Pracovná Zmluva na Zastupovanie: Vzor a Dôležité Aspekty

Pracovná zmluva predstavuje základný kameň vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Bez nej právny vzťah nevzniká, a preto je písomná forma nevyhnutná. V kontexte zastupovania počas PN (pracovnej neschopnosti), materskej alebo rodičovskej dovolenky ide o špecifický typ pracovnej zmluvy na dobu určitú. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pracovnú zmluvu na zastupovanie, vrátane jej právneho rámca, základných náležitostí a vzoru.

Právny Rámec Pracovnej Zmluvy na Zastupovanie

Právna úprava pracovnej zmluvy sa nachádza v ustanoveniach § 42 - 44 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

Právna úprava pracovného pomeru na určitú dobu sa nachádza v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“). V § 48 ods. 1 ZP je uvedené: „Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.“ Ak je teda v pracovnej zmluve - za súčasného splnenia ďalších zákonných podmienok - výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, pracovný pomer je uzatvorený na určitú dobu.

Pre uzatvorenie takéhoto druhu pracovnej zmluvy nie je osobitne kladený dôraz na iné náležitosti, ako sú v ustanovení § 42 Zákonníka práce určené pre pracovný pomer, ktorý je na čas neurčitý. Na nej je principiálne postavený aj pracovný pomer na zastupovanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ide totiž vždy o pracovný pomer na dobu určitú, aspoň pri dodržaní jeho predpokladaných znakov. Pracovný pomer zastupovaného zamestnanca samozrejme nezaniká, iba sa počas nastolenej prekážky nevykonáva aktívne, teda zamestnanec nie je povinný plniť svoje povinnosti zamestnanca.

Základné Náležitosti Pracovnej Zmluvy

Zákonník práce stanovuje povinné náležitosti, čiže to, čo musí obsahovať každá pracovná zmluva, aby bola platná. V prípade, ak pracovná zmluva tieto povinné náležitosti neobsahuje, je neplatná.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

V pracovnej zmluve musí byť uvedené:

• Označenie zmluvných strán - je potrebné presne identifikovať, kto je zamestnávateľ a kto zamestnanec. V hlavičke zmluvy sa doplnia identifikačné údaje oboch zmluvných strán.
• Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika - v pracovnej zmluve je potrebné uviesť, akú prácu bude zamestnanec vykonávať a popísať túto prácu, čo táto práca zahŕňa. Do predmetného bodu sa doplní názov pracovnej pozície.
• Miesto výkonu práce - kde bude zamestnanec vykonávať dohodnutú prácu. Spravidla je to sídlo alebo prevádzka zamestnávateľa. Do predmetného bodu sa doplní miesto výkonu práce, ktoré môže byť určené ako názov obce/mesta, alebo sídlo, pracovisko/pracoviská resp. inak určené miesto (§ 43 Zákonníka práce). Zamestnanec môže vykonávať prácu aj z domu (§ 52 Zákonníka práce). Právne predpisy nezakazujú, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli aj na viacerých pracoviskách. Príliš všeobecné miesto ako napr. územie Slovenskej republiky neodporúčame, samozrejme pokiaľ sa nejedná o vodiča a podobné pracovné pozície, ktorým takéto všeobecné miesto výkonu práce vyplýva priamo z pracovnej náplne (preprava po celom území Slovenskej republiky a pod.
• Deň nástupu do práce - je potrebné uviesť, ktorý deň bude prvým dňom, v ktorom zamestnanec bude vykonávať prácu, teda kedy nastupuje do práce. Do predmetného bodu sa doplní deň kedy zamestnanec začne vykonávať prácu pre zamestnávateľa.
• Mzdové podmienky - povinnou náležitosťou sú aj mzdové podmienky. Tu patrí forma odmeňovania, výška mzdy, suma základnej zložky mzdy, prípadne aj ďalšie zložky mzdy za prácu (napr. osobný príplatok) a podmienky ich poskytovania.

Okrem týchto náležitostí, ktoré musia byť uvedené v pracovnej zmluve, musí zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť:

• Výplatné termíny - do akého dňa v kalendárnom mesiaci sa zamestnávateľ zaväzuje vyplatiť zamestnancovi mzdu.
• Pracovný čas - či je pracovný čas rovnomerne rozvrhnutý, nerovnomerne, prípadne či je zavedené konto pracovného času alebo pružný pracovný čas.
• Výmera pracovnej dovolenky - Zákonník práce upravuje minimálnu výmeru dovolenky. Nič však nebráni zamestnávateľovi, aby poskytol zamestnancovi aj vyššiu dovolenku, nad rámec zákonníka práce.
• Dĺžka výpovednej doby - výpoveď je jedným zo spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Zákonník práce aj pri dĺžke výpovednej lehoty upravuje minimálnu výpovednú lehotu. Zamestnávateľ sa tak môže so zamestnancom dohodnúť na dlhšej výpovednej lehote.
• Dĺžka pracovného pomeru - ak chce zamestnávateľ uzatvoriť pracovný pomer na určitý čas (napríklad na zastupovanie iného zamestnanca počas materskej), musí to byť výslovne uvedené v pracovnej zmluve. V opačnom prípade platí, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.

Tieto body nie sú povinné náležitosti pracovnej zmluvy. Ak v pracovnej zmluve chýba údaj o výplatnom termíne, výmere dovolenky, dĺžke výpovednej doby, dĺžke pracovného času alebo ďalšie podmienky, nemá to za následok neplatnosť zmluvy. Zamestnávateľ je však povinný vyhotoviť pre zamestnanca oznámenie, ktoré obsahuje tieto podmienky. Musí tak urobiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer, teda do mesiaca od dňa nástupu do práce. Ak by sa skončil pracovný pomer skôr ako mesiac od nástupu (skončenie v skúšobnej dobe), je zamestnávateľ povinný vyhotoviť pre zamestnanca oznámenie najneskôr do skončenia pracovného pomeru.

Ďalšie body, ktoré je dobré uviesť v pracovnej zmluve

Do pracovnej zmluvy možno uviesť ďalej aj ďalšie podmienky, a to napr. benefity, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancom (napr. poskytnutie služobného telefónu alebo notebooku). Ďalej môže byť v pracovnej zmluve uvedená povinnosť mlčanlivosti zamestnanca o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone práce a to za účelom predchádzania vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi tým, že prezradí citlivé informácie. Taktiež je možné upraviť v pracovnej zmluve zákaz konkurencie, teda aby zamestnanec nepracoval aj pre konkurenčnú firmu alebo nevykonával sám rovnakú prácu, čo by mohlo mať tiež za následok vznik škody pre zamestnávateľa. Tento zákaz však nie je potrebný, lebo konkurenčnú činnosť nemôže zamestnanec vykonávať bez súhlasu zamestnávateľa. Aby si však bol zamestnanec vedomý tohto zákazu, môžte ho priamo uviesť do pracovnej zmluvy. Viac k zákazu konkurencie sa dočítate v článku Súhlas zamestnávateľa s podnikaním a inou zárobkovou činnosťou zamestnanca.

Často sa môžeme stretnúť s tým, že veľké podniky, ktoré zamestnávajú viac zamestnancov, majú uzatvorené kolektívne zmluvy. Mzdové podmienky, výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby môžu byť uvedené aj v kolektívnej zmluve, ktorú vyrokovali zástupcovia zamestnancov. V takomto prípade tieto náležitosti nemusia byť napísané priamo v pracovnej zmluve s konkrétnym zamestnancom. Stačí len uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy, alebo odkaz na Zákonník práce. Je to efektívnejšie a menej náročné ako to uvádzať samotatne do každej uzatvorenej pracovnej zmluvy. Na druhej strane, veľa zamestnancov často ani kolektívnu zmluvu nečíta, ale prečíta si pracovnú zmluvu, ktorú podpíše. Keď tieto náležitosti budú uvedené priamo v pracovnej zmluve, zamestnanec si tak bude viac vedomý týchto záležitostí a bude viac dbať na to, aby ich dodržiaval. Má to však viac psychologický efekt ako právny, nakoľko ako je uvedené vyššie, je jedno, či tieto náležitosti sú priamo v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Náležitosti pracovnej zmluvy pri práci v cudzine

Zákonník práce prináša ďalšie povinné náležitosti pracovnej zmluvy v prípade, že zamestnanec bude vykonávať prácu v cudzine. To však platí iba v prípade, ak má zamestnanec vykonávať prácu v cudzine dlhšie ako jeden mesiac.

V takomto prípade je potrebné do pracovnej zmluvy uviesť aj:

• Doba výkonu práce v cudzine - aké dlhé obdobie bude zamestnanec pracovať v cudzine.
• Mena, v ktorej sa mu bude vyplácať mzda - zamestnávateľ mu môže vyplácať mzdu v eurách, ale môže napr. aj v mene, ktorá platí v cudzine.
• Ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách - zamestnávateľ môže zamestnancovi napr. preplácať ubytovanie, dopravu na Slovensko a pod.
• Prípadne podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

Práca v cudzine sa odlišuje od štandardnej pracovnej zmluvy aj tým, že v zamestnávateľ je povinný odovzdať zamestnancovi oznámenie o prijatí do zamestnania pred odchodom zamestnanca do cudziny. Teda ak bola uzatvorená pracovná zmluva dňa 1.9.2018 s nástupom do práce v cudzine dňa 15.9.2018, zamestnávateľ je povinný odovzdať zamestnancovi oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr 15.9.2018.

Trvanie Zmluvy a Skúšobná Doba

Deň nástupu do zamestnania je stanovený: 21.12.2025. Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú odo dňa podpisu oboma zmluvnými stranami . Skúšobná doba je medzi zmluvnými stranami dohodnutá v trvaní troch mesiacov.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Skúšobná doba môže byť dohodnutá najdlhšie na 3 mesiace. U vedúceho zamestnanca je najviac 6 mesiacov.

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

Dĺžka skúšobnej doby môže byť najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov (§ 45 Zákonníka práce). Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne t.j. musí byť uvedená v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Pokiaľ je skúšobná doba uvedená v pracovnej zmluve, zamestnávateľ môže v tejto dobe skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Do predmetného bodu sa doplní údaj o dobe trvania pracovného pomeru. Pracovný pomer môže byť uzavretý na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Pokiaľ sa uzatvára na dobu určitú, tak môže byť uzavretý najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát (§ 48 Zákonník práce). Doba určitá môže byť stanovená konkrétnym dátumom alebo určitou skutočnosťou napr.

Mzda a Mzdové Podmienky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli na mzde zamestnanca vo výške ,- EUR mesačne (slovom: ) brutto. Zmluvné strany sa dohodli, že v uvedenej mzde je zohľadnená i prípadná práca nadčas, a to v rozsahu 150 hodín práce nadčas v kalendárnom roku. Zmluvné strany sa dohodli, že za dobu práce vo sviatok zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi mzdové zvýhodnenie k dosiahnutej mzde , a to vo výške 100% priemerného zárobku. Za dobu nočnej práce patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške . Za dobu práce v sobotu a v nedeľu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške . Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sú splatné za mesačné obdobie pozadu. Termín výplaty mzdy je najneskôr 3. kalendárny deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. V prípade, že výplatný termín pripadne na deň pracovného pokoja alebo vo sviatok, dochádza k výplate mzdy v najbližší pracovný deň predchádzajúci výplatnému termínu. Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sa so súhlasom zamestnanca uskutočňujú bezhotovostným prevodom na zamestnancom určený bankový účet uvedený v úvode tejto zmluvy pri označení zamestnanca. K základnej mzde môže byť zamestnancovi vyplatená ročná odmena vo výške % zo stanovenej mzdy. Podmienkou pre vyplatenie ročnej odmeny je splnenie kritérií pre vyplatenie ročnej odmeny v zmysle nastaveného obchodného plánu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca s kritériami pre vyplatenie ročnej odmeny za príslušný kalendárny rok najneskôr do 3. mesiaca príslušného roku. Zmluvné strany sa dohodli, že ročná odmena, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok v zmysle tejto zmluvy, môže byť rozhodnutím štatutárneho orgánu spoločnosti zamestnávateľa krátená, a to v prípade, že zamestnanec svojím rozhodnutím, nečinnosťou alebo zanedbaním plnenia pracovných povinností spôsobil alebo mohol spôsobiť zamestnávateľovi škodu. Za splnenie mimoriadnej úlohy pre ďalší rozvoj zamestnávateľa môže štatutárny orgán spoločnosti zamestnávateľa priznať zamestnancovi mimoriadnu odmenu.

Za vykonávanie práce podľa tejto zmluvy náleží zamestnancovi mesačná mzda vo výške . . . . . . . . . . . . . . . . EUR/mesiac v hrubom. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie. Mzda, náhrada mzdy ako i prípadné iné peňažné plnenia zo strany zamestnávateľa sú splatné v deň určený zamestnávateľom ako výplatný termín, ktorým je XY. Mzda, náhrada mzdy ako i prípadné iné peňažné plnenia zo strany zamestnávateľa budú zamestnancovi poukazované bezhotovostným prevodom na bankový účet zamestnanca/IBAN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Do predmetného bodu sa doplní výška mzdy na ktorú má zamestnanec právny nárok. Do predmetného bodu sa uvedie spôsob výplaty mzdy. Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 130 Zákonník práce).

Dovolenka

Základná výmera dovolenky zamestnanca je najmenej štyri týždne. Ak zamestnanec do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, alebo ak sa zamestnanec trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky najmenej päť týždňov. Ak zamestnanec s pružným pracovným časom čerpá dovolenku, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výmere dovolenky určenej podľa ustanovení § 103 a § 104 zákonníka práce. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnancovi, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, patrí dovolenka podľa § 103 ods. ods. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ v zmysle pravidiel určených zákonníkom práce.

Predmetný článok stanovuje informácie o dovolenke.

Povinnosti Zamestnanca a Zamestnávateľa

Zamestnanec sa zaväzuje:

• Zachovať dôvernosť informácií o obchodoch, podnikateľských zámeroch a o podnikateľskej činnosti zamestnávateľa, ako aj akékoľvek iné informácie, ktoré by mohli akokoľvek ohroziť záujmy zamestnávateľa, a to aj počas obdobia 2 rokov po ukončení pracovného pomeru v zmysle pracovnej zmluvy.
• Zachovať dôvernosť informácií o obchodných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých v súvislosti s výkonom práce podľa tejto alebo pracovnej zmluvy získa vedomosť a ktoré majú zostať utajené ako obchodné tajomstvo.
• Že nebude využívať dobré meno zamestnávateľa pre získavanie vlastného alebo cudzieho prospechu, ktorý by inak nebol dosiahnuteľný.
• Že nebude pre zamestnávateľa, bez jeho súhlasu, zabezpečovať dodanie tovarov alebo služieb, ak by dodávateľom bola osoba, na ktorej podnikaní sa zamestnanec priamo alebo nepriamo zúčastňuje.
• Že v období platnosti tejto zmluvy nebude: vo vlastnom mene alebo na vlastný účet vykonávať obchody, ktoré by boli v rozpore s internými normami zamestnávateľa, postupovať tak, aby získal na úkor zamestnávateľa pre seba alebo iného neoprávnenú výhodu a nebude za týmto účelom prijímať žiadny prospech.

V prípade porušenia uvedených povinností je zamestnanec povinný nahradiť všetku škodu, ktorú by svojím konaním zamestnávateľovi spôsobil. EUR.

Zamestnávateľ je povinný:

• Prideľovať zamestnancovi prácu podľa tejto pracovnej zmluvy.
• Zaplatiť mu za vykonanú prácu dohodnutú mzdu.
• Vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh zamestnanca.
• Dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi a touto pracovnou zmluvou.

Zamestnávateľ v súlade so zákonníkom práce oboznámil zamestnanca pri nástupe do zamestnania so všetkými predpismi na výkon práce zamestnanca sa vzťahujúcimi, a to ako všeobecne záväznými právnymi predpismi, tak aj internými predpismi platnými u zamestnávateľa.

Zamestnanec je povinný:

• Vykonávať pridelenú prácu podľa pokynov zamestnávateľa osobne, v určenom pracovnom čase a odborne, podľa svojich najlepších schopností a vedomostí.
• Dodržiavať pracovnú disciplínu a ustanovenia všeobecne záväzných a vnútorných organizačných predpisov zamestnávateľa vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.
• Písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
• Dodržať zamestnávateľom stanovený typ oblečenia, v závislosti od druhu a povahy činností vykonávaných zamestnancom.
• Hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
• Zamestnanec osobne zodpovedá za šetrné používanie všetkých zariadení, pracovných pomôcok, vozidiel, materiálov a dokumentov, ktoré mu dal zamestnávateľ k dispozícii.

Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť do práce pre prekážku v práci a prekážka v práci je zamestnancovi vopred známa, je zamestnanec povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Ak spočíva prekážka v práci v práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, preukazuje sa príslušným lekárskym potvrdením. Oznámenie neprítomnosti v práci je možné vykonať telefonicky alebo písomne štatutárnemu zástupcovi zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Zamestnávateľ poskytuje odbornú prípravu v rozsahu hodín.

Zmluvné strany sa dohodli, že na účely plnenia si povinností vyplývajúcich zamestnancovi z tejto pracovnej zmluvy bude zamestnancovi pridelené:

Zamestnanec je povinný najneskôr v posledný deň trvania pracovného pomeru odovzdať zamestnávateľovi všetky predmety, veci a dokumenty, ktoré mu zamestnávateľ zveril, ktoré mu boli poskytnuté, alebo ktoré zamestnanec získal v súvislosti s výkonom práce u zamestnávateľa, a ktoré patria zamestnávateľovi.

Zamestnanec vyhlasuje:

• Že pred uzavretím tejto pracovnej zmluvy, zamestnávateľ od neho nevyžadoval informácie o rodinných pomeroch, politickej a náboženskej príslušnosti.
• Že pred uzavretím pracovnej zmluvy bol riadne oboznámený s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z tejto pracovnej zmluvy, najmä s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
• Že absolvoval vstupnú inštruktáž a bol oboznámený so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania sa na pracovisku, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie, s ochranou proti nim.

Na zabezpečenie práv a povinností z tejto pracovnej zmluvy sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať zrážky zo mzdy zamestnanca na uspokojenie svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením povinnosti zo strany zamestnanca, a to najviac vo výške ustanovenej všeobecne záväznými predpismi pre zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi zmenu poisťovne vykonávajúcej zdravotné poistenie najneskôr v prvý pracovný deň kalendárneho mesiaca, ktorým dochádza k tejto zmene.

Predmetný článok okrem vyššie uvedených bodov obsahuje povinnosti zamestnanca, ktoré môže zamestnávateľ rozšíriť alebo zúžiť; môže tak však urobiť v súlade so Zákonníkom práce.

tags: #pracovná #zmluva #na #zastupovanie #vzor