Zmluva o dielo a kúpna zmluva: Rozdiely a ich význam

V slovenskom právnom prostredí sa stretávame s dualizmom súkromného práva, ktorý sa prejavuje najmä v oblasti záväzkových vzťahov. V praxi sa často stáva, že zmluvné strany, najmä pri zmluvách s dodávateľmi, uzatvárajú zmluvy, ktoré sú koncipované podľa Obchodného zákonníka, hoci by mali byť uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka. Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi zmluvou o dielo a kúpnou zmluvou, a na význam správneho určenia právneho režimu zmluvy.

Úvod do problematiky

V praxi sa často stretávame s tým, že až 96 % návrhov zmlúv od dodávateľov je koncipovaných v režime Obchodného zákonníka. To platí aj napriek tomu, že zmluvu podpisuje správca, ktorý koná v mene vlastníkov, a teda spotrebiteľov. Pre správne pochopenie tejto problematiky je dôležité rozlišovať medzi Obchodným a Občianskym zákonníkom a vedieť, ktorý z nich sa na konkrétny zmluvný vzťah vzťahuje.

Obchodné a občianske právo: Základné rozdiely

Obchodné právo vzniklo z obchodných zvyklostí a je primárne určené na reguláciu vzťahov pri podnikaní, teda sústavnej činnosti vykonávanej podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku. Obchodné právo často odkazuje na dobré mravy alebo obchodné zvyklosti a predpokladá, že účastník obchodno-právneho vzťahu je v nich zorientovaný.

Na druhej strane, občianske právo je základným odvetvím súkromného práva a upravuje nielen vzťahy medzi občanmi, ale aj ich vzťahy s právnickými osobami a štátom. Jeho funkciou je ochrana osobnosti a vlastníctva, regulácia majetkových vzťahov a vzťahov vyplývajúcich z práva na ochranu osôb. Občianske právo je základným a určujúcim prvkom celého systému súkromného práva. Obchodné právo je akoby novým odvetvím, ktoré je určené špeciálne pre podnikateľské vzťahy. Preto je možné konštatovať, že občianske právo je lex generalis a obchodné právo lex specialis. Z tejto pozície týchto právnych noriem vyplýva aj subsidiarita, teda podporná funkcia občianskeho práva.

Spotrebiteľ a ochrana jeho práv

Podľa § 262 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, spotrebiteľ ako fyzická osoba nespĺňa podmienky § 261 a 262 Obchodného zákonníka a navyše je jeho prípadná vôľa upravená priamo Občianskym zákonníkom v § 52 ods. (2). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

V praxi sa môže stať, že spotrebiteľ potrebuje uzatvoriť zmluvu, ktorá typovo nie je upravená v občianskom práve. Príkladom je zmluva o bežnom účte, ktorá je typovo vymedzená len v Obchodnom zákonníku v § 708 a nasl. Po preštudovaní ustanovení tohto typu zmluvy však možno vyhlásiť, že neobsahujú žiadne povinnosti, ktoré by boli v rozpore so záujmami a právami fyzickej osoby spotrebiteľa. Typickým príkladom je zmluvy o dielo, ktorá je typovo upravená v oboch predpisoch. Obchodné právo upravuje podmienky zmluvy o dielo v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Občianske právo upravuje podmienky zmluvy o dielo v § 631 a nasl.

Zmluva o dielo podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka

Zmluva o dielo je upravená v oboch právnych predpisoch, a preto je dôležité vedieť, ktorý z nich sa na konkrétny prípad vzťahuje. Aby sme dodržali podstatné náležitosti zmluvy, musí byť jasne vymedzený jej predmet. Ak je zmluva typovo upravená len v jednom právnom prepise, ako napríklad zmluva o bežnom účte, stačí ju tak pomenovať a je jasné akým právom sa vzťahy z tejto zmluvy spravujú. Ak však je typ zmluvy upravený viacerými právnymi normami, je vyznačenie toho, akou právnou normou sa vzťahy budú spravovať absolútne nutné.

Je potrebné si však tiež uvedomiť, že ak riešime otázky ustanovení zmluvy, ktorej účastníkom je spotrebiteľ, niektoré ustanovenia nebudú v prípade sporu brané do úvahy, ak odporujú ochrane spotrebiteľa. To však nutnosť označenia právnej normy, ktorou sa spravujú vzťahy zo zmluvy, nijako neznižuje. V prípade zmlúv, uzatvorených v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, by to však mal byť Občiansky zákonník (Výnimkou je napríklad spomínaná zmluva o bežnom účte). Ak by aj v súčasnosti spotrebiteľ s dodávateľom uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka, jeho právny vzťah sa bez ohľadu na takúto dohodu obsiahnutú v zmluve bude spravovať Občianskym zákonníkom, ktorý obsahuje vo viacerých smeroch (napr. pri zodpovednosti za škodu) pre osobu priaznivejšiu právnu úpravu.

Neprijateľné podmienky zmlúv pre spotrebiteľov

Neprijateľné podmienky zmlúv pre spotrebiteľov rieši § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa nich je možné vzniesť voči zmluve pripomienky a dosiahnuť tak vyvážený zmluvný vzťah. Ideálne by však bolo, aby zmluvu prešiel právnik a aby bola od počiatku koncipovaná v režime Občianskeho zákonníka. Príkladmi neprijateľných podmienok sú:

• umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, (ak by si dodávateľ vymienil, že v prípade odstúpenia od zmluvy spotrebiteľom mu nevráti zálohu na materiál, alebo zmluva nenadobudne účinnosť z titulu nepridelenia úverových prostriedkov a zhotoviteľ mu nevráti dokumentáciu alebo napríklad zálohu na vykonanie diela.
• v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, (ak by bolo uvedené napr.
• umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, (V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z. z.
• požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo

Aby bola zmluva o dielo platná, musí obsahovať niekoľko podstatných náležitostí:

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

• Určenie zmluvných strán: Je potrebné jasne identifikovať objednávateľa a zhotoviteľa.
• Vymedzenie predmetu diela: Musí byť jasne definované, čo je predmetom zmluvy, teda aké dielo má byť zhotovené.
• Dohoda o cene: Zmluva o dielo je vždy odplatná, a preto musí byť dohodnutá cena alebo spôsob jej určenia.

Ak niektorá z týchto náležitostí chýba, zmluva o dielo je absolútne neplatná.

Práva a povinnosti zmluvných strán

Zmluva o dielo prináša pre zmluvné strany práva a povinnosti. Zhotoviteľ je povinný dielo riadne vykonať a objednávateľ je povinný zaplatiť dohodnutú cenu. Objednávateľ má právo na kontrolu vykonávania diela a na prevzatie zhotoveného diela.

Významným rozdielom medzi Obchodným a Občianskym zákonníkom je právo požadovať preddavok od objednávateľa. V Obchodnom zákonníku má zhotoviteľ právo požadovať preddavok na vykonanie diela, ktoré je značne nákladné. V Občianskom zákonníku toto právo nie je výslovne upravené.

Rozlišovanie medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo

Kúpna zmluva a zmluva o dielo sú najpoužívanejšie zmluvné typy, ktoré sú v praxi často ľahko zameniteľné. Kúpnu zmluvu využívame v prípade, že nám druhá osoba dáva určitú vec - či už jedinečnú konkrétnu vec (napr. pozemok) alebo určité množstvo (napr. 2 tony piesku), pričom táto osoba od nás za poskytnutú vec dostáva vopred dohodnutú cenu.

Zmluva o dielo sa naopak uzatvára v prípadoch, kedy vec - predmet zmluvy ešte neexistuje. Zmluvu o dielo použijeme, ak potrebujeme, aby pre nás niekto niečo vytvoril alebo zhotovil, a to opäť za vopred dohodnutú cenu. Zmluva o dielo sa rovnako využije aj v prípadoch, že predmetom zmluvy bude montáž, údržba, oprava alebo úprava už existujúcej veci.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Pravidlo dodania materiálu

Ak si dohodnete s výrobcom, že pre vás niečo vytvorí, ale zároveň sám aj dodá všetok materiál, zákonné riešenie znie, že ide o zmluvu kúpnu. Túto situáciu však treba odlišovať od situácie, kedy si síce výrobca dodá všetok materiál sám, ale jeho činnosť je hodnotnejšia ako materiál, ktorý využije, tzn. podstatnou v zmluve je jeho činnosť.

Výnimky z pravidla dodania materiálu

Z vyššie popísaného postupu zákonodarca vyčleňuje samostatnú skupinu - stavby. Pri zhotovení, montáži, údržbe, oprave alebo úprave stavby, prípadne len jej časti, sa vždy uzatvára zmluva o dielo, bez ohľadu na to, kto dodáva materiál.

Písomná forma zmluvy

Zákonodarca si uvedomuje, že kúpna zmluva aj zmluva o dielo sú zmluvy využívané v hojnom počte a nie vždy je priestor na jej potvrdenie na papieri. Vo všeobecnosti preto nevyžaduje, aby boli zmluvy v písomnej forme, postačuje teda aj ústna dohoda. Samozrejme je vhodnejšia forma písomná, kedy písomná zmluva môže neskôr poslúžiť ako silný dôkaz v prípadnom spore.

Písomná forma je v podnikateľskej praxi priam nevyhnutnosťou taktiež z hľadiska splnenia podmienok pre získanie úveru či leasingu (leasingová spoločnosť neprefinancuje firemné auto bez doloženia kúpnej zmluvy) alebo z hľadiska daňového, nakoľko daňový úrad môžu v niektorých prípadoch okrem účtovných dokumentov zaujímať tiež obchodné dokumenty ako sú zmluvy (daňová kontrola).

Dodací list a preberací protokol

Dodací list a preberací protokol obvykle vystavujú podnikatelia pôsobiaci vo výrobe a obchode. Dodací list využívame pri kúpnych zmluvách ako doklad, že tovar bol odoslaný, popisujeme v ňom jeho kvalitu, druh, množstvo atď. Pokiaľ ide o preberací protokol, tento vystavujeme ako doklad o stave predmetu, ktorý sme prevzali. Odovzdávajúci musí popísať celkový stav tovaru spolu so všetkými dôležitými a podstatnými údajmi, ktorý potom osoba preberajúca tovar alebo dielo potvrdí. Preberací protokol sa využíva pri zmluvách o dielo a pri významnejších kúpach, ako napr. pri kúpe bytu, vozidla, pozemku atď.

Obom dokumentom treba venovať náležitú pozornosť, keďže v prípade vád na tovare alebo diele môžu slúžiť ako dôkazy. Ani dodací list ani preberací protokol neslúžia ako faktúra.

Odstúpenie od zmluvy

V praxi sa často stretávame so žiadosťami o pomoc s riešením následkov odstúpenia od rôznych typov zmlúv, hlavne zmlúv uzatvorených podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. hľadajú spôsob ako zmluvu zrušiť. Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia OZ pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné zákony, napr. Obdobnú formuláciu odstúpenia od zmluvy obsahuje aj § 344 ObZ, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedna o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov), v prípade obchodnoprávnych vzťahov, by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko v zmysle úst.

Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.

tags: #zmluva #o #dielo #a #predaj #tovaru