o dary poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov), tieto sú predmetom dane. Z toho vyplýva, že takýto príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorého zdanenie musí zabezpečiť zamestnávateľ.
Zamestnanecká výhoda spočíva v poskytnutí bezúročnej pôžičky, resp. Predmetom dane je zvýhodnenie zamestnanca plynúce z úroku z poskytnutej pôžičky, ktorý nie je povinný zamestnanec uhradiť (bezúročná pôžička), alebo z rozdielu z nižšieho úroku, ako je úrok používaný v mieste a čase poskytnutia pôžičky obdobného charakteru, a to bez ohľadu na zdroj poskytnutia pôžičky. Ak finančné prostriedky požičia zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za nižšiu ako bežne používanú cenu, ide o dar zamestnávateľa v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Vzhľadom na zdaňovanie zvýhodnenia v súvislosti s poskytnutými bezúročnými pôžičkami alebo pôžičkami s úrokom nižším, ako je bežne používaný úrok, je potrebné oceniť tento nepeňažný príjem zamestnanca. Zákon o dani z príjmov spôsob vyčíslenia nepeňažného príjmu zamestnanca priamo neupravuje. Podporne možno aplikovať oznámenie Ministerstva financií SR č. 62/682/1996 k spôsobu zdanenia peňažného zvýhodnenia plynúceho zamestnancom v súvislosti s poskytnutím pôžičiek zamestnávateľom daňou z príjmov fyzických osôb. V súčasnom období takéto služby poskytuje viac peňažných ústavov, preto pri vyčíslení peňažného príjmu zamestnanca možno akceptovať priemerný bežný úrok poskytovaný peňažnými ústavmi SR na obdobné účely.
Zamestnávateľ je povinný v čase splácania pôžičky vypočítať „fiktívny“ úrok z nesplateného zostatku pôžičky a tento ako nepeňažný príjem zdaniť.
Podľa § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je za vymeriavací základ zamestnanca pre platenie poistného na zdravotné poistenie považovaný každý príjem zamestnanca plynúci zo zárobkovej činnosti, poskytnutý zamestnávateľom. V súlade s uvedeným aj všetky príjmy zamestnanca (vrátane príjmov zo sociálneho fondu), ktoré podliehajú zdaneniu daňou z príjmov fyzickej osoby, sú u zamestnanca považované za príjmy zo závislej činnosti a sú súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa pre odvody do zdravotných poisťovní.
Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky pre seniorov
Vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne je definovaný v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto ustanovením sa u zamestnanca za vymeriavací základ považuje každý príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti vymedzenej v § 3 zákona o sociálnom poistení poskytnutý zamestnávateľom. Výnimkou sú príjmy, ktoré nie sú podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane, príjmy, ktoré sú podľa zákona o dani z príjmov od zdanenia oslobodené, a taxatívne vymenované príjmy v § 3 a v § 138 zákona o sociálnom poistení.
Zamestnávateľ ABC s. r. o. poskytol zamestnankyni Petre bezúročnú návratnú pôžičku 01.02.2022 v sume 8 000 eur. Trhový úrok za obdobných podmienok je u komerčných bánk v priemere 3,60 %. K 31.07.2022 zostalo nesplatených 2 000 eur.
Výpočet nepeňažného príjmu (úroku) za mesiac júl 2022 v sume 35,70 eura:
(2 000 eur x 3,60 %) / 360 dní x 30 dní = 6 eur
Podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená sociálna výpomoc poskytnutá zamestnancovi, ktorý sa ocitol v ťažkej životnej situácii. Ide o sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
tags: #pozicka #zo #socialneho #fondu #podmienky