
Pracovná zmluva na zastupovanie počas PN (pracovnej neschopnosti) je špecifický typ pracovnej zmluvy na dobu určitú, ktorý sa uzatvára vtedy, keď je potrebné dočasne nahradiť zamestnanca, ktorý je práceneschopný. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto tému, vrátane vzoru zmluvy a dôležitých právnych aspektov.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.
Právna úprava pracovného pomeru na určitú dobu sa nachádza v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“). V § 48 ods. 1 ZP je uvedené: „Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.“ Ak je teda v pracovnej zmluve - za súčasného splnenia ďalších zákonných podmienok - výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, pracovný pomer je uzatvorený na určitú dobu.
Pracovná zmluva uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákonník práce“) (ďalej aj ako „zmluva“) by mala obsahovať nasledovné údaje:
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na založení pracovného pomeru touto písomnou pracovnou zmluvou a za týchto podmienok:
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec v súlade s touto zmluvou bude vykonávať prácu pre zamestnávateľa na pracovnej pozícii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stupeň náročnosti určeného druhu práce určuje zamestnávateľ nasledovne: . . . . . . . . . . . . . . stupeň.
Deň nástupu do zamestnania je stanovený: 21.12.2025. Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú odo dňa podpisu oboma zmluvnými stranami . Skúšobná doba je medzi zmluvnými stranami dohodnutá v trvaní troch mesiacov.
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Skúšobná doba môže byť dohodnutá najdlhšie na 3 mesiace. U vedúceho zamestnanca je najviac 6 mesiacov.
Zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť: písomnou dohodou, písomnou výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, skončením v skúšobnej dobe. V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je jeden mesiac. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je: dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. V prípade, ak je daná výpoveď z iných dôvodov ako uvedených v odseku 4 tohto článku, je výpovedná doba dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
ZP rieši i otázku týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru na určitú dobu. V § 71 ods. Aj keď sa poväčšine pracovný pomer na určitú dobu končí uplynutím dohodnutej doby, nemožno konštatovať, že iný spôsob skončenia takéhoto pracovného pomeru nie je možný. ZP v § 71 ods. 3 výslovne zakotvuje: „Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.“ Uvedené teda znamená, že pracovný pomer na určitú dobu možno skončiť aj inými spôsobmi, ktoré ZP pripúšťa. Zamestnávateľ tak s takýmto zamestnancom môže skončiť pracovný pomer na dobu určitú i dohodou, skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ak táto bola dojednaná. V prípade podania výpovede tak musí mať zamestnávateľ niektorý z výpovedných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 63 ods. 1 ZP atď.
Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli na mzde zamestnanca vo výške ,- EUR mesačne (slovom: ) brutto. Zmluvné strany sa dohodli, že v uvedenej mzde je zohľadnená i prípadná práca nadčas, a to v rozsahu 150 hodín práce nadčas v kalendárnom roku. Zmluvné strany sa dohodli, že za dobu práce vo sviatok zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi mzdové zvýhodnenie k dosiahnutej mzde , a to vo výške 100% priemerného zárobku. Za dobu nočnej práce patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške . Za dobu práce v sobotu a v nedeľu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške . Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sú splatné za mesačné obdobie pozadu. Termín výplaty mzdy je najneskôr 3. kalendárny deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. V prípade, že výplatný termín pripadne na deň pracovného pokoja alebo vo sviatok, dochádza k výplate mzdy v najbližší pracovný deň predchádzajúci výplatnému termínu. Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sa so súhlasom zamestnanca uskutočňujú bezhotovostným prevodom na zamestnancom určený bankový účet uvedený v úvode tejto zmluvy pri označení zamestnanca. K základnej mzde môže byť zamestnancovi vyplatená ročná odmena vo výške % zo stanovenej mzdy. Podmienkou pre vyplatenie ročnej odmeny je splnenie kritérií pre vyplatenie ročnej odmeny v zmysle nastaveného obchodného plánu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca s kritériami pre vyplatenie ročnej odmeny za príslušný kalendárny rok najneskôr do 3. mesiaca príslušného roku. Zmluvné strany sa dohodli, že ročná odmena, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok v zmysle tejto zmluvy, môže byť rozhodnutím štatutárneho orgánu spoločnosti zamestnávateľa krátená, a to v prípade, že zamestnanec svojím rozhodnutím, nečinnosťou alebo zanedbaním plnenia pracovných povinností spôsobil alebo mohol spôsobiť zamestnávateľovi škodu. Za splnenie mimoriadnej úlohy pre ďalší rozvoj zamestnávateľa môže štatutárny orgán spoločnosti zamestnávateľa priznať zamestnancovi mimoriadnu odmenu.
Za vykonávanie práce podľa tejto zmluvy náleží zamestnancovi mesačná mzda vo výške . . . . . . . . . . . . . . . . EUR/mesiac v hrubom. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie. Mzda, náhrada mzdy ako i prípadné iné peňažné plnenia zo strany zamestnávateľa sú splatné v deň určený zamestnávateľom ako výplatný termín, ktorým je XY. Mzda, náhrada mzdy ako i prípadné iné peňažné plnenia zo strany zamestnávateľa budú zamestnancovi poukazované bezhotovostným prevodom na bankový účet zamestnanca/IBAN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Základná výmera dovolenky zamestnanca je najmenej štyri týždne. Ak zamestnanec do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, alebo ak sa zamestnanec trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky najmenej päť týždňov. Ak zamestnanec s pružným pracovným časom čerpá dovolenku, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výmere dovolenky určenej podľa ustanovení § 103 a § 104 zákonníka práce. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnancovi, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, patrí dovolenka podľa § 103 ods. ods. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ v zmysle pravidiel určených zákonníkom práce. O čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný požiadať na osobitnom tlačive, pričom nástup na dovolenku podlieha schváleniu najbližšieho nadriadeného zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
V prípade porušenia uvedených povinností je zamestnanec povinný nahradiť všetku škodu, ktorú by svojím konaním zamestnávateľovi spôsobil. EUR.
Zamestnávateľ v súlade so zákonníkom práce oboznámil zamestnanca pri nástupe do zamestnania so všetkými predpismi na výkon práce zamestnanca sa vzťahujúcimi, a to ako všeobecne záväznými právnymi predpismi, tak aj internými predpismi platnými u zamestnávateľa.
Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť do práce pre prekážku v práci a prekážka v práci je zamestnancovi vopred známa, je zamestnanec povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Ak spočíva prekážka v práci v práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, preukazuje sa príslušným lekárskym potvrdením. Oznámenie neprítomnosti v práci je možné vykonať telefonicky alebo písomne štatutárnemu zástupcovi zamestnávateľa.
Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Zamestnávateľ poskytuje odbornú prípravu v rozsahu hodín.
Zmluvné strany sa dohodli, že na účely plnenia si povinností vyplývajúcich zamestnancovi z tejto pracovnej zmluvy bude zamestnancovi pridelené:
Zamestnanec je povinný najneskôr v posledný deň trvania pracovného pomeru odovzdať zamestnávateľovi všetky predmety, veci a dokumenty, ktoré mu zamestnávateľ zveril, ktoré mu boli poskytnuté, alebo ktoré zamestnanec získal v súvislosti s výkonom práce u zamestnávateľa, a ktoré patria zamestnávateľovi.
Zamestnanec vyhlasuje:
Na zabezpečenie práv a povinností z tejto pracovnej zmluvy sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať zrážky zo mzdy zamestnanca na uspokojenie svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením povinnosti zo strany zamestnanca, a to najviac vo výške ustanovenej všeobecne záväznými predpismi pre zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi zmenu poisťovne vykonávajúcej zdravotné poistenie najneskôr v prvý pracovný deň kalendárneho mesiaca, ktorým dochádza k tejto zmene.
Zamestnávateľ postupuje pri spracúvaní osobných údajov v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES - všeobecného nariadenia o ochrane údajov (ďalej len „GDPR“) a v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zamestnanec týmto vyhlasuje, že bol zamestnávateľom informovaný o svojich právach a povinnostiach v súvislosti s ochranou osobných údajov a zásadách spracúvania osobných údajov u zamestnávateľa. Zamestnanec súhlasí so spracúvaním osobných údajov zamestnávateľom za účelom realizácie splnení podľa tejto zmluvy a pre vnútorné zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo spracovať osobné údaje elektronickými prostriedkami spôsobom umožňujúcim uloženie osobných údajov v elektronických databázach a spracovanie týchto údajov počítačovými programami používanými zamestnávateľom a osobami, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú vnútornú správu jeho podniku. Zamestnanec výslovne oprávňuje zamestnávateľa v rámci vyššie uvedeného súhlasu k odovzdaniu osobných údajov zamestnanca osobám, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú vnútornú správu jeho podniku, najmä osobám zabezpečujúcim pre zamestnávateľa účtovníctvo, právne a finančné služby. Zamestnanec týmto potvrdzuje, že všetky osobné údaje, ktoré poskytol zamestnávateľovi sú pravdivé. Zamestnanec sa súčasne zaväzuje, že oznámi zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny osobných údajov.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť okamihom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Táto zmluva sa vyhotovuje písomne v 2 (dvoch) rovnopisoch s platnosťou originálu, z ktorých zamestnanec obdrží jedno vyhotovenie a zamestnávateľ jedno vyhotovenie. Túto zmluvu možno meniť a dopĺňať len vo forme písomných dodatkov, za súhlasu oboch zmluvných strán. V prípade, ak zamestnanec považuje výpoveď zo strany zamestnávateľa za neplatnú, zamestnanec môže túto výpoveď napadnúť žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, a to v lehote dvoch (2) mesiacov. Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Táto pracovná zmluva upravuje zmluvné vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nahrádza akékoľvek predchádzajúce písomné alebo ústne ponuky, prísľuby alebo dohody medzi oboma zmluvnými stranami. Práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú touto zmluvou upravené sa riadia ustanoveniami zákonníka práce a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Zamestnanec vyhlasuje, že na jeho strane neexistujú také skutočnosti, ktoré by mu bránili vykonávať prácu podľa obsahu tejto pracovnej zmluvy a ani iné skutočnosti, ktoré by zamestnávateľovi mohli spôsobiť ujmu. Zamestnanec a zamestnávateľ vyhlasujú, že si túto zmluvu pred jej podpisom prečítali, že bola uzavretá po vzájomnom prerokovaní, je prejavom ich skutočnej slobodnej, vážnej a určitej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na znak súhlasu s ňou ju potvrdili svojím vlastnoručným podpisom.
Pracovný pomer na dobu určitú je charakteristicky predovšetkým, že sa končí právnou udalosťou, teda uplynutím dojednanej doby, bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Zákonník práce v § 48 ods. 2 ustanovuje, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Na rozdiel od pracovného pomeru na dobu neurčitú v prípade skončenia pracovného pomeru na určitú dobu (v deň, ktorý je posledným dňom pracovného pomeru) nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Pri skončení pracovného pomeru na určitú dobu (v deň, ktorý je posledným dňom pracovného pomeru) zamestnanci nemajú nárok na poskytnutie odstupného, a to ani v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru dochádza v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa. Pri vzniku pracovného pomeru na určitú dobu zamestnávateľ musí dbať, aby pracovný zmluva mala písomnú formu. V zmysle § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že: Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Pri opätovnom predlžení alebo opätovnom dohodnutí pracovného pomeru platí podľa § 48 ods. Pričom podľa § 48 ods. Na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky sa teda vyžaduje vecný dôvod. Vecné dôvody sú v Zákonníku práce v § 48 ods. 4 ustanovené taxatívne, teda iný vecný dôvod, ako ustanovuje Zákonník práce neprichádza do úvahy. Zamestnávateľ teda má možnosť napríklad uzatvoriť prvú pracovnú zmluvu na určitú dobu bez vecného dôvodu najdlhšie na dva roky a nad rámec dvoch rokov už nemôže túto pracovnú zmluvu opätovne predlžovať bez vecného dôvodu. Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod predlženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu, v zmysle už vyššie uvedeného by bolo potrebné takýto pracovný pomer poväzovať za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého: „Keď̌ zamestnávateľ̌ uvedie ako dôvod opätovného predlženia pracovného pomeru len odkaz na skutočnosť̌, že zamestnanec vykonáva práce vymedzené v kolektívnej zmluve, chýba v pracovnej zmluve vecný́ dôvod pre dočasnosť̌ takéhoto dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú́, ktorý́ by bol v súlade s obsahom zákonného ustanovenia § 48 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.“
Je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú aj na zastupovanie takého zamestnanca, ktorý bol preradený na zastupovanie iného zamestnanca počas PN, nakoľko ovláda jeho prácu, ale na pôvodnom pracovisku by na výkon práce zostalo málo ľudí. Alebo je možné len zastupovanie počas PN, MD a RD ?
Napr.: Pracovná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 27.05.2021 na zastupovanie p. X Y, ktorá zastupuje p. Y Z počas PN.
Odpoveď: Legislatívna úprava: Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Z pohľadu Zákonníka práce je pracovná neschopnosť jednou z dôležitých osobných prekážok na strane zamestnanca. Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o NP“) patrí zamestnancovi počas PN náhrada príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca od prvého do tretieho dňa PN.
uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákonník práce“) (ďalej aj ako „zmluva“)
Obchodné meno: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Sídlo: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
IČO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Zápis v registri Okresného súdu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Konajúci prostredníctvom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
(ďalej ako „zamestnávateľ")
Meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Trvale bytom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Narodený: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
(ďalej ako „zamestnanec")
(Zamestnávateľ a zamestnanec ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý jednotlivo ako „zmluvná strana“).