
V posledných rokoch sa environmentálne, sociálne a riadiace (ESG) praktiky stali dôležitým aspektom pre firmy, investičné subjekty a zainteresované strany na celom svete. Vzhľadom na súčasné výzvy, ako je klimatická zmena, sociálna nerovnosť a problémy riadenia firiem, získala relevancia ESG kritérií pri hodnotení udržateľnosti a spoločenského vplyvu spoločností nesmierny význam. ESG predstavuje súbor faktorov, ktoré umožňujú investorom posúdiť nefinančný výkon spoločnosti, presahujúci tradičné finančné ukazovatele.
Bratislava, 7. mája 2025 - ESG alebo aj Environmental, Social and Governance je skratka pre pojem environmentálne, sociálne a riadiace faktory. Tento koncept sa často používa v oblasti investícií a podnikania.
ESG je skratka pre Environmental, Social, and Governance, čo znamená environmentálne, sociálne a riadiace kritériá. Pojem ESG vznikol v roku 2004 na podnet OSN.
Environmentálne faktory sa zaoberajú tým, ako podniky ovplyvňujú prírodné prostredie. Sústreďujú sa na vplyv emisií skleníkových plynov, hospodárenie s energiami a vodou, odpadové hospodárstvo a iné ekologické problémy. Environmentálny faktor posudzuje spôsob, akým spoločnosť ovplyvňuje planétu. Seminár Progresívne technológie a materiály zdôrazňuje znižovanie uhlíkovej stopy, minimalizáciu odpadov a podporu recyklácie.
Sociálne faktory sa zameriavajú na vzťahy a celkovú reputáciu podniku voči zamestnancom, dodávateľom a zákazníkom, ako aj voči spoločnosti ako celku. Dôraz kladú najmä na podmienky práce, dodržiavanie ľudských práv, diverzitu a inklúziu. Sociálne kritérium v rámci ESG hodnotí, ako firma ovplyvňuje spoločnosť a komunitu. Sociálne hľadisko sa týka otázok nerovnosti mužov a žien, diverzity a začlenenia, pracovných vzťahov a wellbeingu zamestnancov, investícií do ľudí a ich zručností a komunít, ako aj otázky ľudských práv. Jedným z kľúčových aspektov sociálnej zodpovednosti je rodová rovnosť.
Prečítajte si tiež: Financovanie pre seniorov na Slovensku
Riadiace faktory sa týkajú spôsobu riadenia spoločnosti, vrátane jej štruktúry vedenia, etických štandardov, transparentnosti a dodržiavania regulácií.
Hľadisko ESG má široké dôsledky pre spoločnosti a investorov. Spoločnosti s významnými ESG praxami majú často lepšie vybavenie na identifikáciu a riadenie potenciálnych rizík, ako sú environmentálne záväzky, legislatívne zmeny a reputačné problémy. Pozitívne výsledky v oblasti ESG pomáhajú budovať dôveru medzi zainteresovanými stranami, vrátane zákazníkov, zamestnancov, investorov a regulačných orgánov. ESG má veľký vplyv na to, ako dosiahnuť nielen finančné výnosy, ale aj na to, ako prispieť k udržateľnému rozvoju a spoločenskej zodpovednosti.
Sociálne podniky zohrávajú významnú rolu pri znižovaní nezamestnanosti, najmä prostredníctvom spolupráce s verejnými inštitúciami. Sociálny podnik je zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Nezamestnanosť na Slovensku má komplexnú históriu, ktorá sa vyvíjala v súlade s politickými a ekonomickými zmenami v krajine.
Sociálne podniky sú definované ako subjekty, ktoré kombinujú podnikateľské a sociálne ciele. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní nezamestnanosti a eliminácii sociálnej exklúzie. Teoretický rámec vychádza z konceptov sociálneho podnikania, ktoré zdôrazňujú dôležitosť sociálnej inklúzie, udržateľného rozvoja a ekonomickej participácie znevýhodnených skupín.
Podľa Pčolinskej (2017, s. 3-18) je sociálny podnik podnikateľský subjekt, ktorý funguje v rámci trhu tovarov a služieb a sústreďuje sa na zamestnávanie osôb so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením. Na rozdiel od tradičných podnikov, ktoré sa zameriavajú na maximalizáciu zisku, sociálne podniky kladú dôraz na vytváranie sociálnej hodnoty a podporu začlenenia svojich zamestnancov do spoločnosti. Zisky, ktoré sociálne podniky generujú, sú vo veľkej miere reinvestované do aktivít a projektov, ktoré podporujú ich sociálne a ekonomické ciele.
Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov na Slovensku
Podľa Bobákovej (2021, s. 1-5) je sociálny podnik zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Tento typ podniku sa snaží konkurovať na bežnom trhu a zároveň dodržiavať etické normy, ktoré sa prejavujú voči zákazníkom, konkurentom aj zamestnancom.
Základnou charakteristikou sociálneho podniku je podľa Černej (2017, s. 51-66) jeho orientácia na spoločenské dobro a reinvestovanie ziskov na podporu miestnej komunity a sociálnych cieľov.
Sociálne podniky poskytujú pracovné príležitosti pre osoby, ktoré majú obmedzený prístup na tradičný trh práce, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, mladí ľudia bez praxe a iné zraniteľné skupiny. Teória sociálneho kapitálu zdôrazňuje, že tieto podniky prispievajú k budovaniu komunitných väzieb a zlepšovaniu sociálnej súdržnosti, čím posilňujú miestne ekonomiky.
Sociálne podniky poskytujú pracovné miesta a vzdelávacie príležitosti pre ľudí, ktorí sú sociálne marginalizovaní, čím vytvárajú prostredie, ktoré ich podporuje a pomáha im začleniť sa do spoločnosti. V niektorých krajinách, napr. v Českej republike, sa sociálne podniky zakladajú na báze dobrovoľných iniciatív občanov, ktoré sa sústreďujú na vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené skupiny. Tieto podniky plnia úlohu integračných sociálnych podnikov a poskytujú produkty a služby v miestnych komunitách. Podpora týchto podnikov je často zabezpečená prostredníctvom dotácií a fondov (Pčolinská, 2017, s.
Sociálne podniky si kladú za cieľ riešiť rôzne spoločenské výzvy. Medzi hlavné ciele patrí zvyšovanie zamestnanosti, poskytovanie pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, pre dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí bez praxe, staršie osoby a iné zraniteľné skupiny. Sociálne podniky vytvárajú inkluzívne pracovné miesta, kde sa zameriavajú na rozvoj zručností a kapacít zamestnancov. Podporujú sociálnu inklúziu a znižujú sociálnu exklúziu tým, že zapájajú marginalizované skupiny do spoločenských a ekonomických aktivít. Týmto spôsobom prispievajú k budovaniu súdržnejších a inkluzívnejších komunít.
Prečítajte si tiež: Mestské projekty a ich financovanie
Pri posudzovaní vplyvu sociálnych podnikov na nezamestnanosť je dôležité zohľadniť aj legislatívne a finančné aspekty, ktoré ovplyvňujú ich fungovanie. Sociálne podniky využívajú inovatívne prístupy a stratégie, napríklad partnerské siete, kooperatívne a participatívne riadenie, ktoré zvyšujú ich efektivitu pri riešení sociálnych problémov.
Nezamestnanosť je závažný sociálno-ekonomický problém, ktorý je intenzívne riešený aj v post-pandemickom období. Európska stratégia zamestnanosti sa zameriava na zvyšovanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest prostredníctvom zlepšenia zamestnateľnosti, podpory podnikania a rovnosti príležitostí. Nové trendy v oblasti zamestnávania, najmä priemyselná revolúcia 4.0 a digitalizácia, prinášajú radikálne zmeny, vrátane ohrozenia pracovných miest a zvyšovania požiadaviek na kvalifikáciu. Home-office sa stal novým štandardom, ktorý prináša výhody aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov, pričom vyžaduje vyváženie medzi produktivitou a sociálnymi kontaktmi Dirgová (2022, s.
Zapojenie sociálnej práce do štruktúry sociálneho podniku prispieva k dlhodobej integrácii zamestnancov z marginalizovaných komunít. Poskytovaním zamestnania ľuďom, ktorí majú problémy nájsť prácu na tradičnom trhu, sociálne podniky pomáhajú znižovať nezamestnanosť a podporujú ekonomickú integráciu. Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v prepájaní sociálnych podnikov s miestnymi komunitami, najmä v oblastiach, kde je potrebné riešiť zamestnanosť marginalizovaných skupín, ako sú hendikepovaní a dlhodobo nezamestnaní.
Sociálne podniky používajú rôzne metódy na znižovanie nezamestnanosti, ktoré sú prispôsobené ich špecifickým cieľom a potrebám miestnych komunít. Podpora zamestnateľnosti prostredníctvom vzdelávacích programov, školení a odborného rozvoja tiež prispieva k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnancov, vrátane rozvoja nových zručností, ktoré sú potrebné na trhu práce (European Commission, 2024, s.
Význam sociálnych podnikov v obciach spočíva aj v tom, že poskytujú alternatívu tradičnému podnikaniu a prispievajú k udržateľnému rozvoju tým, že riešia lokálne sociálne výzvy. Jedným z príkladov je model podnikania pre ľudí so zdravotným postihnutím, kde sú pracovné podmienky prispôsobené špecifickým potrebám zamestnancov. Jedným z týchto prístupov je model ekonomiky zdieľania. Tento model umožňuje zdieľanie zdrojov, ako sú pracovné nástroje alebo priestor, medzi viacerými podnikmi alebo jednotlivcami a tiež podporujú miestne komunity a poskytujú pracovné príležitosti pre zraniteľné skupiny.
Výskum bol zameraný na preskúmanie úlohy sociálnych podnikov pri znižovaní nezamestnanosti a na ich prínos k sociálnej inklúzii. Respondentmi boli sociálni pracovníci, ktorí priamo spolupracujú so sociálnymi podnikmi. Výskum identifikoval hlavné problémy, ktorým sociálne podniky čelia, napr. nedostatok finančných zdrojov alebo nízka kvalifikácia klientov.
Spolupráca so sociálnymi podnikmi v praxi sociálnych pracovníkov je zacielená najmä na organizovanie vzdelávacích aktivít pre klientov podľa 50 (42,4 %) respondentov, čo predstavuje najčastejšiu formu spolupráce. Nasleduje účasť na projektoch zameraných na sociálnu inklúziu a zamestnanosť 31 (26,3 %) respondentov. Podpora zamestnancom sociálnych podnikov, ako riešenie osobných či profesijných problémov, bola uvádzaná 21 (17,8 %) respondentmi. Monitorovanie a hodnotenie efektívnosti sociálnych podnikov je ďalším spôsobom spolupráce podľa 8 (6,8 %) respondentov, pričom sprostredkovanie pracovných miest a adaptácia klientov na pracovné prostredie sa vyskytujú zriedkavo, zhodne podľa 4 (3,4 %) respondentov.
Hodnotenie celkového vplyvu sociálnych podnikov na znižovanie nezamestnanosti ukazuje, že skôr pozitívne hodnotenie vyjadrilo 82 (69,5 %) respondentov. Neutrálny postoj zastávalo 15 (12,7 %) respondentov, zatiaľ čo skôr negatívny vplyv uviedlo 21 (17,8 %) respondentov. Efektívnosť sociálnych podnikov pri integrácii znevýhodnených skupín na trh práce hodnotilo ako efektívnu 66 (55,9 %) respondentov, pričom 10 (8,5 %) respondentov označilo túto efektívnosť za veľmi vysokú. Na druhej strane, 38 (32,2 %) respondentov považovalo sociálne podniky za nie veľmi efektívne a 4 (3,4 %) respondentov ich vnímalo ako neefektívne.
Význam sociálneho podnikania pre spoločnosť a lokálne komunity podľa respondentov spočíva najmä v poskytovaní pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, čo uviedlo 58 (49,2 %) respondentov. Ďalší význam vidia v posilňovaní sociálnej súdržnosti a integrácie v komunitách, čo uviedlo 22 (18,6 %) respondentov. Menej časté, ale stále významné, sú faktory ako zvyšovanie povedomia o sociálnej spravodlivosti a inklúzii podľa 11 (9,3 %) respondentov, riešenie sociálnych a environmentálnych problémov podľa 8 (6,8 %) respondentov a vytváranie inovatívnych riešení pre potreby komunity podľa 7 (5,9 %) respondentov. Podpora udržateľného rozvoja a podpora miestnej ekonomiky prostredníctvom lokálnych zdrojov boli vnímané ako menej dôležité, každé s podielom 6 (5,1 %).
Od 1. januára 2024 vznikla povinnosť ESG reportingu pre veľké spoločnosti s viac ako 500 zamestnancami, na základe novely zákona č. 431/2002 Z. z., schválenej Národnou radou. Zabezpečenie plnenia Smernice o vykazovaní udržateľnosti podnikov CSRD z dlhodobého hľadiska vytvára tlak na spoločnosti, aby zlepšili svoje praktiky aj v sociálnej oblasti, teda v oblasti rodovej rovnosti. Aplikácia ESG vo firmách nebude voľba, ale nutnosť.
tags: #projekty #socialny #enviroment #definicia