
V kontexte moderného právneho štátu zohráva pozitívny záväzok štátu kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ochrany základných práv a slobôd občanov. Tento koncept, ktorý sa vyvinul z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a bol inkorporovaný do slovenského právneho poriadku, ukladá štátu povinnosť nielen sa zdržať zásahov do týchto práv, ale aj aktívne konať na ich ochranu a napĺňanie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na definíciu pozitívneho záväzku štátu, jeho význam a aplikáciu v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na jeho implementáciu v rôznych oblastiach, ako je legislatívna zodpovednosť, ochrana pred diskrimináciou a zabezpečenie bezpečnosti v školách.
Pozitívny záväzok štátu predstavuje povinnosť štátu aktívne zabezpečovať podmienky pre efektívne uplatňovanie základných práv a slobôd. To zahŕňa prijímanie legislatívnych, administratívnych a iných opatrení, ktoré umožňujú občanom plne využívať svoje práva. Na rozdiel od negatívneho záväzku, ktorý štátu ukladá povinnosť zdržať sa zásahov do základných práv, pozitívny záväzok vyžaduje aktívny prístup a proaktívne kroky.
Teória pozitívneho záväzku ukladá štátu povinnosť ľudské práva nielen deklarovať, ale zabezpečiť všetky podmienky (vrátane materiálnych a právnych) potrebné na ich napĺňanie. Pozitívny záväzok štátu je teda prejavom princípu materiálneho právneho štátu, ktorý kladie dôraz na reálne a efektívne uplatňovanie práv, nielen na ich formálnu existenciu.
Legislatívna zodpovednosť štátu je úzko spojená s konceptom pozitívneho záväzku. Štát má povinnosť prijímať zákony, ktoré sú v súlade s ústavou a medzinárodnými štandardmi ľudských práv, a ktoré efektívne zabezpečujú ochranu týchto práv. Táto povinnosť zahŕňa aj zodpovednosť za škodu spôsobenú prijatím nekvalitných alebo protiústavných zákonov.
V prípade legislatívnej povinnosti je osobitne dôležité plnenie povinnosti parlamentu prijať zákon v súlade s teóriou pozitívneho záväzku štátu. Zákonodarný orgán má pri výkone svojej zákonodarnej právomoci určité úlohy, či povinnosti, týkajúce sa kvality ním prijímaného právneho predpisu. Musí sa v prvom rade správať ako racionálny zákonodarca, ktorý je pri prijímaní právneho predpisu opatrný, pozorný a prezieravý. Racionálny zákonodarca má súčasne v procese tvorby zákona na pamäti možnosť vzniku škody samotným prijatím zákona. Doktrína racionálneho zákonodarcu vychádza z maxima vnútornej nerozpornosti a konzistentnosti právneho poriadku.
Prečítajte si tiež: Definícia pozitívneho sociálneho vplyvu
Zákon č. 412/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, priniesol významné zmeny v legálnom vymedzení nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Tieto zmeny, ktoré sa týkajú postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky, boli prijaté s cieľom zosúladenia zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
Zákaz diskriminácie zahŕňa pozitívne aj negatívne záväzky na strane štátu. Negatívny záväzok znamená to, že štát samotný, konkrétne štátne a verejné orgány nesmú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „vertikálnej diskriminácie“. Znamená to, že štát sa musí vyvarovať toho, aby prijímal zákony, opatrenia, politiky a programy, ktoré sú diskriminačné a že verejnoprávne orgány nesmú uplatňovať a vykonávať zákony a politiky diskriminačným spôsobom. Parlament napríklad nemôže prijať zákon stanovujúci, že do policajného zboru sa môžu prijímať len muži a nie ženy.
Štát má preto aj pozitívny záväzok zabezpečiť, aby k diskriminácii nedochádzalo ani prostredníctvom konania súkromných osôb.
V nadväznosti na pristúpenie k Európskej únii prijala Slovenská republika osobitný zákon upravujúci právo na rovné zaobchádzanie, takzvaný antidiskriminačný zákon, v záujme transpozície pôvodne dvoch základných smerníc Európskej únie o rovnom zaobchádzaní, tzv. rasovej smernice a smernice o rovnom zaobchádzaní v zamestnaní. Slovenský zákon používa termín „rovnaké zaobchádzanie“. Zákon na Slovensku zakazuje diskrimináciu na základe celého radu dôvodov v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Osobný rozsah antidiskriminačného zákona sa vzťahuje na „každého“, t. j.
V určitých prípadoch môžu verejnoprávne orgány a inštitúcie prijímať opatrenia na podporu rovnosti a odstrániť prekážky, ktoré bránia istým skupinám osôb (napr. osobám so zdravotným postihnutím) užívať ich práva rovnakým spôsobom ako druhí. Na Slovensku má napríklad zamestnávateľ povinnosť prispôsobiť pracovné prostredie potrebám osoby so zdravotným postihnutím, i keď, neexistuje zvláštna povinnosť takéhoto charakteru vo vzťahu k zamestnancom bez postihnutia.
Prečítajte si tiež: Definícia pozitívneho záväzku
Pozitívny záväzok štátu sa uplatňuje aj v oblasti zabezpečenia bezpečnosti v školách. Štát má povinnosť prijať opatrenia na ochranu žiakov a učiteľov pred násilím, šikanovaním a inými formami ohrozenia. Táto povinnosť zahŕňa nielen prijatie legislatívy a vytvorenie inštitúcií, ale aj aktívne monitorovanie situácie v školách a prijímanie preventívnych opatrení.
Pri kreovaní ochrany škôl pred fyzickým násilím a verbálnym ponižovaním vychádza z pozitívneho záväzku štátu. Najproblematickejším z hľadiska preskúmavania naplnenia pozitívneho záväzku pri zabraňovaní násiliu v školách je vymedzenie hmotnoprávnych povinností štátu pri odvracaní konkrétneho nebezpečenstva vzniku násilia v školách. V tejto súvislosti sa sudcovia ESĽP zhodli na tom, že pozitívny záväzok má osobitný význam v kontexte poskytovania takej dôležitej verejnej služby, akou je poskytovanie vzdelávania. Príslušné orgány, najmä školské sú povinné chrániť fyzické aj duševné zdravie žiakov a osobitne tých najmladších, ktorí sú obzvlášť zraniteľní, pričom sú pod kontrolou týchto orgánov.
Judikatúra ESĽP a Ústavného súdu SR zohráva kľúčovú úlohu pri vymedzovaní rozsahu a obsahu pozitívneho záväzku štátu pri zabezpečení bezpečnosti v školách. Tieto súdy posudzujú, či štát prijal primerané opatrenia na ochranu života a zdravia žiakov a učiteľov, a či tieto opatrenia boli efektívne a v súlade s medzinárodnými štandardmi ľudských práv.
ESĽP v prípadoch, keď obeť je pod kontrolou štátu, prenáša dôkaznú povinnosť na štát. Žiaci sú pri školskom násilí pod kontrolou školských orgánov, čo má dosah aj na určenie nositeľa dôkazného bremena.
Uplatňovanie pozitívneho záväzku štátu v praxi prináša množstvo problémov a výziev. Jednou z hlavných výziev je vymedzenie rozsahu a obsahu tohto záväzku v konkrétnych situáciách. Je potrebné zohľadňovať rôzne faktory, ako sú dostupné zdroje, proporcionalita opatrení a ochrana iných základných práv a slobôd.
Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku
Ďalšou výzvou je zabezpečenie efektívneho monitorovania a hodnotenia opatrení prijatých na plnenie pozitívneho záväzku štátu. Je potrebné vyhodnocovať, či tieto opatrenia skutočne vedú k zlepšeniu situácie v danej oblasti, a či sú potrebné ďalšie kroky.
Verejná moc môže byť uplatňovaná rôznymi formami, pričom ústava umožňuje uplatňovanie moci prostredníctvom zástupcov alebo priamo. Dôležité je, aby akýkoľvek spôsob uplatňovania moci rešpektoval princípy demokracie a právneho štátu.
Ústava Slovenskej republiky neuprednostňuje ani nevylučuje priamu demokraciu v porovnaní so zastupiteľskou demokraciou. Obe formy demokracie majú svoje výhody a nevýhody, a ich kombinácia môže byť najefektívnejším spôsobom uplatňovania verejnej moci.
Politické strany zohrávajú dôležitú úlohu v demokracii, avšak ich moc pochádza od občanov. Zastupiteľská demokracia musí rešpektovať moc pochádzajúcu od občanov a nemôže ju obmedzovať v prospech politických strán.
Pozitívny záväzok štátu je kľúčovým konceptom moderného právneho štátu, ktorý ukladá štátu povinnosť aktívne konať na ochranu a napĺňanie základných práv a slobôd občanov. Jeho uplatňovanie v praxi prináša množstvo výziev, ale aj príležitostí na zlepšenie kvality života občanov a posilnenie princípov demokracie a právneho štátu. Je nevyhnutné, aby štát aktívne monitoroval a hodnotil opatrenia prijaté na plnenie tohto záväzku, a aby neustále hľadal nové spôsoby, ako zabezpečiť efektívne uplatňovanie základných práv a slobôd pre všetkých občanov.