
Pracovná zmluva na dobu určitú je bežnou formou pracovného pomeru, avšak jej ukončenie má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach ukončenia takejto zmluvy, právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj o nárokoch na odstupné.
Pracovná zmluva na dobu určitú je upravená v § 48 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov. Základnou charakteristikou je, že pracovný pomer je obmedzený na vopred dohodnutú dobu.
Pracovnú zmluvu na dobu určitú je možné opätovne uzatvárať a predlžovať. Zákonník práce však stanovuje obmedzenia:
Pracovný pomer na dobu určitú sa môže skončiť niekoľkými spôsobmi:
Najčastejším spôsobom ukončenia je uplynutie dohodnutej doby. V takomto prípade pracovný pomer končí automaticky, bez potreby výpovede alebo iného úkonu. Na to, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím tejto doby, nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľ nemá ponukovú povinnosť iného voľného pracovného miesta.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na skončení pracovného pomeru k určitému dátumu. Dohoda musí byť písomná a podpísaná oboma stranami. Najjednoduchším spôsobom ukončenia pracovného pomeru je jeho ukončenie dohodou za predpokladu, že sa dohodnete so zamestnávateľom na presnom dátume ukončenia pracovného pomeru. V tomto prípade sa pracovný pomer skončí dohodnutým dňom, takže ho takto môžete ukončiť aj zo dňa na deň. Dohoda sa uzatvára písomne a jedno jej vyhotovenie vám musí zamestnávateľ dať.
Aj keď je zmluva uzatvorená na dobu určitú, za určitých okolností je možné ju ukončiť výpoveďou.
Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade platí výpovedná doba, ktorá je spravidla jeden mesiac, ak Váš pracovný pomer trval menej ako jeden rok, inak je dvojmesačná a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede zamestnávateľovi (§ 62 Zákonníka práce). To znamená, že ak podáte výpoveď napríklad v júni, pracovný pomer sa skončí na konci júla.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov ustanovených v zákone. Dôvod výpovede sa musí vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Zamestnávateľ Vám nemôže dať výpoveď bez uvedenia dôvodu. Podľa Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. V zmysle § 61 ods.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Výpoveď zo zdravotných dôvodov zamestnávateľ zamestnancovi dáva, ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku nemôže naďalej vykonávateľ jeho doterajšiu prácu a zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca preradiť na inú, pre neho vhodnú prácu. Povinnosť zamestnávateľa pokúsiť sa preradiť zamestnanca na inú prácu vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 1 písm. Toto sú dve podmienky, ktoré musia byť splnené pri výpovedi zo strany zamestnávateľa zo zdravotných dôvodov. Podľa § 63 ods. 1 písm.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné len vo výnimočných prípadoch, ktoré stanovuje Zákonník práce. Okamžite môžete skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozviete. Okamžité skončenie pracovného pomeru musíte oznámiť písomne, musíte v ňom vymedziť jeho dôvod a do 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozviete, ho doručiť zamestnávateľovi, inak je neplatné.
Ak je v pracovnej zmluve dohodnutá skúšobná doba, zamestnávateľ aj zamestnanec môžu skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Pracovný pomer, ktorý bol dojednaný na dobu určitú, skončí uplynutím dojednanej doby aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný. Na túto situáciu nie je možné aplikovať ustanovenia § 64 o zákaze výpovede v tzv. ochrannej dobe. Obdobná situácia ako v prípade práceneschopnosti nastáva aj v prípade nástupu zamestnankyne na materskú dovolenku.
Zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer na dobu určitú uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, nemá nárok na odstupné. Ak by však pred uplynutím dojednanej doby došlo k skončeniu pracovného pomeru (z dôvodov uvedených v § 76 Zákonníka práce, napr. z organizačných dôvodov zamestnávateľa), zamestnancovi by vznikol nárok na vyplatenie odstupného. Uvedené ale neznamená, že sa zamestnanec a zamestnávateľ nemôžu v pracovnej zmluve dohodnúť na vyplatení odstupného, aj keď zákonný nárok nevznikol, nakoľko ustanovenie § 76 ods. 8 Zákonníka práce to nezakazuje.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Nárok na odstupné vzniká v niektorých prípadoch aj zamestnancovi, s ktorým skončil zamestnávateľ pracovný pomer dohodou. Prípady, kedy je tak povinný urobiť, upravuje Zákonník práce. Výška odstupného je viazaná na dĺžku trvania pracovného pomeru a závisí od priemerného mesačného zárobku.