Sociálny rozvoj žiaka: komplexný pohľad na výchovu a vzdelávanie

Výchova a vzdelávanie sú neoddeliteľné súčasti rozvoja každého žiaka. Tradičná teória výchovy, ktorá sa zaoberala výchovou v užšom slova zmysle, teda všetkým okrem rozumového vývoja, sa postupne transformuje. Moderný prístup kladie dôraz na personálny a sociálny rozvoj žiaka, pričom sa snaží o harmonické prepojenie vzdelávania a mimopoznávacieho rozvoja. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho rozvoja žiaka v kontexte súčasných pedagogických teórií a praxe.

Výchova v širšom kontexte

Výchova v širšom slova zmysle zahŕňa vzdelávanie a mimopoznávací rozvoj (nonkognitívny). V praxi vzdelávanie a výchova prebiehajú súčasne a rozdeľujeme ich iba teoreticky. Výchova je zámerné pôsobenie, ktorým chceme dosiahnuť pozitívne zmeny v správaní človeka. Socializácia, premena človeka na spoločenskú bytosť prostredníctvom interakcie s inými, je tiež forma nezámerného učenia. Teória výchovy sa zaoberá cieľavedomým a zámerným pôsobením. Ak je výchova v súlade so socializáciou, jej výsledky sa dosahujú ľahšie.

Kritika tradičnej teórie výchovy a nástup personálneho a sociálneho rozvoja

Niektorí odborníci navrhujú alternatívne chápanie teórie výchovy, ktoré by sa malo zmeniť a nahradiť disciplínou zameranou na personálny (osobnostný) a sociálny rozvoj. Teóriu výchovy v tradičnom poňatí chápeme ako základ k možnej nadstavbe - alternatívnej výchovy.

Ciele výchovy: od antického ideálu k modernému poňatiu

Cieľ výchovy predstavuje určitú predstavu alebo ideál, ku ktorému chceme výchovným pôsobením dospieť. Stále platí antický ideál všestranne harmonicky rozvinutej osobnosti po stránke rozumovej, telesnej a emocionálnej.

Prof. S. Švec definuje autentickú osobnosť, tvorivú osobnosť, slobodnú osobnosť, zodpovednú osobnosť a totálnu osobu.

Prečítajte si tiež: Hry pre rozvoj žiakov

Zelina definuje cieľ výchovy ako mimopoznávací rozvoj, ktorý zahŕňa kognitivizáciu, emocionalizáciu, motiváciu, socializáciu a rozvíjanie schopnosti prijímania alebo zvnútorňovania progresívnych hodnôt do štruktúry osobnosti.

Funkcie cieľa výchovy sú orientačná, motivačná a stimulačná, a realizačná funkcia. Aký typ výchovného procesu realizujeme, závisí od stanovených cieľov výchovy. V súčasnosti je všeobecne akceptovateľný dialektický prístup k výchove.

Dialektický prístup k výchove

Pri výchove vychádzame z toho, že osud človeka je podmienený tromi druhmi skúseností: sociálne skúsenosti (výchova je podmienená vonkajšími vplyvmi - exogénnymi), biologické skúsenosti (tvoria vnútorné (endogénne) podmienky) a momentálny aj celkový psychický a fyzický stav. Pri každom type činnosti môžeme dosiahnuť tri kvality výchovného pôsobenia: dosahovanie učebných cieľov, dosahovanie vzdelávacích cieľov a dosahovanie výchovných cieľov.

Modely výchovy

Existujú rôzne modely výchovy, ako napríklad racionálny model, humanistický model výchovy, postmodernistický model a integrovaný model.

Etapy vo vývoji mravného usudzovania

Rozlišujeme obdobie heteronómne a obdobie autonómne.

Prečítajte si tiež: Personálny rozvoj

Etapy pri výchove jednotlivca a skupiny

Etapy pri výchove jednotlivca zahŕňajú diagnostickú etapu, motiváciu na požadovanie žiaduceho správania a stanovenie úloh, ktoré sa majú riešiť a riešenie vytýčených úloh, ich realizácia v praktickom konaní. Etapy vo výchove skupiny zahŕňajú prípravnú etapu (organizačnú), 1. etapu, 2. etapu a 3. etapu.

Výchovné metódy

Výchovné metódy sú nástroje, ktoré učiteľ používa na dosiahnutie cieľov výchovy. Voľba metód závisí od veku žiakov, ich individuálnych charakteristík, cieľov výchovy a konkrétnej situácie. Medzi bežne používané metódy patria vysvetľovanie a presviedčanie, cvičenie a precvičovanie, hodnotenie a odmeňovanie, trestanie, príklad a hra.

Sociálne znevýhodnené prostredie (SZP)

Definujeme ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky žiaka z tohto prostredia znevýhodňuje vo výchovno-vzdelávacom procese. Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi. V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka. Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je dosiahnuť primeraný rozvoj ich schopností prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov, ktoré vyplývajú zo sociálneho znevýhodnenia.

Edukačné podmienky v súčasnej škole a rozvoj osobnosti žiaka

Súčasná škola sa len veľmi pomaly transformuje na modernú školu. Škola ako inštitúcia s edukačnou funkciou má v koexistencii s rodinou rozhodujúci, priam zásadný vplyv na utváranie mladej generácie. Úlohou učiteľov je, zabezpečovať pre žiakov také podmienky, v ktorých by bol zabezpečený ich komplexný osobnostný rozvoj. Je potrebné vytvoriť pre učiteľov pozitívnu, podporujúcu atmosféru v škole, tak je dôležité túto atmosféru vytvárať aj pre žiakov.

Pozitívne prostredie je objektívna realita so súborom faktorov (osobností, javov, podmienok, procesov, činností), ktoré človek v priebehu jeho života obklopujú, majú pre neho význam a hodnotu, sú v interakcii a formujú jeho kompetencie. Zjednodušene je možné tvrdiť, že škola musí byť miestom, v ktorom žiaci pociťujú pohodu, bezpečie, cítia podporu zo strany učiteľa a kolektívu, nehanbia sa za svoje emócie, sú prijímaní bez podmienok, majú priestor prejaviť skutočné záujmy, doceňujú sa ich životné hodnoty, ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné, neboja sa argumentovať, podporuje jeho sebapoznanie, hodnotenie a i.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Výchova, ktorá sa zacieľuje na komplexne pripraveného žiaka, by sa mala venovať aj otázkam slobody v edukačnom procese, zmysluplnosti školských úloh, podpore žiakov, ale učenie aj k zodpovednosti a pociťovaniu bezpečia v podmienkach školy a triedy. Atmosféru slobody chápeme konštruktívne, nie v zmysle anarchie. Učitelia musia pri voľbe didaktických metód pamätať na skutočnosť, že žiakov zaujme činnosť, ktorá je zmysluplná. Ak žiaci v aktivitách, činnostiach a v učive nenachádzajú zmysel, tak sa porozumenie nahrádza učením spamäti. V každom prípade je dôležitá motivácia, ktorá musí byť tiež zmysluplná.

Ak hovoríme o komplexnom rozvoji žiaka, tak musí byť súčasťou edukačného pôsobenia učiteľa aj zaistenie podmienok, v rámci ktorých môže žiak prezentovať svoje záujmy a aktivity, ktoré vychádzajú z jeho skutočného záujmu. Je potrebné žiakom prezentovať situácie, v ktorých zažijú úspech, ale aj situácie, ktoré ich donútia konštruktívne a kriticky myslieť, naučia ich hodnoteniu seba i iných, pociťujú, že ich snahu a úsilie niekto oceňuje a všíma si ho, podporuje jeho záujmy atď.

Proces adaptácie, prijatia a zapojenia žiaka v triede a v škole zabezpečuje učiteľ. Jednou z jeho didaktických kompetencií je zaistenie prostredia a navodenia atmosféry prijatia každého jedného žiaka bez podmienok. Zodpovednosť žiakov v podmienkach školy a žiacka poslušnosť sú pojmy v úzkej spojitosti. Cieľom je vytvoriť také podmienky v škole, aby rozvoj zodpovednosti u žiakov bol možný, v čo najväčšej miere. Výchova k zodpovednosti si vyžaduje prezentovať žiakom vzory správania a najmä vlastné skúsenosti a zážitky. Prístup učiteľa, ktorý je postavený na príkazoch môže podporovať poslušnosť, ale nie zodpovednosť.

Bezpečie v podmienkach školy sa vzťahujeme predovšetkým k stresu, k emocionálnej stránke edukácie, k sociálnym determinantom, k psychosociálnemu a fyzickému prostrediu školy a triedy. Zabezpečenie podmienok, v ktorých je možné stres eliminovať si vyžaduje najmä poznanie determinantov, ktoré stres u žiakov vyvolávajú, ako ovplyvňujú žiakov, ich proces učenia sa a výsledky učenia. Posilňovanie sebaúcty žiakov je jedným z najlepších spôsobov, ako pripraviť žiakov na zvládanie stresových situácií.

Psychosociálne podmienky edukácie predstavujú vytváranie pohodového prostredia, v ktorom prevládajú otvorené vzťahy medzi učiteľom a žiakmi i žiakmi navzájom. Na druhej strane, ak chceme hovoriť o škole, ktorá rozvíja celú osobnosť žiaka, o modernej škole musíme zdôrazniť, že je to škola, v ktorej je žiak otvorený novým skúsenostiam, osvojuje si normy správania, interiorizuje si hodnoty, vie si stanoviť ciele do budúcna.

Programy osobnostno-sociálneho rozvoja (OSR)

Programy osobnostno-sociálneho rozvoja sa zameriavajú na rozvoj kľúčových životných kompetencií. Ich cieľom je nadobúdanie praktických životných zručností a podpora jedinca pri hľadaní vlastnej cesty k spokojnému životu a kvalitným medziľudským vzťahom. Cieľom je rozvíjať sebaúctu, sebadôveru a schopnosť preberať zodpovednosť za svoje správanie v rôznych životných situáciách.

Vzdelanostná úroveň žiakov a sociálnoekonomické zázemie rodiny

Podľa oficiálnych výsledkov štúdií PISA je vzdelanostná úroveň žiakov v Slovenskej republike pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálnoekonomickým zázemím rodiny. Treba zvýšiť počet odborných zamestnancov pre oblasť prevencie.

tags: #sociálny #rozvoj #žiaka #definícia