
Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Definuje práva a povinnosti oboch strán. V tomto článku sa zameriame na situáciu, keď pracovná zmluva nie je podpísaná zamestnávateľom a aké dôsledky to môže mať pre zamestnanca.
Základným dokumentom, na základe ktorého pracovný pomer vzniká a ktorý upravuje základné práva a povinnosti tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa, je pracovná zmluva. S pracovnou zmluvou sa v praxi a počas pracovného života stretne každý.
Pracovná zmluva by mala byť vyhotovená v písomnej forme, avšak nedodržanie tejto formy zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) nesankcionuje neplatnosťou. To znamená, že ak pracovná zmluva nemá písomnú podobu, neznamená to, že je neplatná. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy môže sankcionovať príslušný inšpektorát práce ako porušenie § 42 ods. 1 Zákonníka práce.
Povinným obsahom pracovnej zmluvy (§ 43 ods. druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika. Druh práce by mal vymedzovať, akú prácu bude zamestnanec vykonávať. V pracovnej zmluve sa vyjadruje uvedením konkrétnej pozície. Stručná charakteristika opisuje, čo je pracovná náplň, tzn. miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec. Miesto výkonu práce a rozsah jeho vymedzenia závisia od povahy práce, ktorú zamestnanec vykonáva. Môže byť vymedzené názvom obce, časťou obce alebo môže byť inak určené (napr. deň nástupu do práce. Pracovný pomer vzniká dňom, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce. Možno ho dohodnúť konkrétnym kalendárnym dňom alebo konkrétnou udalosťou. Dátum nástupu do práce môže pripadnúť aj na deň pracovného pokoja. mzdové podmienky, pričom § 43 ods.
Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, tak tie mzdové podmienky, ktoré boli dohodnuté v kolektívnej zmluve, sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac však počas 12 mesiacov. Uvedené vyplýva z § 43 ods. Ak sa uzatvára pracovný pomer na určitú dobu, podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sa stáva aj určenie doby trvania pracovného pomeru. Pracovný pomer na dobu určitú skončí uplynutím dohodnutého času.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Novelou Zákonníka práce zákonom č. 350/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2022 menia pravidlá upravujúce povinné a iné náležitosti pracovnej zmluvy. Táto novela implementuje:
Od 1. Okrem uvedených všeobecných povinných náležitostí je zamestnávateľ v pracovnej zmluve povinný dohodnúť aj osobitné povinné náležitosti konkrétnej formy práce, o ktorých to ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis (napr. Písomnú informáciu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi:
Informáciu zamestnávateľ poskytuje v listinnej podobe. Ak doba výkonu práce v cudzine presiahne štyri po sebe nasledujúce týždne, zamestnávateľ poskytne túto informáciu pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky. V zmysle prechodných ustanovení Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer vznikol pred 1. novembrom 2022, písomnú informáciu v rozsahu povinných údajov len vtedy, ak zamestnanec o tieto údaje požiada a ak mu zamestnávateľ tieto údaje už neposkytol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2022.
Hoci Zákonník práce nevyžaduje písomnú formu pracovnej zmluvy pod sankciou neplatnosti, jej absencia alebo absencia podpisu zamestnávateľa môže mať významné dôsledky.
Tu treba zdôrazniť, že pracovná zmluva na to, aby bola platná, nevyžaduje písomnú formu. Platnou pracovnou zmluvou je aj ústna, prípadne konkludentne uzavretá pracovná zmluva. Vyplýva to z ustanovenia § 17 ods. Ak by zamestnanec začal vykonávať prácu, ktorá má všetky znaky závislej práce, avšak na základe neplatnej pracovnej zmluvy, vznikne tzv. faktický pracovný pomer.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2287/2002 zo dňa 05.07.2003 “O tzv. faktický pracovní poměr se může jednat pouze za situace z níž vychází i dovolatelkou zmiňovaný rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 29. 8. 2001 sp. zn. 21 Cdo 2014/2000, že fyzická osoba sice začala pro zaměstnavatele s jeho souhlasem pracovat, avšak v důsledku toho, že pracovní smlouva nebyla sjednána platně, nebyl zde právní úkon ve smyslu ustanovení § 27 zák. práce způsobilý založit pracovní poměr. Pouze v případě, jestliže pracovní smlouva není sjednána platně (kupř. proto, že v rozporu se zákonem byl se ženou sjednán druh práce ženám zakázaný - srov. § 150 zák.
Nároky zamestnanca sa posudzujú s ohľadom na ustanovenie § 17 Zákonníka práce, podľa ktorého: „Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. V zmysle odbornej právnej literatúry (Barancová, H.: Zákonník práce Komentár. 2007) “Faktický pracovný pomer spočíva vo vadách pracovnej zmluvy… Právne následky faktického pracovného pomeru sú rozdielne v závislosti od toho, či na strane zamestnanca bola dobrá vôľa. Existencia alebo absencia bona fidea determinuje rozdielnosť právnych následkov neplatného pracovného pomeru vo vzťahu k zamestnancovi.
Uvedená rozdielnosť právnych následkov je priamo založená a vyplýva z ust. § 17 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak si ju nespôsobil sám. Ak zamestnanec zámerne spôsobí faktický pracovný pomer, treba mu poskytnúť len mzdu za vykonanú prácu, bez ďalších pracovnoprávnych nárokov (napr. dovolenka). Ak vychádzame z predpokladu bona fidea na strane zamestnanca, je zamestnávateľ mu povinný poskytnúť nielen mzdu za vykonanú prácu, ale aj iné plnenia, ktoré sú viazané na inak platný pracovný pomer… Faktický pracovný pomer zamestnávateľ má skončiť faktickým neprideľovaní práce bez potreby právneho úkonu smerujúceho k jeho skončeniu, aký je zakotvený v ust.
Hlavným problémom absencie podpisu zamestnávateľa na pracovnej zmluve je dôkazná núdza. Zamestnanec má sťaženú pozíciu pri dokazovaní:
Aj keď Zákonník práce umožňuje existenciu ústnej pracovnej zmluvy, je v záujme zamestnanca, aby mal vždy písomnú pracovnú zmluvu podpísanú oboma stranami. Ak zamestnávateľ odmieta podpísať pracovnú zmluvu, zamestnanec by mal:
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
V prípade, ak zamestnávateľ nedodržuje pracovnoprávne predpisy, zamestnanec má právo domáhať sa svojich práv. Napríklad, ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutý pracovný čas v rozsahu 10 hodín týždenne, zamestnávateľ ho nemôže nútiť pracovať nad tento rámec. V opačnom prípade sa jedná o čiernu prácu so všetkými právnymi následkami.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru a následné uplatňovanie si nárokov zo strany zamestnanca je situáciou, do ktorej sa nechce dostať žiadny zamestnávateľ. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) sa každý zamestnanec môže v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, domáhať na súde určenia jeho neplatnosti. V prípade, ak súd žalobe zamestnanca vyhovie a určí, že pracovný pomer bol skončený neplatne, zamestnávateľovi vzniká povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Prinášame Vám niekoľko rád, pri dodržaní ktorých sa neplatnému skončeniu pracovného pomeru vyhnete:
tags: #pracovná #zmluva #nepodpísaná #zamestnávateľom #dôsledky