
Sociálna rehabilitácia predstavuje komplexný a kľúčový proces, ktorého cieľom je podporovať osoby so zdravotným postihnutím, predovšetkým s mentálnym postihnutím, pri dosahovaní ich maximálnej možnej miery samostatnosti, nezávislosti a kvality života. Tento proces vychádza z individuálnych potrieb a zohľadňuje špecifické bariéry, ktorým títo ľudia čelia. Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Podstatou je teda rozvoj a nácvik zručností, aktivizácia schopností a posilňovanie návykov.
Medzi ľudí s mentálnym postihnutím patria žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, chránených dielní a chránených bývaní, ako aj mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Táto skupina občanov potrebuje neustálu pomoc a podporu pre rozvoj svojich schopností a zručností.
Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie. Zameriava sa na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti. Cieľom je začleniť klienta späť do spoločnosti bez potreby zásadných zmien, teda socializovať ho.
Sociálna rehabilitácia využíva rôzne metódy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam klientov.
Ergoterapia sa zameriava na dosiahnutie maximálnej samostatnosti a nezávislosti klientov v domácom, pracovnom a sociálnom prostredí, čím sa zvyšuje kvalita ich života. Aktivity zahŕňajú sebaobsluhu, upratovacie práce, práce s technickým materiálom, prírodninami a prácu v keramickej dielni.
Prečítajte si tiež: Prístupy v pracovnej terapii pre deti s mentálnym postihnutím
Arteterapia slúži ako zdroj diagnostických informácií a prispieva k zdokonaľovaniu rečového prejavu, rozvoju slovnej zásoby a komunikačných schopností. Využíva sa čítanie, písanie, nácvik básní a divadiel, a slovno-dotyková komunikácia.
Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory, usmerňujú diskusiu a ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány.
Sociálnu rehabilitáciu je možné poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem. Vhodné sú zariadenia s priestormi pre pravidelné stretávania sa (pokiaľ sa aktivity nerobia v teréne - na pobytoch, víkendoch, kedy sa tvorí osobitný rozpočet). Dôležité sú aj prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady a mzdové náklady.
Vhodné je vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou, zrelou osobnosťou a zodpovedne pristupovať k svojej roli v skupine.
Líder by mal používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang a odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Integrácia a inklúzia ľudí s mentálnym postihnutím naráža na prekážky, pretože táto skupina je segregovaná prakticky od narodenia. Vzdelávací systém nie je vždy prispôsobený ich potrebám a zamestnanie na otvorenom trhu práce je pre nich často nedosiahnuteľné. Táto segregácia vedie k zlyhávaniu v bežnom živote, pretože im chýbajú štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie a vytváranie vzťahov. Tieto zručnosti sa získavajú interakciou s rovesníkmi, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémov v nechránenom prostredí. Výskumy ukazujú, že ľudia s mentálnym postihnutím majú najväčšie problémy so zamestnanosťou, sú diskriminovaní a často zostávajú nezamestnaní.
Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím individuálne. Niektorí si svoje postihnutie uvedomujú a sú s ním stotožnení, iní sa vnímajú menejcenne a majú nízke sebavedomie. Niektorí si svoje postihnutie neuvedomujú vôbec. Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana, pričom schopnosti a zručnosti týchto ľudí sú často podceňované.
Rodičia a blízki ľudí s mentálnym postihnutím sú často frustrovaní, nahnevaní a vystrašení kvôli bariéram, ktorým musia čeliť ich deti.
Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje.
Právny rámec sociálnej rehabilitácie na Slovensku je upravený predovšetkým:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.
Komunitná rehabilitácia je chápaná ako kľúčová stratégia pri poskytovaní dostupných služieb pre postihnuté osoby a ich rodiny. Podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách je to koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti.
Napriek snahám o minimalizáciu bariérových priestorov, až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú alebo ich využívajú, sú bariérové. Bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím tak nie sú vždy zabezpečené.
Liečebná pedagogika je relatívne nový odbor, ktorý sa začal používať v rokoch 1967 a 1968. Realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. V praxi sa zameriava na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky. LP je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života.
Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.
K činnostným terapiám, ktoré sa využívajú v liečebnej pedagogike, patria: arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, dramatoterapia, pohybová terapia, terapia hrou, pracovná terapia a ich kombinácie.
Komunity a kluby predstavujú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.
Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovládať úlohy, ktoré pre neho boli predtým samozrejmé. Špeciálne pomôcky majú za úlohu úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých častí tela.
Trávenie voľného času má v živote telesne postihnutého nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory a vyvádza človeka z pasivity.
Partnerské a sexuálne vzťahy sú dôležité pre každého človeka. Názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný. Väčšina postihnutých víta konzultáciu a otvorenú diskusiu o týchto otázkach.
Dôležitou súčasťou rehabilitácie je aj poradenstvo a sebaobhajoba ľudských práv.
Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí, a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.
Špeciálna pedagogika sa radí k pedagogickým disciplínam a zaoberá sa špeciálnou edukáciou a rozvoju znevýhodnených jedincov, ktorí majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby výchovy a vzdelávania a ktorí pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť.
Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.
Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.
Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód: diagnostické metódy, metódy výskumu a metódy odboru, špeciálnej pedagogiky.
tags: #pracovná #terapia #mentálne #postihnutých #definícia, #metódy,