Práceneschopnosť dlhšia ako jeden rok a nárok na dávky

Práceneschopnosť (PN), dočasná pracovná neschopnosť, je obdobie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Na Slovensku upravuje podmienky a nároky spojené s PN niekoľko zákonov, najmä zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca. Dĺžka trvania PN a s tým spojené nároky na finančné zabezpečenie majú svoje pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. V opačnom prípade môže poistenec stratiť nárok na výplatu dávok.

Čo je to práceneschopnosť?

Dočasná práceneschopnosť nastáva, keď ošetrujúci lekár zistí chorobu alebo úraz, ktorý zamestnancovi znemožňuje vykonávať jeho prácu. Práceneschopnosť a jej trvanie určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. V takom prípade môže lekár uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). To znamená, že pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ a komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky.

Nárok na dávky počas PN

Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Výška náhrady príjmu je:

• Prvé 3 dni: 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. do 10. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu od 11. dňa PN pre zamestnanca a od prvého dňa PN pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby.

Ako dlho môžem byť na PN?

Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po uplynutí tejto doby už človek nemá nárok na nemocenskú dávku, hoci samotná PN môže trvať aj dlhšie. Do tohto obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia PN v priebehu 52 týždňov pred vznikom novej PN, pokiaľ medzi nimi neuplynulo aspoň 26 týždňov.

Čo sa stane po 52 týždňoch PN?

Po uplynutí 52 týždňov, počas ktorých je vyplácané nemocenské, nastáva niekoľko možností:

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

1. Ukončenie PN: Ak sa zdravotný stav poistenca zlepší a lekár uzná, že je schopný opäť pracovať, PN sa ukončí a poistenec sa vráti do práce.
2. Predĺženie podporného obdobia: Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca. Predĺženie je možné najviac o jeden rok, ak dôvodom na trvanie PN je sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou.
3. Žiadosť o invalidný dôchodok: Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.

Práceneschopnosť trvajúca dlhšie ako jeden rok a invalidný dôchodok

Ak PN trvá dlhšie ako jeden rok, je dôležité zvážiť podanie žiadosti o invalidný dôchodok. O invalidite hovoríme vtedy, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne.

Povinnosti počas PN a kontroly

Počas PN je pacient povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. To zahŕňa užívanie predpísaných liekov, zachovávanie pokoja a oddychu, vyhýbanie sa činnostiam, ktoré by mohli zhoršiť zdravotný stav, a dostavenie sa na lekárske prehliadky v určených termínoch.

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Je dôležité konzultovať zmenu adresy s ošetrujúcim lekárom, ktorý určí liečebný režim.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka

Ukončenie pracovného pomeru počas dlhodobej PN

Práceneschopnosť zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby. Výnimkou je prípad, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Dôležité zmeny od 1.1.2024

Od 1. januára 2024 platia nasledovné zmeny vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN):

1. PN sa vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia prebieha iba elektronicky.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu.
4. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.
5. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

tags: #praceneschopnosť #trvajúca #dlhšie #ako #jeden #rok