
Téma pracovnej zmluvy spoločníka s ručením obmedzeným (s.r.o.) je rozsiahla a často vyvoláva otázky. Tento článok sa zameriava na objasnenie právnych aspektov, možností a obmedzení spojených s pracovným pomerom spoločníka alebo konateľa v s.r.o. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad, ktorý pomôže podnikateľom a konateľom orientovať sa v tejto zložitej problematike.
Každá s.r.o. musí mať aspoň jedného konateľa, ktorý má dôležité právomoci a zodpovednosti. Spoločník je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa vkladom na podnikateľskej činnosti spoločnosti. Môže ňou byť fyzická, ale aj právnická osoba, napríklad iná s.r.o. S.r.o. môže mať jedného alebo viac spoločníkov, maximálne však 50. Konateľ zastupuje spoločnosť navonok, uzatvára zmluvy a vystupuje voči tretím osobám. Môže sa stať, že konateľ je zároveň aj majiteľ (spoločník) firmy. Práva a povinnosti konateľa upravujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Funkciu konateľa nájdete v Obchodnom registri.
Právne vzťahy medzi spoločníkom či konateľom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej sú upravené Obchodným zákonníkom. Vzťah medzi konateľom a s.r.o. by mal byť podľa slovenských súdov vždy obchodno-záväzkovým, čo vyplýva zo zmyslu § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti (konateľom) alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, teda podľa Obchodného zákonníka. Konateľ môže svoju funkciu vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy.
Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Môže byť uzatvorená aj bez nároku na odmenu. Ak je dohodnutá odplata, Obchodný zákonník nestanovuje jej výšku ani frekvenciu jej vyplácania.
Mandátna zmluva nemusí mať písomnú formu. V prípade, že je ňou dohodnutá odplata, Obchodný zákonník nestanovuje jej výšku ani neurčuje frekvenciu jej vyplácania.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
V prípadoch oboch uvedených zmlúv nejde ani nemôže ísť o závislú prácu podľa § 1 ods. 1 ods. Pri posudzovaní právneho vzťahu spoločníka voči vlastnej s.r.o. Práca spoločníka vo vlastnej spoločnosti nie je závislou prácou - pri výkone tejto práce nie sú prítomné znaky závislej práce - napríklad nie je možné hovoriť o vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa (s.r.o.) a podriadenosti zamestnanca (spoločníka) - kto je pri práci spoločníka nadriadeným a kto podriadeným - spoločník sám sebe? Snažiť sa o posudzovanie vzťahu spoločníka pracujúceho vo vlastnej spoločnosti optikou Zákonníka práce nemá logiku.
Slovenská legislatíva ako aj súdna prax nevylučujú, že konateľ môže vykonávať aj inú prácu, akou je riadiaca činnosť pre spoločnosť na základe pracovnej zmluvy. Podľa judikatúry je prípustné, aby konateľ vykonával v spoločnosti aj úlohy zamestnanca, avšak pracovná zmluva musí byť v takom prípade uzatvorená na iný druh práce. Konateľ v kombinovanom režime bude mať s s. r. o. podpísanú obchodnoprávnu zmluvu o výkone funkcie. Tá bude upravovať jeho práva a povinnosti. Ďalšiu zmluvu, ktorú bude musieť mať podpísanú, je pracovná zmluva s druhom práce a vymedzenými činnosťami, ktoré nesúvisia s konateľskou prácou.
Súbeh funkcie konateľa a pracovného pomeru je prípustný len vtedy, ak sa činnosti konateľa a zamestnanca materiálne neprekrývajú.
Uzavretie pracovnej zmluvy na výkon činností, ktoré konkurujú činnostiam konateľa, je neprípustné aj z hľadiska obmedzenia zodpovednosti konateľa (§ 135a ods. 4). Ak by bol súbeh napriek tomu dojednaný, hoci zmluvné strany môžu vzťah podriadiť režimu Zákonníka práce, ich vzťah zostáva naďalej obchodnoprávny a nemožno sa odchýliť od kogentných pravidiel Obchodného zákonníka. S riadnym výkonom funkcie úzko súvisí aj zákaz konkurencie (§ 136), ktorý chráni záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Aby sme správne pochopili zodpovednosť konateľa, je potrebné si vymedziť pojmy konateľ a spoločník. Konateľ firmy danú spoločnosť zastupuje, ale taktiež vystupuje voči tretím osobám. Taktiež uzatvára zmluvy a podobné náležitosti. Môže sa niekedy stať, že konateľ je zároveň aj majiteľ.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Špecifickým prípadom je súbeh funkcie konateľa a spoločníka v jednoosobovej s.r.o. a pracovného pomeru konateľa s touto s.r.o na základe pracovnej zmluvy. Judikatúra Najvyššieho súdu SR v takom prípade vylučuje, aby na oboch zmluvných stranách, aj za zamestnávateľa a aj za zamestnanca, vystupovala jedna a tá istá fyzická osoba (rozhodnutie NS SR 4M Cdo 6/2009). Z uvedeného judikátu vyplýva, že pri zamestnávaní spoločníka a konateľa v jednoosobovej s.r.o. chýba podstatný znak závislej práce, princíp subordinácie. Teda nie je možné, aby platne uzatvoril pracovnú zmluvu konateľa ako zástupca spoločnosti - zamestnávateľa sám so sebou ako zamestnancom. Berúc uvedené do úvahy teda konanie konateľa a spoločníka v jednej osobe v prospech spoločnosti mimo riadiacej činnosti nenapĺňa znaky závislej práce. Zákonník práce prikazuje dojednať pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a uzatvoriť pracovnú zmluvu iba v prípade, ak je preukázaný výkon závislej práce.
Pre istotu inak povedané: nie je možné uzatvoriť pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Čo je super, lebo podľa uvedeného je nad slnko jasnejšie, že v jednoosobovej eseročke odpadávajú vlastne všetky pracovnoprávne predpisy.
Ak na základe zmluvy platí eseročka spoločníkovi aj nejaký príjem, tento príjem sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti - teda rovnako ako príjem štandardného zamestnanca (preddavok, nezdaniteľné časti, registrácia na DÚ, prehľady a hlásenia) následne sa však - vzhľadom na prepojenosť odvodových zákonov na zákon o dani z príjmov - z tohto príjmu platia aj odvody (aj firma ako zamestnávateľ a rovnako aj zamestnanec, tj cca 50% z hrubej zmluvnej odmeny) stále však platí, že vzhľadom na to, že nejde o pracovný pomer, odpadáva šikana ohľadne minimálnych mzdových nárokov, BOZP či pracovnej zdravotnej služby a teraz pozor: táto zmluva podľa mňa vôbec nemusí byť odplatná. Teda spoločník za svoju prácu nedostane žiadnu odmenu.
Ak je spoločník či konateľ s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zamestnancom, odvody sú rovnaké ako v prípade zamestnancov. V prípade, ak má konateľ/spoločník s.r.o. uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, platí iba úrazové poistenie a garančné poistenie, ktorého sadzba je 0,25 %. Svojej s.r.o. garančné poistenie neplatíte.
Prehľad odvodov zamestnanca a zamestnávateľa v roku 2023. Ak vás zaujímajú detailné informácie o odvodoch konateľa pri jednotlivých spôsoboch odmeňovania, prečítajte si článok Odvody konateľa s.r.o. zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. životného minima vo výške 234,42 eura. ročne). výšky minimálneho zdravotného odvodu „zo svojho“. s.r.o. zamestnávateľa a 11 % odvody zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Kapitola je venovaná možnostiam spoločníkov a konateľov s.r.o. (a vo všeobecnosti štatutárom obchodných spoločností) pokiaľ ide o zdanenie príjmov a platenie odvodov. Týchto možností je viac a sú naviazané na riešenie postavenia spoločníka či konateľa vo vlastnej firme - zmluvami podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Zákonníka práce. Preto aj začíname objasnením možností zmluvného postavenia týchto osôb. A netreba zabúdať ani na skutočnosť, že „ušetrenie“ pri platení odvodov do Sociálnej poisťovne sa nemusí vždy vyplatiť - lebo na druhej strane tak ušetrí aj Sociálna poisťovňa pri výplate dávok - ak vôbec na nejaké dávky spoločník alebo konateľ bude mať nárok.
Dôležitá súvislosť: aj spoločník bez pracovnej zmluvy sa však na účely dane z príjmov považuje za zamestnanca. A väčšinu plnení jemu poskytnutých musí spoločnosť dodaniť daňou z príjmov, odvodmi a často aj DPH-čkou.
Vymedzenie pojmu závislá práca, ktorá determinuje, aká práca sa má vykonávať v pracovnoprávnych vzťahoch a aké znaky má takáto práca (§ 1 ods. 2 a ods. § 1 ods. 3 ZP: Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Ako to teda naozaj je? Tento “šum” údajne odznel kdesi na odbornom školení: eseročky, ktoré účtovne vykazujú tržby - teda to, že reálne podnikajú, čosi dodávajú a za svoje dodávky aj inkasujú - vraj musia mať aj zamestnancov, ktorí tú prácu aj reálne vykonávajú.
Vie sa spoločník “svojej” eseročky nejak chrániť pred možnou pokutou za to, že ho nejaký inšpektor resp. Jeden pán z jedného regionálnych pobočiek Inšpektorátu práce mi dávnejšie - pomerne improvizovane, po promptnej porade s kolegom s právnikom - odporučil zakomponovať do zakladateľskej listiny/spoločenskej zmluvy vetu o tom, že spoločník je oprávnený vykonávať takú a takú prácu (napr. prácu na prevádzke či predajni firmy). Vraj sa takto podnikatelia vedia zabezpečiť pred prípadnými nepríjemnosťami zo strany inšpektorov.
Poďme ešte späť k zákonu o nelegálnej práci + nelegálnom zamestnávaní. Dlhé roky obsahuje výnimku, týkajúcu sa SZČO, resp. podnikateľov-fyzických osôb. Ak takémuto podnikateľovi vypomáha jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je zároveň buď dôchodkovo poistený (tj je zamestnaný na pracovný pomer podliehajúci sociálnemu poisteniu prípadne je živnostníkom či inou SZČO platiacim odvody do sociálnej poisťovne) alebo je študentom/žiakom do 26 rokov, nejde o nelegálnu prácu. Uvedené sa týka aj samotných podnikateľov-fyzických osôb, ktorý “na seba”, pre seba a na svojej prevádzke pracujú. Od r. 2020 sa táto výnimka rozšírila aj na jednoosobové eseročky: ak jednoosobovej (a nie inej) eseročke vypomáha rovnako príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je zároveň buď dôchodkovo poistený alebo je študentom/žiakom do 26 rokov, nejde o nelegálnu prácu.