
Pracovná zmluva obchodného manažéra predstavuje dôležitý dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Špecifickou oblasťou, ktorá si zaslúži pozornosť, sú cestovné náhrady, najmä ak povaha práce obchodného manažéra vyžaduje časté cestovanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pracovnej zmluve obchodného manažéra a cestovných náhradách, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a aplikačnú prax.
Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý definuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Pre platnosť pracovnej zmluvy je nevyhnutné, aby obsahovala všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti. V kontexte obchodného manažéra je dôležité venovať pozornosť nasledujúcim aspektom:
Jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy je aj vymedzenie druhu práce a pracovných úloh zamestnanca. Druhom práce sa rozumie konkrétna pracovná pozícia (napr. obchodný manažér), pričom v rámci stručnej charakteristiky sa vymedzuje, aké konkrétne pracovné úlohy bude zamestnanec vykonávať (čo je jeho pracovná náplň). Častým nedostatkom pracovných zmlúv je práve to, že pracovná náplň nezodpovedá dohodnutému druhu práce, prípadne pracovná náplň nie je správne vymedzená. Podrobnejší opis druhu práce je možné uviesť aj v internom predpise, ktorý je možné meniť bez súhlasu zamestnanca.
Druh práce je dôležitý aj pri návrate do práce z materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ak bude druh práce dojednaný veľmi úzko a popis konkrétnych činností bude obsiahnutý priamo v pracovnej zmluve, možnosť zamestnávateľa meniť úlohy zamestnanca bude značne obmedzená. Z tohto dôvodu skôr odporúčame určiť náplň práce v osobitnom popise práce.
Mzdové podmienky predstavujú ďalšiu z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Mzdové podmienky sa buď dohodnú v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Miesto výkonu práce predstavuje ďalšiu z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Dohoda o mieste výkonu práce má priamy dopad na rozsah práv a povinností zmluvných strán pracovného pomeru (napr. cestovné náhrady). Možno si dohodnúť aj viac miest výkonu práce, je však potrebné informovať zamestnanca o spôsobe určovania miesta výkonu práce (tento spôsob je možné dohodnúť aj v samotnej pracovnej zmluve).
Správne vymedzenie miesta výkonu práce je dôležité aj z pohľadu poskytovania cestovných náhrad. V prípade výkonu práce mimo dohodnuté miesto sa bude jednať o pracovnú cestu, za ktorú zamestnancovi prislúcha náhrada cestovných výdavkov. Šírka vymedzenia miesta výkonu práce neovplyvňuje nárok na cestovné náhrady. Ak sa uzavrie zmluva s obchodným zástupcom s celorepublikovou pôsobnosťou, má obchodný zástupca nárok na cestovné náhrady a za tým účelom je potrebné určiť, jedno tzv.
Počas skúšobnej doby majú zmluvné strany možnosť bližšie sa spoznať a overiť vhodnosť vzájomnej spolupráce. V prípade nespokojnosti môže ktorákoľvek zmluvná strana pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť, a to aj bez uvedenia dôvodu. Skúšobná doba nesmie byť dohodnutá na obdobie dlhšie ako polovica doby trvania pracovného pomeru.
Zákonník práce umožňuje uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú, a teda len na nejaké časovo ohraničené obdobie, najdlhšie však na dva roky. Pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách upravuje podmienky poskytovania náhrad za pracovné cesty zamestnancom. V kontexte obchodného manažéra, ktorého práca často vyžaduje cestovanie, je dôležité poznať nasledujúce:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pracovná cesta podľa § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.
Pravidelným pracoviskom zamestnanca na účely poskytovania cestovných náhrad sa podľa § 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách vo všeobecnosti v prvom rade vždy rozumie miesto písomne dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak také miesto nie je dohodnuté, za pravidelné pracovisko zamestnanca sa až potom považuje miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve.
Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť miesto pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad, ktoré však môže byť dohodnuté iba jedným miestom (§ 2 ods.
Miesto pravidelného pracoviska treba individuálne dohodnúť písomne s každým zamestnancom, to znamená, že zamestnávateľ nemôže jednostranne rozhodnúť o mieste pravidelného pracoviska.
Obchodný manažér má nárok na nasledovné náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste:
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Pri zahraničnej pracovnej ceste má obchodný manažér okrem vyššie uvedených náhrad nárok aj na:
Väčšia časť uvedených náhrad musí byť preukázaná, tzn., že ak majú byť preukázané náhrady vyúčtované a vyplatené, musí byť predložený potrebný doklad, ktorý preukazuje aj reálny výdavok.
Ak zamestnanec na pracovnej ceste vykonáva prácu nad ustanovený pracovný čas a túto prácu môžeme považovať za nariadenú zamestnávateľom alebo vykonávanú so súhlasom zamestnávateľa, t.j. ak ide o prácu nadčas, patrí mu za ňu mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Ak sa však zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna a v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste súkromné vozidlo, patrí mu:
Zamestnanec je povinný do 10 dní od skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné vyúčtovanie pracovnej cesty s priloženými dokladmi, ktoré preukazujú vzniknuté výdavky. Zamestnávateľ je povinný do 10 dní od predloženia vyúčtovania pracovnej cesty zo strany zamestnanca vykonať jeho kontrolu a preplatiť zamestnancovi náhrady, na ktoré má nárok.
V praxi sa možno stretnúť so zmluvami, ktoré sa spravidla označujú ako manažérske zmluvy. Teória aj prax považujú tieto zmluvy za zmluvy uzatvárané podľa predpisov obchodného práva alebo za zmluvy uzatvárané v rámci pracovného práva. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach nedefinuje pojem manažér, avšak ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce obsahuje legálnu definíciu pojmu vedúci zamestnanci. Legálnu definíciu pojmu manažérska zmluva neobsahuje žiaden zákon platný na území Slovenskej republiky, avšak o istú definíciu sa pokúsil Najvyšší súd SR, podľa ktorého „manažérska zmluva je osobitným, nepomenovaným typom zmluvy, ktorej obsahom sú niektoré pracovnoprávne záväzky, ale aj záväzky prekračujúce rámec pracovného práva“.
Manažérska zmluva sa bude riadiť ustanoveniami Zákonníka práce v prípade, ak manažér ako vedúci zamestnanec riadi svojich podriadených zamestnancov, jeho práca napĺňa znaky závislej práce a vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho podriadenosti. V takomto prípade bude manažér vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere, ktorý je založený pracovnou zmluvou. S manažérmi, resp. vedúcimi zamestnancami, ktorí nevykonávajú pôsobnosť štatutárneho orgánu sa spravidla uzaviera pracovná zmluva, ktorá od pracovnej zmluvy uzatvorenej s nevedúcim zamestnancom, obsahuje aj práva a povinnosti vedúceho zamestnanca podľa § 82 Zákonníka práce, ale ktorá môže obsahovať aj výhody pre tohto zamestnanca plynúce z manažérskej funkcie (napr. trinásty, štrnásty plat, služobné vozidlo, služobný notebook) a iné podmienky.
tags: #pracovná #zmluva #obchodný #manažér #náhrady #cestovné