Pozitívny záväzok Slovenskej republiky vo vzťahu k základným právam a slobodám: Definícia a kontext

Slovenská republika, rovnako ako každý demokratický právny štát, má pozitívny záväzok vo vzťahu k základným právam a slobodám. Tento záväzok znamená, že štát nie je len pasívnym garantom týchto práv, ale aktívne sa podieľa na ich zabezpečovaní a ochrane. V praxi to znamená prijímanie legislatívnych, administratívnych a súdnych opatrení, ktoré umožňujú plnohodnotné uplatňovanie základných práv a slobôd všetkých jednotlivcov nachádzajúcich sa na jeho území.

Ústavný rámec a pozitívny záväzok štátu

Ústavnoprávna podstata navrhovanej legislatívnej úpravy sa spája so snahou o vyriešenie konfliktu medzi základným právom na pokojné užívanie svojho majetku a základným právom na súdnu ochranu (čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) na jednej strane a základným právom na ochranu zdravia a základným právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia (čl. 40 Ústavy SR).

Základné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia je kryté pozitívnym záväzkom štátu implikovaným v čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Národná rada SR má povinnosť prijímať právnu úpravu so silou zákona, ktorým ustanoví podmienky a rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Interpretácia čl. 40 Ústavy SR musí okrem čl. 51 ods. 1 prihliadnuť aj na čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. V opačnom prípade by totiž bolo ustanovenie čl. 40 z pohľadu ústavného prázdnym ustanovením, bez normatívneho obsahu.

Prístup k zdravotnej starostlivosti ako prejav pozitívneho záväzku

V kontexte pandémie COVID-19 sa ukázala dôležitosť zabezpečenia prístupu k zdravotnej starostlivosti ako jedného z prejavov pozitívneho záväzku štátu. Dopady pandémie spôsobili, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti boli vystavení rizikám vyplývajúcim z nedostatku finančných zdrojov. Tieto riziká, v súbehu so záväzkami z minulých období, mohli ohroziť činnosť zdravotníckych zariadení a tým aj výkon ústavného práva občanov na prístup k zdravotnej starostlivosti, ktoré vyplýva z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky.

Cieľom legislatívnych návrhov v tejto oblasti je preto vytvoriť právny základ pre zachovanie činností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri súčasnom zachovaní majetkových práv veriteľov zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na skutočnosť, že zdravotnícke zariadenia sú povinné realizovať opatrenia uložené vládou SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Úradom verejného zdravotníctva SR, je potrebné upraviť výkon práva veriteľov voči týmto subjektom tak, aby nedošlo k zásahu a ohrozeniu činností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Definícia pozitívneho sociálneho vplyvu

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zriadenie inštitútu na stabilizáciu určených subjektov, ktorým sa vylúčia z exekúcií taxatívne vymedzené finančné prostriedky a majetok štátu, samosprávnych krajov a obcí v správe zdravotníckych zariadení ako aj právnických osôb ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pri súčasnom zachovaní rovnakého prístupu k jednotlivým typom poskytovania zdravotnej starostlivosti a zároveň bez diferencovanej ochrany z titulu rôznej akcionárskej, zriaďovateľskej alebo zakladateľskej štruktúry poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Zabezpečenie fungovania kritickej infraštruktúry

Predmetná úprava má umožniť zdravotníckym zariadeniam aj naďalej plnenie ich hospodárskych činností a organizačných činností a opatrení vykonávaných v období krízovej situácie alebo pripravovaných a vykonávaných v stave bezpečnosti podľa zákona o hospodárskej mobilizácii. Zároveň je sledovaným cieľom predmetnej úpravy zabezpečenie fungovania kritickej infraštruktúry v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa zákona o kritickej infraštruktúre.

Cieľom návrhu je preto garantovanie ústavného práva občanov na ochranu zdravia (čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd), ktoré by mohlo byť v dôsledku výkonu exekúcie zdravotníckym zariadeniam ako dlžníkov bolo spôsobilé toto ústavné právo ohroziť z dôvodu nemožnosti plnenia činností vyplývajúcich poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Navyše môže ohroziť právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona o zdravotnej starostlivosti v súvislosti s ochorením COVID-19, pričom v dôsledku exekučného konania môže nastať priame ohrozenie života a zdravia pacienta z dôvodu nemožnosti zabezpečenia základných činností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaťažených exekučnými konaniami, kedy by majetok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a finančné prostriedky nevyhnutné na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti boli poukazované na úhradu pohľadávok vymáhaných v rámci exekučných konaní.

Uvedený návrh preto rieši spôsob zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti u definovaných skupín poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, takým spôsobom, že nedôjde k výpadku finančných zdrojov uplatnením nárokov veriteľov ani strate na majetku a tieto subjekty budú aj naďalej spôsobilé vykonávať svoju činnosť s cieľom zabezpečenia ústavného práva občanov na život a ochranu zdravia.

Rovnováha medzi základnými právami

Základom ochrany základných práv a slobôd podľa Ústavy SR, aj ľudských práv a základných slobôd podľa medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zásada spravodlivej rovnováhy medzi právami a slobodami, ktoré sa ocitnú vo vzájomnom konflikte. Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí zanedbal otázku záruk základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia a príčinnej súvislosti medzi ustanoveniami ústavy namietnutými navrhovateľom a čl. 40 ústavy. Povinnosťou ústavného súdu ako ochrancu ústavnosti (čl. 124 Ústavy SR) bolo „prekuknúť“ túto hru navrhovateľov, nepristúpiť na ňu a návrh buď odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v dôsledku účelového pretrhnutia väzieb medzi ústavnými normami, alebo návrh preskúmať podľa zásady iura novit curia tak, aby sa ústavný súd pri posudzovaní súladu namietnutých ustanovení zákona o zdravotných poisťovniach vyrovnal aj s príčinnou súvislosťou s ochranou, ktorá sa zaručuje čl.

Prečítajte si tiež: Význam pozitívneho záväzku

Zákonodarca preto za účelom naplnenia sledovaného cieľa v zmysle čl. 40 pripravil legislatívnu úpravu, ktorá Ústavy SR, ktorá ústavné komfortným spôsobom vyriešiť spomínaný konflikt. Riešenie tohto konfliktu spočíva v nastolení spravodlivej rovnováhy medzi obmedzením základného práva podľa čl. 20 v spojení s čl. 46 Ústavy SR a medzi obmedzením základných práv podľa čl. 40 Ústavy SR. K obmedzeniam základných práv môže dôjsť iba po prijatí zákona, ktorý sám splní podmienky kladené na tvorbu práva (schvaľovanie zákonov) v materiálnom právnom štáte a ktorý príslušný orgán štátu následne uplatní v súlade s podmienkami interpretácie a aplikácie platného a účinného zákona v materiálnom právnom štáte. Minimálny program sa z tohto zorného uhla spája s dodržaním ustanovení čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods.

Verejný záujem ako spoločný menovateľ

V rámci realizácie pripravovanej legislatívnej úpravy existuje spoločný ústavný menovateľ pre obmedzovanie všetkých dotknutých základných práv. Podľa Ústavného súdu SR„(…) využívanie majetku pre potreby verejného záujmu môže byť dôvodom na obmedzenie nielen vlastníckeho práva, ale aj tých ďalších základných práv alebo slobôd, uplatňovaním ktorých by takýto majetok prestal slúžiť (úplne alebo čiastočne) potrebám verejného záujmu. Ak je totiž verejný záujem ústavným dôvodom na obmedzenie jedného zo základných práv (t.j. základné právo ako právo individuálneho subjektu sa „podrobilo“ celospoločenskému záujmu) v situácii, keď sa celospoločenský záujem uplatnil, nie je potom možné, aby nad ním už „prevládol“ iný individuálny záujem predstavovaný uplatnením niektorého z ďalších základných práv alebo slobôd. Ak existuje verejný záujem na prijatí opatrenia obmedzujúceho základné právo pokojne užívať svoj majetok kvôli nastoleniu spravodlivej rovnováhy medzi týmto základným právom a základným právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia, potom tento verejný záujem zároveň legitimizuje obmedzujúci zásah do každého ďalšieho základného práva vrátane vlastníckeho práva. Spoločný menovateľ „verejného záujmu“ na obmedzení práva pokojne užívať svoj majetok ako právneho dôvodu legitimizujúceho obmedzujúci zásah do ďalších základných práv, ktoré sú dotknuté v príčinnej súvislosti s realizáciou relevantného verejného záujmu nezbavuje štát povinnosti obmedziť každé dotknuté základné právo výlučne spôsobom a v súlade s podmienkami ochrany príslušného základného práva alebo slobody. Navrhovaná legislatívna úprava sleduje verejný účel, ktorého dôsledkom je legitímny zásah do práv veriteľov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keď vylučuje majetok a finančné prostriedky vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vybraných od občanov SR (t.j. verejné zdravotné poistné) a vyplácaných za účelom ochrany práv podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl.

Obmedzenia základných práv a princíp proporcionality

Pre konflikt základných práv, ktorý sa v okolnostiach prípadu črtá medzi právom chráneným podľa čl. 20 a podľa čl. 46 na jednej strane a právom podľa čl. 40 na druhej strane, platí podľa doterajšej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR interpretačná zásada: „Základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie „hierarchie“ základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Základné práva a slobody sa môžu dostať do konfliktu, aj sa do konfliktu dostávajú. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd.

Pri obmedzovaní základných práv je dôležité dodržiavať princíp proporcionality. To znamená, že obmedzenie musí byť primerané cieľu, ktorý sa ním sleduje, a nesmie zasahovať do podstaty základného práva. Ústavný súd SR opakovane zdôraznil, že obmedzenia základných práv musia byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a musia slúžiť legitímnemu cieľu.

Základné práva a slobody sa môžu dostať do konfliktu, aj sa do konfliktu dostávajú. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. V okolnostiach realizácie pripravovanej legislatívnej úpravy Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady SR na návrh vlády SR smeruje k prijatiu opatrenia obmedzujúceho vlastníckeho práva veriteľov k pohľadávke voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a možnosti jej uspokojenia súdnou cestou.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Zabezpečenie práva na súdnu ochranu

Právo na súdnu ochranu je dôležitým aspektom pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k základným právam a slobodám. Toto právo zabezpečuje, že každý má možnosť domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Obmedzenia tohto práva sú prípustné len vtedy, ak sú stanovené zákonom, slúžia legitímnemu cieľu a sú primerané.

Interpretácia a aplikácia čl. Ochrana základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia sa spája s formálnou podmienkou zákona, ktorá znamená, že úpravu obsahu a rozsahu, v akom sa toto základné právo priznáva, musí určiť zákonodarný orgán. Zákon nesmie porušiť účel základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia, lebo ak by tak urobil, porušil by čl. 13 ods. 4 Ústavy SR tým, že by nedbal na podstatu a zmysel upraveného základného práva. Iná ako zákonná úprava by bola porušením ústavnosti.

Sociálne práva a hospodárska úroveň štátu

Základné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky je jedným zo sociálnych práv priznaných piatym oddielom druhej hlavy Ústavy SR, a preto závisí na dosiahnutej hospodárskej a sociálnej úrovni štátu a s tým súvisiacej životnej úrovni. Objem finančných prostriedkov na úhradu zdravotnej starostlivosti predstavuje limitujúci faktor, ktorý je priamo obsiahnutý tak v čl. 40 Ústavy SR, ako aj v čl. 31 Listiny základných práv a slobôd. Nárok občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotné pomôcky je spätý s rámcom verejného poistenia.

Systém verejného poistenia je ako každý poisťovací systém limitovaný objemom finančných prostriedkov, ktorý sa vytvára na základe povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie. Základné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky je zúžené na rozsah zdravotného poistenia vytváraného z verejných zdrojov ako verejné poistenie, a preto je odkázané na úhradu poistných čiastok poistencami, resp. štátom, ak ide o subjekty práva, za ktoré platby ex lege preberá štát.

Zdravotníctvo nie je nehybným systémom, ktorý stačí prostredníctvom zákonov a nálezov Ústavného súdu SR sformovať, následne stabilizovať a ktorý potom bude fungovať bez problémov. Naopak, priebežne sa objavujú nové technológie, liečebné metódy a prostriedky, ako aj nové diagnózy, zároveň sa predlžuje vek dožitia, teda aj čas, po ktorý je človek vo veku, v ktorom potrebuje lekársku starostlivosť najčastejšie. K tomu sa mení demografické zloženie obyvateľstva, pribúda osôb vo vyššom veku a ubúda tých v nižšom veku, ktorí prispievajú do systému.

Financovanie zdravotnej starostlivosti

Nastavenie financovania poskytovania zdravotnej starostlivosti súkromnými alebo štátnymi poskytovateľmi z verejného zdravotného poistenia je riadené osobitnými predpismi. Napríklad podľa § 24 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Citované ustanovenie upravuje špecifický vzťah zriaďovateľa k príspevkovej organizácii, ktorá je zdravotníckym zariadením a patrí jej úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade s osobitným predpisom. Zákon takto reaguje na špeciálnu právnu úpravu v osobitnom predpise, ktorý upravuje úhradu za poskytovanú zdravotnú starostlivosť zdravotníckym zariadeniam, ktoré môžu mať formu príspevkovej organizácie či už v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu alebo v zria…

Elektronizácia súdnictva a právo na súdnu ochranu

V kontexte elektronizácie súdnictva sa objavujú otázky týkajúce sa práva na súdnu ochranu. Jednou z týchto otázok je aj povinnosť podávať odpory voči platobným rozkazom elektronicky, prostredníctvom predpísaného formulára.

Argumenty proti povinnosti elektronického podávania odporov:

• Formalizmus: Povinnosť podávať odpory len elektronicky, prostredníctvom predpísaného formulára, môže byť vnímaná ako prehnaný formalizmus, ktorý nemá legitímny a racionálny dôvod.
• Obmedzenie prístupu k súdu: Ak je odpor podaný iným spôsobom, napríklad v listinnej podobe alebo elektronicky bez použitia formulára, súd naň neprihliada. To môže viesť k strate sporu len pre formálnu chybu, čo je neprimerané.
• Technické prekážky: Nie všetci občania majú prístup k internetu, počítaču alebo kvalifikovanému elektronickému podpisu. Povinnosť elektronického podávania odporov tak môže diskriminovať osoby s obmedzenými technickými možnosťami.
• Europroblematickosť: Právna úprava rozkazného konania je aj bez napadnutej normy europroblematická, čo potvrdzuje aj rozsudok EOS KSI Slovensko (rozsudok z 20. decembra 2017 vo veci C-544/16).

Argumenty pre povinnosť elektronického podávania odporov:

• Efektívnosť: Elektronizácia súdnictva má za cieľ zefektívniť súdne konania a znížiť administratívnu záťaž. Elektronické podávanie odporov môže prispieť k tomuto cieľu.
• Právna istota: Používanie predpísaných formulárov zabezpečuje, že odpor obsahuje všetky potrebné informácie a je podaný v štruktúrovanej podobe. To uľahčuje spracovanie odporu súdom a zvyšuje právnu istotu.
• Modernizácia: Elektronizácia súdnictva je súčasťou modernizácie verejnej správy a prispôsobovania sa novým technológiám.

Záver:

Povinnosť elektronického podávania odporov voči platobným rozkazom je kontroverzná otázka, ktorá si vyžaduje hľadanie rovnováhy medzi efektívnosťou súdneho konania a právom na súdnu ochranu. Je dôležité, aby právna úprava zohľadňovala aj potreby a možnosti občanov, ktorí nemajú prístup k moderným technológiám.

Ústavný súd a ochrana základných práv

Ústavný súd SR zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane základných práv a slobôd. Jeho úlohou je preskúmavať, či zákony a iné právne predpisy sú v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Ak Ústavný súd zistí, že právny predpis porušuje základné práva, môže ho zrušiť.

Ústavný súd SR sa pri svojom rozhodovaní riadi princípmi proporcionality, právnej istoty a spravodlivej rovnováhy medzi rôznymi základnými právami. Jeho rozhodnutia majú významný vplyv na interpretáciu a uplatňovanie základných práv a slobôd v Slovenskej republike.

tags: #pozitívny #záväzok #SR #vo #vzťahu #k