Nárok na liečenie a sociálne zabezpečenie pre policajtov a profesionálnych vojakov na Slovensku

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch na liečenie, sociálne zabezpečenie a nemocenské dávky pre policajtov a profesionálnych vojakov na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec a zmeny v legislatíve.

Úvod

Príslušníci Policajného zboru a profesionálni vojaci sú vystavení zvýšenému riziku úrazov a chorôb z povolania v dôsledku náročnosti a nebezpečnosti ich služby. Preto je dôležité, aby mali zabezpečený prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu. Slovenská legislatíva upravuje tieto nároky v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj v ďalších súvisiacich predpisoch.

Legislatívny rámec

Základným právnym predpisom upravujúcim sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje podmienky nároku na nemocenské dávky, ich výšku a spôsob výpočtu.

Dňa 14. marca 2013 schválili poslanci NR SR novelu zákona č. 328/2002 Z. z. Hlavným zámerom tejto novely bolo vytvorenie legislatívneho prostredia na vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ. Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2013.

Kto sa považuje za policajta a profesionálneho vojaka?

Pre účely zákona sa za policajtov považujú aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ako aj Horskej záchrannej služby, a to po prijatí zákona č. 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008. Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa v zmysle § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane služobným úradom, ak § 327 neustanovuje inak. Pojem „ozbrojený príslušník finančnej správy“ nahradil slovo „colník“ s účinnosťou od 1.

Prečítajte si tiež: Prehľad rekreačného príspevku pre vojakov

V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je profesionálny vojak (profesionálna vojačka) fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby. Tento pojem je definovaný v § 2 ods. 1 písm. e) prvom až piatom bode zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nároky na liečenie a zdravotnú starostlivosť

Policajti a profesionálni vojaci majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom o zdravotnom poistení. V prípade služobného úrazu alebo choroby z povolania majú nárok na komplexnú zdravotnú starostlivosť, vrátane náhrady nákladov spojených s liečením.

Kúpeľná starostlivosť

Odbor zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR môže na základe návrhu ošetrujúceho lekára poskytnúť kúpeľnú starostlivosť ako službu sociálneho zabezpečenia podľa §70 zákona č.328/2002 Z.z.:

• príslušníkovi Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a horskej záchrannej služby,
• poberateľovi výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil vek 55 rokov alebo jeho služobný pomer trval najmenej 30 rokov,
• poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku,
• policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
• veteránovi protikomunistického odboja.

Kúpeľnou starostlivosťou sa rozumie zdravotná starostlivosť poskytovaná v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach určených útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje najmä v kúpeľno-liečebných a rehabilitačných zariadeniach MV SR:

• kúpeľno-liečebný ústav ARCO v Trenčianskych Tepliciach,
• kúpeľno-rehabilitačný ústav BYSTRÁ v Liptovskom Jáne,
• kúpeľno-liečebný ústav DRUŽBA v Bardejovských kúpeľoch.

Žiadateľ o kúpeľnú starostlivosť zasiela "Návrh na kúpeľnú starostlivosť" vystavený svojim ošetrujúcim lekárom príslušnému posudkovému lekárovi:

Prečítajte si tiež: Nárok na dôchodok po zahraničnej misii

• príslušník podľa miesta výkonu služby,
• poberateľ dôchodku zo sociálneho zabezpečenia MV SR podľa miesta trvalého bydliska.

Na základe "Návrhu na kúpeľnú starostlivosť" vystaveného ošetrujúcim lekárom, príslušný posudkový lekár MV SR pridelí žiadateľovi kúpeľnej starostlivosti poukaz na kúpeľnú starostlivosť. V prípade, že ochorenie alebo úraz s následnou indikovanou kúpeľnou liečbou vznikli v priebehu roka, odbor zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR akceptuje aj návrhy na kúpeľnú starostlivosť zaslané posudkovým lekárom aj priebežne po celý rok. Pri výbere sa riadi najmä:

• Indikačným zoznamom, ktorý je prílohou č.6 zákona č.577/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
• zdravotnou naliehavosťou a závažnosťou ochorenia,
• vekom, dĺžkou výkonu štátnej služby,
• služobným zaťažením,
• predpokladom úspešnosti kúpeľnej starostlivosti vzhľadom na zlepšenie alebo stabilizáciu zdravotného stavu žiadateľa.

Cestovné náklady pri kúpeľnej starostlivosti sa neuhrádzajú.

Upozornenie o zmenách v poskytovaní kúpeľnej starostlivosti od 1.5.2014: (zákon č. 80/2013 Z.z. Žiadateľovi o kúpeľnú starostlivosť poskytuje MV SR sprievodcu na pobyt, ak to v návrhu na kúpeľnú starostlivosť odporúča lekár, ktorý návrh vystavil. Posudkový lekár skontroluje návrh a preskúma, či nie sú kontraindikácie kúpeľnej starostlivosti, uvedené v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť, ktorý je prílohou č. 6 zákona č. 577/2004 Z. z. (napr. demencia, epilepsia, srdcovocievne zlyhávanie, závislosť na alkohole, psychózy, pomočovanie a ďalšie). Následne sprievodcu na pobyt odsúhlasí alebo neodsúhlasí, čo písomne potvrdí na návrhu. Odsúhlasenému sprievodcovi (doprovodu) hradí MV SR 10,00 EURO na každý deň pobytu, ostatné náklady z ceny pobytu si sprievodca hradí. V prípade neodsúhlasenia sprievodcu (doprovodu), si sprievodca hradí pobyt ako samoplatca. Kúpeľné ústavy MV SR disponujú bezbariérovým prístupom, ubytovaním i procedúrami.

Nemocenské zabezpečenie

Nemocenské zabezpečenie je jednou z foriem sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytuje policajtom a vojakom finančnú podporu v prípade dočasnej neschopnosti vykonávať službu z dôvodu choroby alebo úrazu.

Druhy dávok nemocenského zabezpečenia

Z nemocenského zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:

Prečítajte si tiež: Misia a dôchodkové podmienky

• náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu,
• nemocenské,
• materské,
• ošetrovné - táto dávka bola zo zákona vypustená novelou č. 732/2004 Z. z.,
• náhrada nemocenského.

Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti

Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, má počas prvých šiestich mesiacov takejto neschopnosti nárok na náhradu služobného príjmu, a to počas prvých troch mesiacov vo výške 100 % a počas ďalších troch mesiacov vo výške 90 % sumy určenej podľa § 6 ods. 2 až 4 s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 a v § 7.

Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, alebo v dôsledku aktívnej tuberkulózy, má nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej podľa § 6 ods. 2 až 4 po celý čas takejto neschopnosti, najdlhšie však po čas určený podľa § 15.

Výpočet náhrady služobného príjmu

Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu a nemocenské sa určuje na kalendárny deň z čistého denného služobného príjmu.

Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka sa zistí z jeho príjmu z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak sa profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku nevyplácal niektorý z príjmov aspoň jeden mesiac, zisťuje sa čistý denný služobný príjem z príjmu dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu. Ak sa v kalendárnom roku, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, nevyplácal niektorý z príjmov po dobu uvedenú vyššie, určí sa čistý denný služobný príjem z naposledy priznaného funkčného platu, hodnostného príplatku, prídavku za výsluhu rokov, príplatku za riadenie a príplatkov priznaných mesačnou sumou.

Čistý denný služobný príjem zistený podľa vyššie uvedených pravidiel sa použije na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia vždy na obdobie od 1. apríla bežného roka do 31. marca nasledujúceho roka.

Nemocenské

Na nemocenské má nárok profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, a to po uplynutí času, počas ktorého má nárok na náhradu služobného príjmu, najdlhšie však do uplynutia predĺženej podpornej doby. Rovnako má nárok profesionálny vojak aj po skončení výkonu vojenskej služby, ak sa stane dočasne neschopným výkonu práce, najneskoršie do 42 dní po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu, ak nemá nárok na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok. Nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby prípadne predĺženej podpornej doby.

Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí zavinenou účasťou v bitke alebo ako bezprostredný následok svojej opitosti, alebo zneužitia omamných prostriedkov, alebo pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok, má nárok na nemocenské podľa § 8 ods. 3 od prvého dňa takejto neschopnosti, ak má vyživovaciu povinnosť voči manželke (manželovi) alebo nezaopatreným deťom.

Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí za okolností uvedených vyššie a nemá vyživovaciu povinnosť voči manželke (manželovi) alebo nezaopatreným deťom alebo si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí s úmyslom vyhnúť sa výkonu vojenskej služby, nemá nárok na nemocenské.

Výška nemocenského

Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky pre nárok na nemocenské, má nárok na nemocenské vo výške 90 % zo sumy určenej z čistého denného služobného príjmu, najviac však zo sumy 250 Sk na kalendárny deň.

Materské

Na materské má nárok policajtka a profesionálna vojačka, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské.

Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej policajtke a osamelej profesionálnej vojačke zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa.

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské nevyplácalo vôbec, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa.

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený vyššie, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa.

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa.

Policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 37. týždňa.

Ak dieťa prevzala do starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak uvedený v odsekoch 11 a 12 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Ak sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa.

Materské sa poskytuje za kalendárne dni.

Výška materského

Materské sa poskytuje vo výške nemocenského určeného podľa § 8 ods. 1, teda vo výške 90% zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.

Ošetrovné

Dávka „ošetrovné“, pôvodne uvedená v § 5 písm. e), bola zo zákona vypustená novelou č. 732/2004 Z. z.

Dôležité osobné prekážky v štátnej službe (o. i. ošetrovanie člena rodiny), pri ktorých sa poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat v určenom rozsahu a za ustanovených podmienok, sú upravené napr. v § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení n. V zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. je poskytnutie služobného voľna pre dôležité osobné prekážky upravené v § 116 ods. V súlade s § 116 ods. starostlivosti o dieťa mladšie ako 11 rokov z určených dôvodov (o. i.

Vyrovnávacia dávka

V zmysle § 9 ods. 1 policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby, preradená na výkon inej funkcie alebo ustanovená do inej vhodnej funkcie preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší služobný plat ako pred prevedením.

Podľa § 9 ods. 7 vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril naposledy pred prevedením na výkon inej služby, a čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril po prevedení na výkon inej služby.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Nárok na nemocenské dávky má poberateľ dávky, teda fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na výplatu dávky. Poistencom na účely nemocenského poistenia je v zmysle § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok, t. j. nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku.

Kto je zamestnanec?

Zamestnancom na účely zákona o sociálnom poistení, a teda aj na účely nemocenského poistenia (ale aj na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti) je zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j.:

• fyzická osoba v pracovnom pomere podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z. z.
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z.
• fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
• f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Povinne nemocensky poistená je podľa § 14 zákona taká samostatne zárobkovo činna osoba, ktorej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je podľa § 39 ods.

Osamelá osoba na účely poskytovania materského je poistenkyňa alebo poistenec, ktorý žije sám, je slobodná(ý), ovdovená(ý), rozvedená(ý) alebo osamelá(ý) z iných vážnych dôvodov. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napr. dlhodobé liečenie manžela (manželky), nástup na výkon trestu odňatia slobody manžela (manželky), výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby alebo civilnej služby manžela, nezvestnosť manžela (manželky), ak bolo po ňom (nej) z tohto dôvodu vyhlásené pátranie atď.

V zmysle § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote.

Zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

V zmysle § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (Príloha č. 1 - 7). Žiadosť o nemocenskú dávku podáva poistenec v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet

Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie sa môže líšiť v nasledovných prípadoch:

• ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote.
• ak požiada o materské zamestnankyňa, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu. V tomto prípade sa rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zisťuje ku dňu preradenia na inú prácu.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia

• Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený od 1. 7. 2003, je dočasne PN od 2. 2. 2006. Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 15. 9. 2005. Dočasne PN je od 21. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 15. 9. 2005 do 31. 12.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 1. 1. 2006. Dočasne PN je od 15. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie 5. 2. 2006. Dočasne PN je od 25. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 5. 2. 2006 do 24. 2.

Vylúčenie období z rozhodujúceho obdobia

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Podľa § 140 ods. b) od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do 10. Podľa § 140 ods.

tags: #pr #vojaci #nárok #na #liečenie #podmienky