
Skúšobná doba je dôležitou súčasťou pracovného pomeru, počas ktorej si zamestnávateľ a zamestnanec overujú, či sú pre seba vhodní. Jednou z otázok, ktoré sa často vynárajú, je, či má práceneschopnosť vplyv na skončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku v kontexte slovenského Zákonníka práce.
Skúšobná doba je upravená v § 45 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia, skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Skúšobnú dobu možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Vo všeobecnosti trvá tri mesiace, ale u vedúcich zamestnancov môže byť predĺžená až na šesť mesiacov.
Podľa § 72 Zákonníka práce, počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Toto ustanovenie platí aj vtedy, ak je zamestnanec práceneschopný. Zamestnávateľ teda môže ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj počas PN zamestnanca.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa realizuje písomným oznámením. V zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Uvedená 3 dňová lehota je lehota poriadková, čo znamená, že zákon s jej nedodržaním nespája neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty však nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Dôležité je, aby bolo oznámenie doručené preukázateľným spôsobom, napríklad osobne s potvrdením o prevzatí alebo doporučenou poštou. Ak si zamestnanec oznámenie neprevezme, považuje sa za doručené dňom, keď mal možnosť si ho prevziať.
Nedodržanie písomnej formy oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nie je postihované neplatnosťou skončenia pracovného pomeru. V tomto prípade je však dôležité uistiť sa, že pre platnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebola účastníkmi pracovného pomeru dohodnutá písomná forma, pretože napriek tomu, že zákonník práce nepostihuje nedodržanie písomnej formy neplatnosťou právneho úkonu, pokiaľ by si pre jej platnosť dohodli písomnú formu účastníci v pracovnej zmluve, nedodržanie písomnej formy by malo za následok neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Zákonník práce pamätá aj na špecifické situácie. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a s dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Práceneschopnosť (PN) sama o sebe nepredstavuje prekážku pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas PN zamestnanca. Dôležité je však rozlišovať medzi skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe a výpoveďou. Počas PN zamestnanca je výpoveď zo strany zamestnávateľa spravidla neprípustná, avšak toto obmedzenie sa nevzťahuje na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákonníka práca sa skúšobná doba predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. V prípade, že zamestnanec je počas skúšobnej doby práceneschopný, táto doba sa predlžuje o čas trvania práceneschopnosti. To znamená, že ak bola dohodnutá trojmesačná skúšobná doba a zamestnanec bol jeden mesiac práceneschopný, skúšobná doba sa predlžuje o tento mesiac. Nakoľko ide o vymedzenie jej maximálnej dĺžky, zákonník práce neumožňuje jej predĺženie.
Skončenie pracovného pomeru počas PN neznamená automaticky stratu nároku na nemocenské dávky. Ak bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného ešte počas trvania pracovného pomeru, nárok na nemocenské dávky mu zostáva až do ukončenia PN. Po skončení pracovného pomeru začne nemocenské dávky vyplácať Sociálna poisťovňa, nie zamestnávateľ.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Po skončení pracovného pomeru počas PN je dôležité, aby zamestnanec informoval o tejto skutočnosti svojho lekára a príslušnú zdravotnú poisťovňu. Po ukončení PN je potrebné sa prihlásiť na úrade práce a riešiť otázku zdravotného poistenia.
Počas práceneschopnosti má zamestnanec určité práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať.
Zamestnanec je povinný:
Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či zamestnanec dodržiava liečebný režim. Kontrolu môže vykonať sám alebo prostredníctvom poverenej osoby. V prípade zistenia porušenia liečebného režimu môže zamestnávateľ uplatniť sankcie, ako napríklad krátenie náhrady mzdy počas prvých 10 dní PN.
Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie. Zamestnávateľ má v tomto procese kľúčovú úlohu, keďže vhodne nastavená adaptácia môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na produktivitu a spokojnosť nového člena tímu.
Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe počas práceneschopnosti je v súlade so Zákonníkom práce. Dôležité je dodržať písomnú formu oznámenia a doručiť ho zamestnancovi preukázateľným spôsobom. Zamestnanec si zachováva nárok na nemocenské dávky, ak bol uznaný za práceneschopného počas trvania pracovného pomeru. Je nevyhnutné, aby zamestnávatelia aj zamestnanci poznali svoje práva a povinnosti, aby predišli prípadným sporom.
tags: #praceneschopnosť #počas #skúšobnej #doby #podmienky