Skrátený pracovný úväzok: Flexibilita a jej dopady na zamestnancov

Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou, a to najmä medzi študentmi, rodičmi a ľuďmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Na Slovensku však pracuje na skrátený úväzok iba zlomok populácie. Podľa údajov Eurostatu ide približne o šesť percent ľudí. Portál Profesia.sk aktuálne ponúka menej ako desatinu pracovných pozícií na kratší pracovný čas. Počas pandémie COVID-19 začali mnohé firmy krátiť úväzky v dôsledku poklesu tržieb, a preto je možné, že počet skrátených úväzkov bude narastať.

Kto využíva skrátené úväzky?

Skrátené úväzky sú často využívané študentmi, dôchodcami a matkami s malými deťmi. Pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať osem hodín denne, sú skrátené úväzky často jedinou možnosťou.

Výhody skráteného úväzku

Medzi hlavné výhody patrí flexibilnejší pracovný čas a možnosť lepšie skĺbiť prácu s inými povinnosťami, ako je štúdium alebo starostlivosť o deti.

• Lepšia rovnováha medzi pracovným a osobným životom: Skrátený pracovný úväzok umožňuje zamestnancom venovať viac času rodine, záľubám alebo štúdiu.
• Flexibilita: Kratší pracovný čas ponúka väčšiu flexibilitu pri plánovaní denných aktivít.

Nevýhody skráteného úväzku

Napriek výhodám existujú aj určité nevýhody spojené so skráteným pracovným úväzkom.

• Nižší príjem: Jednou z hlavných nevýhod je nižší mesačný príjem, ktorý môže byť pre niektorých ľudí limitujúci.
• Potenciálne nižší dôchodok: Práca na skrátený úväzok môže mať negatívny dopad na výšku budúceho dôchodku.
• Obmedzené možnosti kariérneho rastu: V niektorých prípadoch môže skrátený úväzok obmedziť možnosti kariérneho postupu.

Pracovná zmluva a zákonné náležitosti

Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý zakladá pracovný pomer. Musia byť splnené všetky podmienky platnosti právneho úkonu podľa Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Podstatné náležitosti, ako druh práce, miesto výkonu práce a deň nástupu do práce, musia byť uvedené priamo v pracovnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

Skrátený pracovný čas v zmysle Zákonníka práce

Podľa § 49 Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Ustanovený týždenný pracovný čas nesmie byť podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce viac ako 40 hodín týždenne. Akékoľvek kratšie rozvrhnutie, napríklad 20 hodín týždenne, sa považuje za kratší pracovný čas. Spôsob vyjadrenia môže byť aj zlomkom, napríklad 1/2 alebo 3/4 ustanoveného týždenného pracovného času zamestnávateľa.

Zákaz diskriminácie

Zamestnávateľ má jasne určený zákaz diskriminácie, a to aj pozitívnej. Existujúci pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas sa dá zmeniť na kratší týždenný pracovný čas a naopak. Rozvrhnutie pracovného času na dni je závislé od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Mzda pri skrátenom úväzku

Mzda zamestnanca pracujúceho na kratší pracovný čas zodpovedá odpracovanému času. Ak má zamestnanec na plný úväzok hrubú mzdu 1 000 eur, jeho kolega na identickej pozícii s polovičným úväzkom má nárok na polovičnú mzdu, teda 500 eur brutto. Aj keď by bol v tomto prípade zamestnanec pod limitom minimálnej mzdy, neprichádza k porušeniu zákona ani k nutnému dorovnaniu na výšku minimálnej mzdy.

Dĺžka výpovednej doby

Dĺžka úväzku nemá vplyv na dĺžku výpovednej doby. Na tú má vplyv len dĺžka trvania pracovného pomeru, dôvod výpovede a to, kto podáva výpoveď. Ak pracovná zmluva neupravuje dlhšiu výpovednú dobu, výpovedná doba je dva mesiace podľa § 62 ods.

Odstupné

Skutočnosť, že zamestnanec mal dohodnutý kratší pracovný čas, nemá vplyv na vznik nároku na odstupné, ale ovplyvnil by iba výšku odstupného, pretože pri jeho výpočte sa vychádza z priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Dovolenka

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad zamestnanec pracuje každý deň štyri hodiny, dovolenka sa mu vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodí do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa mu skráti.

Materská dovolenka

Výška materskej sa odvíja od výšky platu. Ak žena dostáva priemernú mesačnú mzdu, má pri plnom úväzku nárok na vyššiu materskú ako pri polovičnom úväzku. Výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda zamestnankyňa plánuje odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by dostala nižšiu materskú. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupuje na materskú, alebo v predchádzajúcom roku, sa materská ráta z aktuálneho príjmu.

Stravovanie

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečovať zamestnancom stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami alebo kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda zamestnanec pracuje na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostane.

Prestávky

Ak zamestnanec pracuje len na štyri hodiny, nemá nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.

Odvody pri skrátenom pracovnom úväzku

Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. Ak je príjem zamestnanca nižší než minimálna mzda, je potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. Nižšie odvody na dôchodkové poistenie môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

Nemocenské dávky

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín.

Viacnásobný pracovný pomer

Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz.

Ako zaevidovať skrátený úväzok v personalistike

Na karte Pracovné pomery pri evidencii nového pracovno-právneho vzťahu je možné vybrať voľbu plný úväzok, ¾ úväzok, ⅔ úväzok, ½ úväzok, ⅓ úväzok a ¼ úväzok. Týždenný pracovný čas program vypočíta podľa zadaného ustanoveného týždenného pracovného času v Podnikových údajoch. Ak žiadna z možností rozsahu pracovného úväzku nevyhovuje, je možné požadovaný údaj vyplniť ručne ako koeficient skráteného úväzku (desatinné číslo alebo zlomok). Koeficient skráteného úväzku sa vypočíta ako dohodnutý týždenný pracovný čas / ustanovený týždenný pracovný čas.

tags: #pracovná #zmluva #skrátený #úväzok